1 písm. b),
a/ ZP uložená pokuta vo výške 400,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. Žalovaný odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Košiciach na základe žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov a po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že postup a rozhodnutie žalovaného nie sú v súlade so zákonom, preto ho
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil spolu s rozhodnutím Okresného riaditeľstva policajného zboru Spišská Nová Ves, Okresný dopravný inšpektorát zo dňa 20.06.2012, č. ORPZ-SN-ODI2-P-402/2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov a rozhodnutí žalovaného, pokiaľ sa žalovaný odvoláva na dôkaz, ktorým je evidenčná karta o priestupkoch žalobcu, je to právne irelevantné a už na základe pravidiel právnej logiky je jasné, že vo vzťahu ku konaniu o priestupku žalobcu tento dôkaz nemá absolútne žiadny význam. Na základe žalovaným tvrdených skutočností, že žalobca uviedol nesprávne mená svedkov, ktorí s ním mali sedieť v aute, a urobiť záver na základe tohto, že výpoveď žalobcu v správnom konaní je nepravdivá, je
názoru súdu svojvôľou žalovaného a nemá žiadnu oporu v pravidlách formálnej logiky. Ak si niekto nepamätá alebo neovláda mená všetkých svojich rodinných príslušníkov (v prípade žalobcu je ich zrejme dosť), neznamená to automaticky, že klame alebo zavádza v opisovaní priebehu skutkového deja. Ako z obsahu spisu žalovaného vyplýva, žalobca nespochybňuje porušenie povinnosti týkajúcej sa toho, že nerešpektoval dopravné značenie „B1“, ale ak sa žalovaný k námietke žalobcu, že škoda na vozidlách nebola kvalifikovaná odborným znaleckým posúdením vyjadril tak, že odkázal na žalobcovu výpoveď zo dňa 28. októbra 2011, v ktorej uviedol, že si je vedomý toho, že pri otáčaní mohlo dôjsť k tomu, že svojim vozidlom narazil do vozidla, ktoré tam bolo zaparkované, vie, že to bol Peugeot 207, nemožno túto skutočnosť považovať za priznanie žalobcu, ale len za jeho úsudok, to znamená za možnosť, ktorú pripustil, a preto je vyporiadanie sa žalovaného správneho orgánu prvého a druhého stupňa s touto námietkou žalobcu
názoru súdu nedostatočné. Vyjadrenie práporčíka R. V. k dopravnej nehode zo dňa
názoru súdu z rozpisu služieb príslušníkov PZ to zistiť bolo možné. Preto sa súd domnieva, že list riaditeľa ODI v Poprade zo dňa 23. marca 2012 doručený v ten istý deň OR PZ, ODI v Spišskej Novej Vsi je v tomto smere spochybniteľný.
názoru súdu prvostupňové rozhodnutie žalovaného absolútne nerešpektuje zákonné podmienky odôvodnenia rozhodnutia, pretože v ňom absentuje spôsob myslenia a uvažovania správneho orgánu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, a preto ani nemožno zistiť, ktoré z vykonaných dôkazov považoval správny orgán za presvedčivé a ktoré nie. Správny orgán prvého stupňa sa obmedzil len na vymenovanie dôkazných materiálov, z ktorých mal
jeho slov vychádzať. To isté možno konštatovať aj v prípade druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu, pretože tento len citoval to, čo obvinený žalobca namietal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a vychádzal z údajného priznania sa žalobcu k spáchaniu priestupku.
právneho názoru súdu ani priznanie priestupcu nemôže byť dostatočným podkladom pre uznanie viny za priestupok, ak nekorešponduje s inými vykonanými dôkazmi alebo sám o sebe nedáva istotu o spáchaní priestupku, resp. o osobe priestupcu. V priestupkovom konaní totiž nie je úlohou priestupcu vyviniť sa, ale je úlohou orgánov objasniť priestupok a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutok sa stal, že je zavineným priestupkom, že ho spáchala konkrétna osoba, ktorá nie je vyňatá z pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupok a priestupok, resp. jeho spáchanie mu musí byť preukázané. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd v tomto prípade zastáva názor, že správne orgány v priebehu administratívneho správneho konania nezistili riadne a úplne skutočný stav veci
Správneho poriadku, pretože sa dostatočne nevysporiadali s dôkazmi, ktoré si pre svoje rozhodnutia ako podklad rozhodnutia obstarali. Správny orgán totiž môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len po tom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To však
názoru súdu žalovaný ani prvostupňový správny orgán, pokiaľ ide o pohovor príslušníkov policajného zboru žalobcovi, aby auto preparkoval, pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody na motorovom vozidle R. F.alovaný neurobil. Taktiež žalovaný nevyhodnotil výpoveď p. V., ktorá sa súdu javí ako pravdivá. Súd musí skúmať dostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia, teda či skutkový stav je opísaný tak, že nevzbudzuje absolútne žiadne pochybnosti o záveroch rozhodnutí správnych orgánov, a to v danom prípade vôbec, pokiaľ ide o výpoveď tohto svedka, nebolo v žalovaných rozhodnutiach urobené. Preto súd
ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., keďže predmetné rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom okrem iného poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, v ktorom uviedol, cit.: „..Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov a rozhodnutí žalovaného (rozhodnutím žalovaného treba rozumieť ako prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného), pokiaľ sa žalovaný odvoláva na dôkaz, ktorým je evidenčná karta o priestupkoch žalobcu, tak je to právne irelevantné a už na základe pravidiel právnej logiky je jasné, že vo vzťahu ku konaniu o priestupku žalobcu tento dôkaz nemá absolútne žiadny význam.“ K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán pri odôvodňovaní druhu a výmery sankcie uviedol, že menovaný v sledovanom období dvoch rokov sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, pričom mu bola uložená pokuta v dolnej hranici sankčného rozpätia a najnižší možný zákaz činnosti viesť motorové vozidla za spáchaný priestupok. Krajský súd v Košiciach vo svojom odôvodnení uviedol, cit.: „Na základe žalovaným tvrdených skutočností, že žalobca uviedol nesprávne mená svedkov, ktorí s ním mali sedieť v aute, a urobiť záver na základe toho, že výpoveď žalobcu v správnom konaní je nepravdivá je
názoru súdu svojvôľou žalovaného a nemá žiadnu oporu v pravidlách formálnej logiky“. To, ako si niekto nepamätá alebo neovláda mená všetkých svojich rodinných príslušníkov (v prípade žalobcu je ich zrejme dosť) neznamená to, že automatiky klame alebo zavádza v opisovaní priebehu skutkového deja.“ K uvedenej námietke žalovaný chce uviesť, že chcel iba poukázať na to, že U. F. nesprávne uviedol krstné meno svoje dcéry a vnuka, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti, a ktorých menovaný označil ako svedkov dopravnej nehody. Krajský súd v Košiciach vo svojom odôvodnení uviedol, cit.: „Ako z obsahu spisu žalovaného vyplýva žalobca nespochybňuje porušenie povinnosti týkajúcej sa toho, že nerešpektoval dopravné značenia „B1", ale ak sa žalovaný k námietke žalobcu, že škoda na vozidlách nebola kvalifikovaná odborným znaleckým posúdením vyjadril tak, že odkázal na žalobcovu výpoveď zo dňa 28.10.2011 kde tento uviedol, že si je vedomý toho, že pri otáčaní mohlo dôjsť k tomu, že svojim vozidlom narazil do vozidla, ktoré tam bolo doparkované, vie, že to bol Peugeot 207, nemožno túto skutočnosť považovať za priznanie žalobcu, ale len za jeho úsudok, to znamená za možnosť, ktorú pripustil, a preto je vyporiadanie sa žalovaného správneho orgánu prvého a druhého stupňa s touto námietkou žalobcu
názoru súdu nedostatočné.“ K uvedenej námietke žalovaný dáva do pozornosti už spomínanú výpoveď R. F. v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa
názoru súdu z rozpisu služieb príslušníkov PZ to zistiť bolo možné. Preto sa súd domnieva, že list riaditeľa ODI v Poprade zo dňa
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
2 O.s.p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovažoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. októbra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bola žalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. b),
1 písm. b) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.
1 písm.
osobitného predpisu.
1 písm. c) zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. (ďalej len ZCP), vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
2 písm. b) ZCP, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
2, 3 ZCP, vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
až 66 ZCP, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
Trestného zákona. 31) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť
odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností
6,
vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný
účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť
svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody
osobitného predpisu. 31a)
2 písm. c) ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
2 písm. a) ZP, za priestupok
písm.
ktorého ustanovenia ZP. Odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia je v tomto smere úplne nedostatočné a odvolací správny orgán toto pochybenie nenapravil. Rovnako nie je v preskúmavaných rozhodnutiach uvedené kompletné dokazovanie a vyhodnotenie vykonaných dôkazov, takže v celosti je možné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. konštatovať, že krajský súd celkom oprávnene a výstižne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd logicky a presvedčivo uviedol, ktoré dôkazy, resp. ich hodnotenie boli nedostatočne alebo vôbec vykonané, chybne hodnotené a ako ovplyvňujú celkové právne posúdenie skutku kladeného za vinu žalobcovi. To nemohli vyvrátiť ani odvolacie námietky žalovaného. Odvolací súd k nim dodáva, že konštatovanie žalobcu, že sa čosi stalo alebo sa čosi mohlo stať nezakladá jeho vinu a nie je priznaním v pravom slova zmysle. Ak by išlo o priznanie, ktoré však v spise absentuje, bez toho, aby bolo v súlade s inými dostupnými a vo veci vykonanými dôkazmi, nemôže odôvodňovať rozhodnutie o vine. Krajský súd správne a výstižne poukázal, ktoré dôkazy s ktorými si protirečia a ktoré dôkazy je nutné vykonať úplne odznovu a ktoré treba opakovať. Odvolací súd preto nemá dôvod opakovať závery a pokyny krajského súdu, úplne si ich osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky k prerokúvanému prípadu iba dopĺňa, že priestupok je konanie, ktorého zákonné znaky sú popísané v konkrétnej právnej vete, ale i vo všeobecnom ustanovení § 2 ods. 1 ZP,
ktorého priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Spoločenská nebezpečnosť priestupku je označená slovami - porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti. V prerokúvanom prípade sa javí podozrenie, že popísané priestupkové konanie- skutok,
ktorého vodič, ktorý nerešpektuje dopravnú značku a po upozornení, že tak koná, svoje pochybenie odstráni preparkovaním vozidla, pri ktorom dôjde k nárazu dvoch vozidiel, avšak zrejme bez vzniku škody ako imanentného znaku tohto typu priestupku (či by už išlo o škodovú udalosť alebo o dopravnú nehodu) je nadkvalifikované (§ 22 ods. 1 písm. b), g) a k)) a najmä hroziacou sankciou nezodpovedá vzniknutým následkom, napriek žalobcovej priestupkovej minulosti. Odvolací súd sa z týchto dôvodov a dôvodov, ktoré už uviedol krajský súd a odvolací súd si ich osvojil, domnieva, že z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti vôbec nebol spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a napomenutie žalobcu pri nerešpektovaní dopravnej značky bolo dostatočným postihom, ak preukázateľne nedošlo ku vzniku škody alebo len minimálnej. Z týchto dôvodov odvolací súd osvojujúc si odôvodnenie napadnutého rozsudku ako vecne správne, napadnutý rozsudok
1 a 2 O.s.p. potvrdil. Považoval za jednoznačne preukázané, že žalobca 6. septembra 2011 narazil na parkovisku pred ORPZ v Poprade na Alžbetinej ulici do iného vozidla, pričom predtým tam vošiel nerešpektujúc dopravné značenie, ale nebolo jednoznačne preukázané, či už za také konanie (nerešpektovanie dopravného značenia) nebol postihnutý a také postihnutie nie je dostatočné a tiež nebolo preukázané, či náraz ním vedeného vozidla do iného vozidla bol vôbec škodovou udalosťou alebo dokonca dopravnou nehodou, pretože v doterajšom priestupkovom konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, či došlo ku vzniku škody, a ak áno, v akej výške a či vzhľadom k jej výške je možné konanie žalobcu kvalifikovať ako priestupok a
ktorého ustanovenia ZP. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 61,87 €
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, režijný paušál (platný v roku 2014) v sume 8,04 € a 20% DPH - 13,98 € - spolu 83,89 €. Túto sumu je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.