1, 4 Tr. zák. v znení účinnom do
c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. A. O. odmieta. Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave obvineného Ing. A. O. uznal rozsudkom z 27. júna 2007, sp. zn. 4 T 2/2005, za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti Y., s.r.o., so sídlom na C. ul. č. XX v N. v období od
ustanovení zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nemala spoločnosť Y., s.r.o., nárok. Celkovo si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiacov apríl až september 1996 v sume 15.673.114 Sk, z tejto sumy Daňový úrad Bratislava IV vyplatil spolu 8.769.177 Sk ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za mesiace apríl až august 1996 poukázaním platieb na účty spoločnosti Y., s.r.o., na účet č. XXXXXXX/XXXX vedený v Investičnej a rozvojovej banke, a.s.
4, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny a
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Súčasne zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
1 zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení účinnom do
1 písm. d/, e/ Tr. por. na základe odvolania obvineného zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a na základe § 259 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného za vinného zo spáchania pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom podklade, za čo mu uložil
5, § 35 ods. 2, § 39a ods. 3 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny,
1, § 54 ods. 3 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.000.000 Sk spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere jeden rok pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený a
1, § 50 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 rokov. Zrušil zároveň rozsudok Okresného súdu Bratislava I z
1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť Daňovému úradu Bratislava IV, Ševčenkova 32, Bratislava, sumu 8.740.000 Sk. Obvinenému, rovnako ako aj jeho obhajcovi, Mgr. Romanovi Balcovi, bol rozsudok odvolacieho súdu doručený
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/ zák. č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Tr. por.“) v znení účinnom do
1 písm. e/ Tr. por. založil na tom, že „JUDr. Peter Szabo mal byť vylúčený z prejednávania veci v odvolacom konaní, keďže nemohol nezaujato posudzovať odvolacie námietky“. V súvislosti s tým sa odvolal na námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 4T Krajského súdu v Bratislave, o ktorej „nebolo rozhodnuté“. Porušenie práva na zákonného sudcu videl obvinený v tom, že kým „prvé odvolanie bolo pridelené senátu 5 To, ktorý vrátil spis ako predčasne predložený, po opätovnom predložení vo veci rozhodoval senát 4 To.“ Vytýka viacero porušení práva na obhajobu. V tejto spojitosti smere konštatuje, že „odvolací súd napriek oznámeniu dovolateľa o zvolení obhajcu verejné zasadnutie o odvolaní neodročil, čím de facto znemožnil, aby bol v konaní zastúpený iným než ustanoveným obhajcom“, „zo strany konajúcich súdov nebol riadne poučený o svojich právach, najmä o práve vznášať námietky zaujatosti, zvoliť obhajcu, podávať opravné prostriedky“. Aj v postupe krajského súdu, ktorý „dvakrát rozhodol o oslobodení ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovať,“ dovolateľ vidí porušenie práva na obhajobu nerešpektovaním princípu ne bis in idem. Za zásadnú považuje skutočnosť, že „mu bolo odopreté právo vypovedať na hlavnom pojednávaní“. Odvolací súd porušil aj zákaz reformatio in peius, keď „len na podklade odvolania obvineného posúdil skutok
prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona“. Neboli splnené podmienky na uloženie peňažného trestu, pretože „dovolateľ konal ako štatutárny orgán spoločnosti Y. spol. s r. o., ktorá získala a použila sporné finančné prostriedky na svoju podnikateľskú činnosť“. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nachádza v „nedostatočne zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho nebolo preukázané úmyselné zavinenie ani objektívna stránka trestného činu podvodu“. Oponuje aj spôsobením škody ako zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu podvodu, lebo „v konaní nebolo preukázané, komu vznikla škoda a kto je oprávnený uplatňovať si nárok na jej náhradu“. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. uvádza nesplnenie podmienok na prečítanie zápisníc o výpovediach svedkov Ing. S., Ing. S. a Ing. G.. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a prikázal Krajskému súdu v Bratislave vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť, lebo boli porušené základné zásady trestného konania
1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 11, ods. 13 Tr. por. a zásada „in dubio pro reo“ . V zmysle § 376 Tr. por. sa prokurátor nestotožnil s námietkami dovolateľa. Otázkou primeranosti dĺžky konania sa zaoberal aj odvolací súd pri ukladaní trestu. Spôsob prideľovania vecí vychádza z rozvrhu práce. Za zvolenie obhajcu zodpovedá samotný obvinený, ktorý mal v tomto smere dostatočný časový priestor. Neobstoja ani výhrady dovolateľa vo vzťahu k riadnemu poučeniu. Niekoľkokrát obvinený využil právo vznášať námietky zaujatosti, bol poučený o práve zvoliť si obhajcu, o práve podávať opravné prostriedky dokonca po vyhlásení konkrétnych rozhodnutí. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. A. O. odmietol. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom zo 4. júna 2014, sp. zn. I. ÚS 695/2013, rozhodol tak, že základné práva Ing. A. O.
čl. 46 ods. 1, 47 ods. 3, 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 2013, sp. zn. 2 TdoV 9/2012, porušené boli. Predmetné uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
por. po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd. Po doručení nálezu ústavného súdu mal senát dovolacieho súdu k dispozícii celý spisový materiál týkajúci sa trestnej veci obvineného. Vyjadrenie prokurátora k dovolaniu nebolo obvinenému Ing. O. opätovne zasielané, nakoľko si ho osobne prevzal na najvyššom súde
ktorej je súčasťou práva na spravodlivý proces aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. To však neznamená, že na každý argument obvineného je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Právo na spravodlivý proces nevyžaduje, aby súd vo svojom rozhodnutí reagoval na všetky argumenty prednesené v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na také, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (rozsudok ESĽP z 9. decembra 1994 vo veci Ruiz Torija proti Španielskemu kráľovstvu). Obvineným uplatnený dôvod dovolania
1 písm. a/ Tr. por., ktorý predpokladá rozhodnutie vo veci vecne alebo miestne nepríslušným súdom, nebol naplnený. Na krajský súd obžaloba bola podaná
Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“).
ustanovení § 16 - § 18 Tr. por. sa posudzuje príslušnosť súdu. V zmysle § 17 ods. 1 veta druhá Tr. por. o trestnom čine podvodu, ktorým je spôsobená škoda veľkého rozsahu, koná v prvom stupni krajský súd ako vecne príslušný. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie dovolateľa, že konajúce súdy sa nevysporiadali s námietkou vecnej príslušnosti Krajského súdu v Bratislave.
Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 bolo povinnosťou predsedu senátu, aby po podaní obžaloby túto preskúmal a
jej obsahu a obsahu spisu posúdil, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť o nej hlavné pojednávanie. Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby sú pri tom taxatívne uvedené v § 186 Tr. por. Predseda senátu nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné obžalobu predbežne prejednať a následne rozhodnúť v zmysle § 188 Tr. por., preto dal odpis obžaloby doručiť oprávneným osobám a
por. nariadil vo veci hlavné pojednávanie. V spojitosti s dovolacím dôvodom
1 písm. b/ Tr. por. obvinený namietal porušenie práva na zákonného sudcu v konaní vedenom na Najvyššom súde tvrdiac, že jeho odvolanie pôvodne pridelené senátu 5 To, ktorý ho 13. augusta 2007 prípisom vrátil ako predčasne predložené. Po vrátení vec mala byť znovu zapísaná senátu 5 To. Dovolací súd sa argumentmi dovolateľa zaoberal a zistil, že ani tento dôvod dovolania nie je naplnený. Vychádzal pri tom z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu,
ktorej je nezákonne zloženým súdom ten súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Obsadenie súdu je v Trestnom poriadku a v zákone č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu po senáty. Na toto kritérium nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Rovnako mal na zreteli aj existujúcu judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej je zásada zákonného sudcu ústavnou zárukou pre každého, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní
vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu SR z
3 zákona o súdoch je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie prejednávanej veci.
viacerých právnych prameňov za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zo spisu vyplýva, že odvolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
jeho úpravy z
1 písm. b/ Tr. por.. Po preskúmaní námietok viažucich sa k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. (porušenie práva na zastúpenie zvoleným obhajcom a absenciu riadneho poučenia; porušenie práva oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom a práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom; nevysporiadanie sa s podaním z 29. marca 2005; porušenie princípu ne bis in idem pri rozhodovaní o oslobodení ustanoveného obhajcu JUDr. Lehoťana od povinnosti obhajovať; nerozhodnutie o žiadosti obvineného o oslobodenie ustanoveného obhajcu Mgr. Balca od povinnosti obhajovať; opomenutie vykonať výsluch obvineného), dovolací súd zistil, že v predmetnej veci nebolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a že dovolateľ si jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku vykladá nesprávne. Dovolateľ mal dostatočný priestor a čas na uplatnenie svojich obhajobných práv. Zmena obhajcu v zásade nie je dôvodom pre zrušenie už nariadených úkonov, o ktorých boli riadne upovedomení obžalovaný i jeho doterajší obhajca. K zvoleniu nového obhajcu v danom prípade nedošlo z dôvodu absencie prijatia obhajoby obhajcom. Zvolenie advokáta za obhajcu nie je totiž jednostranným úkonom, ale nutne vyžaduje, aby advokát obhajobu prijal, čo sa v danom prípade nestalo. Sám obvinený na verejnom zasadnutí pri predložení vlastnoručne spísaného splnomocnenia pre advokáta JUDr. Holiča uviedol, že ten jeho obhajobu dosiaľ neprevzal, lebo o tom nemá vedomosť. Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa o absencii riadneho poučenia zo strany konajúcich súdov. Poučovacia povinnosť v zmysle § 2 ods. 13 Tr. por. nie je neohraničená. Z citovaného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu oboznámiť obvineného so všetkými právami a povinnosťami, bez zreteľa k tomu, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje práva v konaní realizovať, vôbec nastane. Podstatné je, aby v čase, kedy je to
stavu konania pre obvineného potrebné, bol riadne poučený. Absencia poučenia o možnosti podať opravný prostriedok by v zmysle štrasburskej judikatúry mohla znamenať porušenie práva na prístup k súdu, v danom prípade však takýto stav nenastal. Vo všetkých troch dovolateľom namietaných rozhodnutiach (4To 2/2008, 4 Tost 35/2007, 4 Ndt 10/2008) bol obvinený riadne a správne poučený. V rozsudku 4To 2/2008 o tom, že proti nemu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok, a vo zvyšných dvoch o tom, že proti týmto uzneseniam nie je sťažnosť prípustná. Ako neopodstatnené vyhodnotil dovolací súd aj námietky uvedené v časti I. písm. G/ dovolania. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzajú zápisnice o úkonoch uskutočnených po začatí trestného stíhania. Obvinený aj jeho obhajca mali v zmysle § 166 Tr. por. možnosť vyšetrovací spis preštudovať a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Z nepochopenia, resp. nesprávneho výkladu jednotlivých ustanovení Trestného poriadku vychádza aj námietka dovolateľa, že konajúce súdy sa nevysporiadali so sťažnosťou proti rozhodnutiu o prijatí obžaloby a nariadení hlavného pojednávania. Sťažnosť ako riadny opravný prostriedok proti uzneseniu možno podať len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni (§ 141 ods. 1, 2 Tr. por.). Nariadenie hlavného pojednávania je zase rozhodnutím organizačno-technickej povahy, ktorého výsledkom je predvolanie, resp. upovedomenie o termíne hlavného pojednávania. Rovnaký záver o nesprávnej interpretácii platí aj k namietanému porušeniu princípu zákazu rozhodnutia dvakrát v tej istej veci.
ústavnej zásady zákazu ne bis in idem v čl. 50 ods. 5 Ústavy SR, ktorá má svoje vyjadrenie v § 11 ods. 1 písm. e/, písm. f/, písm. h/ Tr. por., nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. Za zásadné porušenie práva na obhajobu dovolací súd nepovažuje ani to, že predsedníčka senátu neoslobodila ustanoveného obhajcu Mgr. Balca od povinnosti obhajovať, o čom obvineného informovala listom. Povinnosť súdu zaoberať sa návrhmi a žiadosťami obvineného, neznamená automaticky povinnosť im vyhovieť. Zo zápisnice z hlavného pojednávania však jednoznačne vyplýva, že dovolateľ v postavení obžalovaného mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a k dôkazom o nich, preto tvrdenie obvineného, že mu bolo odopreté vypovedať, nie je v súlade so stavom veci. V súvislosti s dôvodom
1 písm. e/ Tr. por., ktorý zabezpečuje nestrannosť a nezaujatosť trestného konania ako celku, ako aj jednotlivých úkonov vykonávaných v rámci trestného konania, dovolateľ namietal, že JUDr. Szabo mal byť vylúčený z konania a rozhodovania o odvolaní, pretože sa zúčastnil na rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o oprave rozsudku krajského súdu. K vylúčeniu sudcu priamo zo zákona dochádza v prípade, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský zástupca, obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného (§ 30 ods. 2 Tr. por.). Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak (§ 30 ods. 3 Tr. por.). Spomínané situácie v danom prípade nenastali. JUDr. Szabo sa zúčastnil rozhodovania na súde rovnakého stupňa, navyše vo veciach s iným predmetom rozhodovania. V spojitosti s týmto dovolacím dôvodom vytýkal obvinený, že o námietke zaujatosti, ktorú vzniesol proti všetkým členom senátu krajského súdu, nebolo dosiaľ rozhodnuté. Dovolací súd zdôrazňuje, že námietku zaujatosti obvinený vzniesol až po tom, čo senát krajského súdu vyhlásil rozsudok, t. j. po skončení veci na súde prvého stupňa. Pri tom povinnosťou procesnej strany je, aby vzniesla námietku zaujatosti bezodkladne, len čo sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie (§ 30 ods. 4 Tr. por.), inak sa o nej nekoná (§ 31 ods. 7 Tr. por.). Obvinený sa o dôvodoch odročenia hlavného pojednávania dozvedel už 23. februára 2006, pričom námietku zaujatosti voči členom senátu krajského súdu vzniesol až 27. júna 2007. Napriek tomu bola preskúmaná odvolacím súdom, ktorý uzavrel, že námietky vznesené obvineným nespĺňali dôvody
por. V danom prípade obvinený nastolil otázku vylúčenia sudcov senátu, ktorý bol povolaný vo veci rozhodnúť, až po tom, čo tento senát vo veci rozhodol, preto sa odvolací súd správne uvedenými námietkami zaoberal v rámci odvolacieho konania. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. predpokladá, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Zákonným spôsobom získania dôkazu
2 Tr. por. je splnenie formálnych (t. j. procesných) podmienok vyžadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu za súčasného splnenia materiálnych (obsahových) podmienok.
dovolacieho súdu dôkazy získané v tejto trestnej veci boli vykonané v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Dôvodom na postup
2 Tr. por. pri svedkoch Ing. S., Ing. S. a Ing. G. bol fakt, že sa od svojich skorších výpovedí odchýlili práve z dôvodu, že si pre odstup času na okolnosti, ktoré vypovedali v prípravnom konaní, nepamätali. Neobstojí ani tvrdenie obvineného, že rozhodnutie súdu je založené na neexistujúcich dôkazoch. Vo vyšetrovacom spise sa nachádzali fotokópie daňových priznaní spoločnosti Y., s.r.o., ktoré neboli opatrené pečiatkou daňového úradu, že kópie súhlasia s originálom, preto si predseda senátu odvolacieho súdu vyžiadal od Daňového úradu Bratislava II príslušné kópie daňových dokladov opatrené pečiatkou za rozhodné obdobie apríl - september 1996. Z odpovede na dožiadanie, ako aj z podacej pečiatky Najvyššieho súdu je zrejmé, že počet príloh bol 6. Zo zápisnice z verejného zasadnutia z 23. októbra 2008 (č. l. 429 - 434) vyplýva, že na verejnom zasadnutí boli za prítomnosti členov senátu, zapisovateľky, zástupkyne generálnej prokuratúry, obvineného, jeho obhajcu a zástupkyne poškodenej strany postupom
2 Tr. por. s použitím § 213 ods. 1 Tr. por. oboznámené daňové priznania spoločnosti Y., s.r.o. za zdaňovacie obdobie od apríla 1996 do septembra 1996. Obvinený ani jeho obhajca nespochybnili existenciu týchto daňových priznaní. Fakt, že v súčasnosti (6 rokov od konania verejného zasadnutia) sa v spise nachádza len jedno daňové priznanie spoločnosti Y., s.r.o. s pečiatkou daňového úradu „kópia súhlasí s originálom“, možno pripísať stavu, v akom sa spisový materiál nachádza (jednotlivé listy 1 zväzku súdneho spisu nie sú spolu zviazané). Táto skutočnosť však sama o sebe nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. Ako dovolací dôvod obvinený uplatnil tiež § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V tomto smere namietal obvinený nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreukázanie subjektívnej a objektívnej stránky trestného činu, neexistenciu škody, ako aj rozpor skutkovej vety s vykonaným dokazovaním. V súvislosti s nepreukázaním úmyslu spáchať trestný čin dovolací súdu poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010 (porovnaj stanovisko č. 3/2011, Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 1/2011), v zmysle ktorého dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani odkaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Podstata správnej právnej kvalifikácie spočíva v tom, že skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa je subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad, nesprávna subsumpcia, odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a úplnosti skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdom druhého stupňa uvedený skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. v znení účinnom do
1 Tr. por. rozhodol o upustení od výkonu peňažného trestu. Neobstojí ani tvrdenie dovolateľa o porušení zásady reformatio in peius odvolacím súdom, ktorý uznaním obvineného za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. odstránil pochybenie krajského súdu, ktorý síce v právnej vete napadnutého rozsudku ustálil, že obvinený svojim konaním spôsobil škodu veľkého rozsahu, ale použil nesprávne ustanovenie Trestného zákona (§ 250 ods. 1, 4 Tr. zák.). Na podklade vyjadreného nie je možné ani v tomto smere konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h/, ani porušenie zákazu reformatio in peius. Za nedôvodnú je možné označiť aj námietku obvineného v časti III. písm. S/ dovolania. V trestnej veci obvineného boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu v zmysle § 35 Tr. zák. Nič na veci nemení ani fakt, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 5T 104/05, došlo k postupu
por. Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykonala ako na vyhotovení rozsudku, tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadali na ten účel späť. Dovolací súd v danej veci nezistil prítomnosť podmienok dovolania obvineného Ing. A. O., preto ho na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. musel odmietnuť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.