Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7MCdo/5/2013 Identifikačné číslo spisu: 9013899353 Dátum vydania rozhodnutia: 21.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 243aods.

3 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia treba zrušiť. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p., môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) sa ale zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.m a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (vady zakladajúce, tzv. zmätočnosť konania). O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov sú postihnuté jednou z takýchto vád, konkrétne vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z
2. mája 2004, sp. zn. I. ÚS 226/2003, z
3. júla 2011, sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p,) musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. (ktoré ustanovenie, keďže nie je ustanovené inak, podľa § 167 ods. 2 O.s.p. sa primerane použije aj na uznesenie) musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma možnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.), pretože mu upiera možnosť náležité skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Pravda, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní teda nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Odvolací súd teda musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania. Inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Požiadavka spravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté subjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda aj na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania ako celku. Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré môžu mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov. Súčasťou práva na spravodlivý proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie súdu o trovách konania, a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. V jeho odôvodnení sa odvolací súd dôsledne nevyporiadal s argumentáciou odvolateľa, ktorá vzhľadom na jej význam vyžadovala špecifickú odpoveď a nevyrovnal sa ani so skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu, ktoré môžu mať zásadný význam pre rozhodnutie o náhrad trov konania účastníkov. Zo spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci (o. i.) vyplýva: -V návrhu na začatie konania (č. l. 1 až 18 spisu) je označených 439 navrhovateľov s tým, že všetci sú zastúpení H. J., r. č. XXXXXX/XXX, navrhovateľom 1/. -Na č. l. 30 až 139 spisu sú založené „splnomocnenia“ (všetky zo

1. marca 2003) udelené jednotlivými navrhovateľmi (ako „spoluvlastníkmi združených pozemkov v Pozemkovom spoločenstve URBÁR Štrba so sídlom v Štrbe, ul. Hlavná 106 v zmysle článku 14 odst. 3 Stanov spoluvlastníkov združených do Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba, schválených valným zhromaždením spoluvlastníkov Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba“) predsedovi výboru Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba na zastupovanie „pri všetkých právnych úkonoch voči fyzickým i právnickým osobám, pred orgánmi štátu, pred súdmi všetkých stupňov, pred orgánmi verejnej správy a samosprávy, ako aj ďalšími subjektmi, pričom predseda spoločenstva je splnomocnený konať v mojom mene navonok (paragr. 10 odst. 2 zákona č. 181/95 Z. z.), uzatvárať zmluvy, ako aj zmluvy opravnej pomoci (splnomocniť na zastupovanie advokáta alebo komerčného právnika“). Prijatie plnomocenstva predsedom výboru Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba (ktorý v plnomocenstvách nie je naostatok ani menovaný) nie je na týchto písomnostiach potvrdené. -Na č. l. 416 spisu je založené plnomocenstvo udelené H. J., navrhovateľom 1/, advokátovi JUDr. Marcelovi Kohútovi. -Na č. l. 447 a nasl. spisu je založený „návrh na doplnenie účastníkov konania a doplnenie petitu žaloby“ (na celkový počet 883 navrhovateľov) podaný JUDr. Marcelom Kohútom. K tomuto návrhu (v obale bez č. l.) je pripojená plná moc z
2. augusta 2010 udelená Ing. Pavlom Jančíkom, predsedom výboru Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba „podľa stanov oprávneného zastupovať toto združenie ... na základe mne udeleného splnomocnenia od členov Pozemkového spoločenstva URBÁR Štrba ... a s ich súhlasom“ pre advokáta JUDr. Marcela Kohúta. Súd prvého stupňa uznesením zo
3. septembra 2010, č. 8 C 213/2003-453 pripustil, aby do konania pristúpili ďalší navrhovatelia a pripustil aj zmenu návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nevyrovnal s uvedenými, podľa dovolacieho súdu nemálo významnými skutočnosťami pre posúdenie vôbec opodstatnenosti a rozsahu navrhovateľmi, resp. ich zástupcom uplatnenej odmeny a náhrad najmä z hľadiska, či medzi navrhovateľmi 1/ až 883/ a advokátom JUDr. Marcelom Kohútom vznikol záväzkový právny vzťah z dohody o plnej moci a teda, kto vlastne navrhovateľov zastupoval v konaní. Pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil ani odvolací súd. Zodpovedanie otázky rezonujúcej v mimoriadnom dovolaní (t. j. že paušálnu náhradu výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške jednej stotiny výpočtového základu nie možné násobiť počtom zastupovaných klientov), bude možné a potrebné až po tom, ak v ďalšom konaní, na ktoré sa vec vracia, bude ustálené, že advokát zastupoval všetkých navrhovateľov. V tom prípade sa ale, vzhľadom na argumentáciu odporcu v odvolaní, že súd mal úkon právnej pomoci vyhodnotiť ako jeden úkon a „nie násobiť do nekonečna počtom účastníkov“, a že súd „dostatočne ba nijako nezdôvodnil, prečo násobil úkony aj za ktoré by právnemu zástupcovi náhrada prislúchala, počtom účastníkov konania“, bude od súdu vyžadovať špecifickú odpoveď aj na túto otázku. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova nielen o trovách pôvodného konania, ale aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.