2 písm. d/ a e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove (v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli krajské stavebné úrady zrušené a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady v sídlach krajov) č. 2012-684/2740-2/SP-KAM zo dňa
krajského súdu žalovaný nedostatočným spôsobom, a to odkazom na skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť umiestnené pri ceste I. triedy, odôvodnil postavenie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. Nereagoval na námietku žalobcu, že tento orgán má v stavebnom konaní postavenie dotknutého orgánu iba
1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách.
súdu sa žalovaný taktiež nevyrovnal s námietkou žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, poukazujúc na skutočnosť, že reklamné zariadenie má byť viditeľné z verejného priestranstva v blízkosti pozemnej komunikácie I. triedy. Nakoľko
súdu prvého stupňa rozhodnutie nezodpovedalo kritériám uvedeným v § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a úlohou súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu bude úlohou žalovaného opätovne vec posúdiť a rozhodnúť. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,00 Euro za zaplatený súdny poplatok za žalobu. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V dôvodoch odvolania odvolávajúc sa na ustanovenie § 140b ods. 1 a 2 stavebného zákona,
ktorého je dotknutý orgán povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, poukázal na to, že v tomto prípade dotknutý orgán zákonné ustanovenie osobitného predpisu uviedol tak, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru odôvodnilo svoju pôsobnosť zo zákonov č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore, č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázal taktiež na rozhodnutie krajského súdu v identickej veci 1S87/2012 z
jeho názoru ohsah odvolania prezentuje nesprávne právne posúdenie dôvodov uvedených v rozhodnutí krajského súdu z
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Zmyslom a podstatou správneho súdnictva v právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku je prieskum zákonnosti rozhodnutia, prípadne postupu správneho orgánu. V konaní
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je pre všeobecný súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
50/1976 Zb., ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, a z ktorého v stručnosti vyberá nasledovné: Dňa
stavebného zákona. Vzhľadom na uvedenú námietku najvyšší súd skúmal rozhodnutie žalovaného z hľadiska jeho zákonnosti, ako aj zákonnosti postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.
1 zákona č. 50/1976 Zb., dotknutým orgánom
tohto zákona je: a/ orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie
osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania
tohto zákona, má na ňu nadväzovať alebo s ním súvisí, b/ obec, ak nie je stavebným úradom
tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, c/ vlastník sietí a zariadení technického vybavenia, územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. Práva dotknutých orgánov vymedzuje zákon č. 50/1976 Zb., stavebný zákon, v ustanovení § 140a ods. 3, § 80 ods. 2 tak, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke, vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony
tohto zákona a ďalej, okrem iného, chrániť záujmy týkajúce sa ochrany zdravia ľudu, zaistenia vplyvov na životné prostredie, správy pozemných komunikácií, dráh, atď. Dotknutý orgán z hľadiska oblasti svojej pôsobnosti podáva záväzné stanoviská, z ktorých stavebný úrad pri rozhodovaní vychádza. Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy odôvodnené tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 140b ods. 6 stavebného zákona) a následne i v konaní pred súdom (§ 244 ods. 3 prvá veta O.s.p.). Z uvedeného možno teda konštatovať, že dotknuté orgány sú spolupracujúce orgány verejnej správy špecializujúce sa na oblasť, ktorá je už mimo rámca pôsobnosti stavebného úradu a iba z ich odôvodnení je zrejmé, či a ako bol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 stavebného zákona). V zmysle citovaného, ak sa konanie
tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o pozemných komunikáciách, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu
, ktorý uplatňuje požiadavky
osobitných predpisov. Záväzné stanovisko je na účely konaní
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Postavenie dotknutého orgánu v konaniach
stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach. Treba zdôrazniť, že dotknuté orgány nepredkladajú záväzné stanoviská týkajúce sa ich subjektívnej právnej sféry ale týkajúce sa verejných záujmov, ktorých ochrana vyplýva z osobitného predpisu. Verejný záujem predstavuje istý protiklad k záujmu súkromnému, jedná sa o určitý všeobecne prospešný stav, cieľ, ktorý treba chrániť a rešpektovať. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že správny orgán, Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad považoval za dotknuté orgány Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, a OR PZ Poprad - ODI, pričom oba tieto orgány vydali nesúhlasné stanovisko s umiestnením reklamného panelu na predmetnom pozemku. V preskúmavanej veci senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že správny orgán v konaní dôsledne postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. a v súčinnosti s dotknutými orgánmi, chrániacimi záujmy
osobitných predpisov (cestného zákona), považoval za rozhodujúce nesúhlasné stanovisko KÚ - OCDPK, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 534/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a OR PZ Poprad - ODI, ktorý bol dotknutým orgánom v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z., § 2 ods. 1 písm. j/ zákona č. 173/1993 Z. z. o Policajnom zbore, chrániacim verejný záujem, život, zdravie a majetok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na diaľniciach a rýchlostných cestách, a ktoré je v súvislosti s právom na spravodlivé súdne (aj správne) konanie náležite a podrobne odôvodnené. Na podklade uvedeného sa senát najvyššieho súdu nepriklonil k názoru krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože zo zistených skutočností a výsledkov dokazovania v tomto smere vyplynulo, že spôsob akým sa žalovaný s nimi vysporiadal postačuje pre záver, že žiadosť žalobcu o povolenie na umiestnenie reklamného zariadenia bola zamietnutá na podklade predloženého záväzných stanovísk dotknutých orgánového, s ktorým bol žalobca riadne uzrozumený. Je totiž nepochybné, že dotknuté orgány vyhodnotili možnosť umiestnenia daného bigboardu na predmetnom pozemku ako rizikovú s ohľadom na daný úsek komunikácie I. triedy, ktorú dotknuté orgány považujú za „nehodový úsek“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/7/2021 - 34 zo dňa 20. marca 2013
3 O.s.p. zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol najvyšší súd
1, 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.