1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), ktoré žalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v medziach žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z administratívneho spisu bolo
krajského súdu preukázané, že správne orgány, ktoré vo veci zo zákona rozhodovali, boli dostatočne oboznámené s dôvodmi, pre ktoré mala byť žiadosť žalobcu odopretá, vízum zrušené, resp. vznikli účinky zákonných podmienok na vyhostenie aj pre určenie doby pre zákaz vstupu.
krajského súdu je treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca bol upovedomený o tom, že sa bude vykonávať výsluch v súvislosti s jeho žiadosťou o povolenie na prechodný pobyt na účel podnikanie. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že pokiaľ v priebehu výsluchu žalobca uvádzal protichodné informácie, tieto môžu a aj vyvolajú podozrenie správnych orgánov o možnosti zneužitia nadobudnutého víza. V rámci šetrenia žiadosti a po vyhodnotení dokladov priložených k žiadosti správny orgán zistil, že žalobca sa neriadil vízovým kódexom a svoje tvrdenia o pobyte v Španielsku nijako nevedel preukázať. Namietaný nátlak na jeho osobu tiež nijako nevedel preukázať, keďže do zápisníc uviedol, že na neho nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak, preto tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové. Pokiaľ ide o vydávané rozhodnutia, v tomto prípade sa žalovaný riadil postupom určeným kódexom, keďže rozhodnutie o zrušení víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, žiadateľovi oznámil prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI, ako aj § 46 a 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, pretože sa riadne vysporiadal s námietkami v odôvodnení svojich rozhodnutí. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležité odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol
1 OSP. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca poukázal na to, že sa žalobou zo dňa 20.02.2013 domáhal v zmysle § 244 a nasledujúcich OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 19.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 (ďalej len „Rozhodnutie 1“) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 a súčasne rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 14.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 (ďalej len „Rozhodnutie 2") o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava bez uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012. Žalobca sa zároveň v zmysle § 245 ods. 1 OSP domáhal aj posúdenia zákonnosti prv urobených správnych rozhodnutí, t. j. rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 1“) a rozhodnutia bez uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 2“) a to z dôvodu, že
žalobcu Rozhodnutie 1 a Rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako „Rozhodnutie“) žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie 1 a Prvostupňové rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako „Prvostupňové rozhodnutie“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje žalobcu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca Rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné. Žalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie 1 je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s prílohou Vízového kódexu neobsahuje ani len dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 1, t. j. je nedatované, a rovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky na vyhotovenie rozhodnutia. Pričom odôvodnenie žalovaného k námietke o absencii dátumu vydania považuje za v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami, nakoľko
názoru žalovaného toto pochybenie prvostupňového orgánu považuje len za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môže kedykoľvek odstrániť. Žalobca uviedol, že v prípade ak rozhodnutie neobsahuje svoje zákonné náležitosti, považuje sa toto rozhodnutie za nezákonné, neurčité, zmätočné a nezrozumiteľné. Žalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu chýbajúcemu resp. nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia pričom odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí sú v zjavnom rozpore, čo robí rozhodnutie neodôvodnené. Žalobca ďalej poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku skutočnosti nedostatočného zistenia skutkového stavu, pretože napriek tomu, že žalobca predložil viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, žalovaný oprel svoje rozhodnutia výlučne o domnienky (resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického záveru, čím nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však žalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona najmä v súvislosti s tak závažným zásahom do práva žalobcu a to práva usadiť, pričom opomenul výklad a aplikáciu Správneho poriadku ako Lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď žalovaný ako aj prvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal nijako odlíšiť takýto prípad (pričom z vykonaného dokazovania je
nášho názoru zrejmé, že nedošlo k porušeniu zákona, resp. že prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi na strane žalobcu) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu cudzincov. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný vytváral počas výsluchu žalobcu na neho nátlak, pričom žalovaný nevykonal navrhované dôkazy na potvrdenie, resp. vyvrátenie tohto tvrdenia. Na základe uvedených skutočností s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky (napr. Rozhodnutie NS SR č. k. 5 Sž 135/2002, č. R 42/2003) je
žalobcu dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie, keďže takéto rozhodnutie je pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Žalobca zároveň oprel svoju žalobu o skutočnosť, že pochybenia žalovaného pri odôvodnení rozhodnutia 2 sú rovnaké ako pri rozhodnutí 1, ktoré z dôvodu hospodárnosti konania, dopodrobna nerozpísal, pričom navyše k rozhodnutiu 2 poukázal na chýbajúcu časť odôvodnenia rozhodnutia 2 a to v časti správnej úvahy. Žalovaný síce obšírne a formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení prvostupňového orgánu resp. v zmysle zistení v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia 2 (najmä o vydaní prvostupňového rozhodnutia 1) ako aj právnych predpisov, ktoré použil tak prvostupňový ako aj žalovaný pri rozhodovaní, na druhej strane však v rozhodnutí 2 absentuje vysvetlenie dôvodov uložených sankcií, a to administratívnom vyhostení žalobcu, zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na 3 roky, kde žalovaný len výlučne formálne uvádza, že bola žalobcovi určená dĺžka trvania zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby bez akejkoľvek správnej úvahy žalovaného. Žalobca poukázal na skutočnosť, že tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze vstupu (pričom ide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia 2 síce umožňoval avšak správnemu orgánu neprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloženia by musela byť aj riadne a dostatočne odôvodnená, čo však žalovaný vo svojom rozhodnutí 2 neodôvodnil. Ani s touto žalobnou námietkou žalobcu sa krajsky súd vo svojom rozsudku vôbec nevysporiadal. Žalobca má za to, že vydaním rozhodnutia žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keďže ustanovenie § 59 Správneho poriadku okrem iného reglementuje spôsob rozhodovania odvolacieho orgánu, pričom žalovaný ako odvolací orgán nebol v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu, keďže bol povinný samostatne hodnotiť vec zo skutkovej a právnej stránky. Táto okolnosť nebola braná do úvahy tak žalovaným ako odvolacím orgánom ako ani krajským súdom, ktorý sa s touto okolnosťou nevysporiadal, resp. vysporiadal nesprávne, keďže sa tak žalovaný ako aj krajský súd pridržiavali ustanovení zákona o pobyte cudzincov ako lex specialis bez aplikácie správneho poriadku ako lex generalis, resp. Vízového kódexu ako lex specialis a zákona o pobyte cudzincov a správneho poriadku ako lex generalis. Žalobca poukázal na to, že na konanie
zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorý priamo určuje tak zásady správneho konania, ktoré boli v tomto prípade porušené ako spôsob dokazovanie, čím
názoru žalobcu mal žalovaný tieto zásady aplikovať aj na žalobcu v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného, bolo
žalobcu uvedené rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čím má žalobca za to, že krajský súd v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2 písm.
odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení, alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bolo rozhodnutie o zrušení víza doručené v štandardnej forme a zároveň mu nebolo upreté právo na odvolanie, kedy odvolací orgán postupuje
vnútroštátnych právnych noriem. Takouto normou je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň tak, ako je vyššie uvedené, správny orgán I. stupňa po nadobudnutí podozrenia, že účastník konania zneužil schengenské víza č. 003349246 vydané Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve pristúpil k jeho zrušeniu z dôvodu, že nebolo poskytnuté odôvodnenie účelu a podmienok plánovanej cesty, t.j. účastník konania sa nezdržiaval v cieľovej destinácii, ktorú v žiadosti o udelenie víza na Generálnom konzuláte v Španielskom kráľovstve v Moskve uviedol, resp. nebolo potvrdené, že by sa zdržiaval v Španielskom kráľovstve viac ako polovicu pobytu víza (t. j. minimálne 46 dní), ale tak, ako sám potvrdil, jeho cieľovou destináciou bola Slovenská republika, kde požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 08.06.2012 o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie. Žalovaný zároveň uviedol, že pri zrušení víza sa
Vízového kódexu používa štandardný formulár, v ktorom sa odôvodnenie neuvádza. Zastáva preto názor, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, zároveň bola dôkazová situácia zadokumentovaná tak, že nie je možné spochybniť, že exitujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom tak, ako to uvádza Vízový kódex v článku 34 ods. 1. K námietke žalobcu, že rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 nemá odôvodnenie žalovaný uviedol, že k tejto námietke sa vyjadril v predchádzajúcich odsekoch. Zároveň vyjadril presvedčenie, že ďalšie rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu bolo odôvodnené dostatočne. Čo sa týka rozhodnutí odvolacieho orgánu, v konaní bolo doplnené dokazovanie, boli oslovené príslušné inštitúcie v Španielsku, aby bolo dôkladne preverené, či žalobca naozaj vízum zneužil. Zo spisového materiálu je možné si uvedenú korešpondenciu preveriť. Nevidí preto dôvod na akceptovanie uvedenej námietky. Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť, že by prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán konal bez zabezpečenia dôkazovej situácie. Celá dôkazová situácia tvorí obsah spisu. V predchádzajúcich odsekoch žalovaný uviedol, že správny orgán v odvolacom konaní preveril či žalobca zneužil udelené vízum, celá dokumentácia je obsahom spisu.
žalovaného správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Aplikácia príslušných právnych predpisov je rozpísaná aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2013. K námietke žalobcu, že bol na neho počas výsluchu vytváraný nátlak, žalovaný uviedol, že ide o nepodložené tvrdenie žalobcu. Poukázal na to, že žalobca bol dňa 17.07.2012 o 08.00 hod. predvolaný z dôvodu konania v jeho žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie. Z uvedeného je zrejmé, že vedel o tom, že bude vypočutý na OCP PZ Bratislava k okolnostiam jeho pobytu na území Slovenskej republiky. Pri spísaní Zápisnice o vyjadrení účastníka konania vzniklo zo strany správneho orgánu I. stupňa podozrenie, že zneužil schengenské vízum č. 003349246 vydané Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve.
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým je vízový kódex Spoločenstva („ďalej len vízový kódex“), článku 34 ods. 1, vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukázal aj na to, že v rámci jeho vypočutia pre účely správneho konania policajný útvar zistil, že sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu na základe víza, ktoré mu udelil iný členský štát (Španielsko) a zároveň v zápisnici uviedol, že jeho jediným cieľom cesty v rámci schengenského priestoru je Slovenská republika. Preto
žalovaného bol ďalší postup správneho orgánu I. stupňa plne s platnými právnymi predpismi a bolo pristúpené k zrušeniu víza.
čl. 34 ods. 6 vízového kódexu rozhodnutie o zrušení víza a dôvody, na ktorých sa zakladá zrušenie víza sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára, ktorý je uvedený v prílohách vízového kódexu. Čo sa týka namietaného pochybenia pri odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalovaný uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012 správny orgán I. stupňa uvádza okolnosti za ktorých bol žalobca vypočutý k jeho pobytu na území schengenského priestoru, jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj pobytu v štátoch schengenského priestoru. Zároveň je v odôvodnení uvedené, že boli naplnené dôvody zrušenia schengenského víza číslo 003349246 vydaného dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve, na základe ktorého sa žalobca zdržiaval na území schengenského priestoru. Žalobcovi bolo dňa 17.07.2012 jeho vízum číslo 003349246 v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva zrušené. Správny orgán I. stupňa sa v odôvodnení uvedeného rozhodnutia vysporiadal aj s existenciou prekážok administratívneho vyhostenia účastníka konania
ust. § 81 ods. 1,2 zákona č. 404/2011 Z.z.. Zároveň sa zaoberal aj rešpektovaním súkromného a rodinného života účastníka konania v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Skutočnosti týkajúce sa uvedených otázok sú zadokumentované aj v zápisnici o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-4/2012 zo dňa 17.07.2012. Odvolací orgán zároveň vo svojom rozhodnutí preveril všetky okolnosti konania a zároveň posúdil všetky námietky uvedené v odvolaní. Z vyššie uvedených skutočností
žalovaného vyplýva, že správny orgán I. stupňa zrušil žalobcovi vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského priestoru bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností bolo konštatované, že napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto územie bolo vydané v súlade so zákonom.
žalovaného OCP PZ Bratislava postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko mu ako správnemu orgánu prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníka konania, známe skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Žalobca bol oboznámený s celou dôkazovou situáciou, zároveň mu bolo v zápisnici oznámené, že sa voči nemu začína správne konanie vo veci administratívneho vyhostenia,
1 písm.
čl. 34 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a administratívneho spisu žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení víza bola skutočnosť, že účastník konania nenaplnil účel plánovanej cesty, na ktorú mu bolo predmetné vízum udelené, zdržiaval sa viac ako polovicu času platnosti udeleného víza na území Slovenskej republiky, aj keď mu vízum bolo udelené iným členským štátom a účastník konania sám uviedol, že cieľovou destináciou bola Slovenská republika. Preto v súlade s článkom 34 ods. 1 vízového kódexu, vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza nebolí splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe vyhodnotenej dôkazovej situácie konštatoval, že správny orgán I. stupňa zrušil účastníkovi vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že účastník konania mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského priestoru bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o zrušení víza bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že zrušenie víza je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací orgán za nepochybné. Zároveň boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný orgán k záveru, že prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej častí tohto rozhodnutia. V. Argumentácia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.212 Žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým žalobca administratívne vyhostený z územia SR a bol mu určený zákaz na územie SR na dobu troch rokov a odvolanie žalobcu zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb., ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a administratívneho spisu žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu bola skutočnosť, že policajný útvar účastníkovi konania zrušil vízum. Žalovaný uviedol, že správny orgán I. stupňa sa vysporiadal s prekážkami administratívneho vyhostenia, ako aj prípadným zásahom do súkromného a rodinného života účastníka konania. Účastník konania sám potvrdil, že na území Slovenskej republiky nemá žiadne rodinné väzby v zápisnici o podaní vyjadrenia účastníka konania. Zároveň konštatuje, že pri uložení dĺžky zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky bola účastníkovi konania určená dĺžka trvania zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby. Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe vyhodnotenej dôkazovej situácie konštatuje, že správny orgán I. stupňa zrušil účastníkovi vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že účastník konania mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenskeho priestoru bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto územie bolo vydané v súlade so zákonom. Žalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že administratívne vyhostenie účastníka konania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací orgán za nepochybné. Zároveň boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré účastník konania predložil v rámci odvolacieho konania. Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. VI. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (bez dátumu), ktorým bolo žalobcovi zrušené vízum č. 003349246 vydané dňa 28.04.2012 a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo žalobcovi uložené administratívne vyhostenie a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), ktoré žalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil.
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
čl. 34 ods. 1 vízového kódexu vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Zrušiť ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto zrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorom sa zakladá sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v prílohe VI. vízového kódexu. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť
odseku 3. Odvolanie sa podáva proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania.
1 zákona č. 404/2011 Z. z. Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum.
odseku 2 písm. b) cit. zákona policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu
odseku 1 písm.
žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje žalobcu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Pred hodnotením veci samej sa najvyšší súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo žalobcovi zrušené vízum č. 003349246 (udelené 28.4.2012), ktoré je
žalobcu v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s prílohou Vízového kódexu nakoľko neobsahuje ani len dátum vydania rozhodnutia 1, t. j. je nedatované, a rovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky na vyhotovenie rozhodnutia.
odvolacieho súdu sa žalovaný uvedenou námietkou zaoberal, k vyhodnoteniu uvedenej námietky zo strany žalovaného rovnako ako aj zo strany krajského súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady.
odvolacieho súdu neuvedenie dátumu rozhodnutia a neuvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o nepresnosť, ktorú je možné opraviť postupom
6 Správneho poriadku. Spomínané čiastkové nedostatky však nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu, keďže žiadnym spôsobom nemôžu mať vplyv na záver správneho orgánu, o tom, že vízum žalobcovi bolo zrušené. Z administratívneho spisu vyplynulo, že v spojitosti s napadnutým rozhodnutím o zrušení víza bolo dňa 17.07.2012 vydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012, ktoré žalobca riadne prevzal, zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, že celé dokazovanie a spísané zápisnice o vyjadrení účastníka konania boli spísané dňa 17.07.2012, preto možno dátum 17.07.2012 považovať za deň vydania, ako aj prevzatia rozhodnutia o zrušení víza. Dňa 30.7.2012 žalobca podal proti rozhodnutiu o zrušení víza odvolanie. Neuvedenie dátumu vydania rozhodnutia o zrušení víza je potrebné aj
odvolacieho súdu považovať za zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môže postupom
6 SP kedykoľvek odstrániť. Uvedenou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebol žalobca ukrátený na svojich právach, ako je právo podať odvolanie, o čom svedčí skutočnosť, že žalobcom podané odvolanie bolo plne akceptované, bolo považované za podané včas a žalovaný sa námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní starostlivo zaoberal. Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu preto správne vyhodnotil žalovaný ako aj krajský súd za nedôvodnú. Námietka žalobcu, vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkového stavu, (pretože napriek tomu, že žalobca predložil viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, žalovaný oprel svoje rozhodnutia výlučne o domnienky resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického záveru, čím nedostatočne zistil skutkový stav a námietku, že bol na neho vyvíjaný nátlak počas výsluchu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Najvyšší súd má za to, že skutkový stav zistený v správnom konaní je možné považovať za dostatočný. Tvrdenie žalobcu, že bol na neho vyvíjaný nátlak sa nijako nepreukázalo. V prvom rade z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo mu umožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a vo všetkých zápisniciach potvrdil, že na neho nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak. Následne prvostupňový správny orgán dňa 17.07.2012 vydal rozhodnutia pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov a administratívne ho vyhostil do Ruskej federácie. Zároveň mu bolo rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zrušené vízum č. 003349246 udelené dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve. Obe rozhodnutia žalobca prevzal dňa 17.07.2012. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OCP PZ Bratislava č.p.: PPz-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zo dňa 17.7.2012 obsahuje úvahy, ktorými transparentným spôsobom popisuje zhodnotenie dôkazov a výsledkov konaní. V správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom žalobca neuviedol žiadne argumenty stojace proti úvahám žalovaného ohľadne jeho zistenia, že jeho cieľovou destináciou bola Slovenská republika a že sa počas svojho pobytu v schengenskom priestore nezdržiaval na území Španielskeho kráľovstva, preto jeho záver o zrušení víza udeleného žalobcovi Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve nachádza oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní. Námietku nesprávneho právneho posúdenia otázky primeranosti administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu, keď žalobca poukázal na skutočnosť, že tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze vstupu (pričom ide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia síce umožňoval avšak správnemu orgánu neprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloženia by musela byť aj riadne a dostatočne odôvodnená, čo však žalovaný
žalobcu vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu
1 písm. j) zákona o pobyte cudzincov, ktorý umožňuje policajnému útvaru administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum, pričom náležite odôvodnil aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, keď uviedol, že zohľadnil závažnosť porušenia právnych predpisov, dĺžku protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, ktorému predchádzalo rozhodnutie o zrušení víza správny orgán skúmal existenciu prekážok vyhostenia
ods.1, 2 zákona o pobyte cudzincov ako aj z pohľadu existencie prekážok
čl. 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a po zistení, že v prípade žalobcu neexistujú prekážky jeho vyhostenia rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR na dobu troch rokov. Žalobca sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v pobyte na území SR bez platného víza, ktoré bolo žalobcovi
čl. 34 ods. 1 vízového kódexu zrušené, čo bolo žalobcovi preukázané. Administratívne vyhostenie bolo žalobcovi uložené v dolnej hranici sadzby určenej zákonom. So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, sa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
1 O.s.p. potvrdil.
názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Odvolací súd považoval aj námietky žalobcu, týkajúce sa výhrad ku konaniu o jej administratívnom vyhostení za nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného v administratívnom konaní, ktorý považoval za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo spoľahlivo zistené, že boli splnené dôvody pre zrušenia víza čl. 34 ods. 1 vízového kódexu ako dôvody pre administratívne vyhostenie žalobcu a uloženie zákazu vstupu na územie SR. Odvolací súd preto nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, že žalobkyňa naplnila ustanovenie § 26 ods. 2 písm. g) v spojení s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.
odvolacieho súdu krajský súd dospel k správnym záverom, keď konštatoval, že správne orgány v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodili z neho správne právne závery, ktoré náležité odôvodnili, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú dôvodne zamietol. Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny
1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.