1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a čl. 46 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (ďalej len „ Nariadenie“), priznala navrhovateľovi od 21. decembra 2009 predčasný starobný dôchodok v sume 468,10 € mesačne, zvýšený od 1. januára 2010 na sumu 482,40 € mesačne a od 1. januára 2011 na 491,10 € mesačne. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X-II. z 15. augusta 2012 odporkyňa
4 zákona uvoľnila od
461/2003 Z. z. zvýšila starobný dôchodok navrhovateľa od 1. januára 2012 na 507,40 € mesačne, t. j. o 3,3 % mesačnej suma dôchodku vyplácanej k uvedenému dňu, t. j. o 16,30 € mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny slovenskej republiky č. 444/2011 Z. z. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutia krajský súd nepovažoval za možné určenie osobného vymeriavacieho základu navrhovateľa v období rokov 1984-1987 a 1991-1993, kedy navrhovateľ pôsobil ako expert v zahraničí, pretože odporkyňa pri jeho určení vychádzala z právnej úpravy (§ 51 vyhlášky č. 128/1975 Zb. a § 44 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988Zb.), ktorá už bola zrušená a nebola súčasťou platného právneho poriadku. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odkazuje na predchádzajúcu právnu normu len pokiaľ ide o určenie obdobia dôchodkového poistenia. Určenie vymeriavacieho základu na účely určenia sumy dôchodkovej dávky uvedené prechodné ustanovenie nerieši. Do úvahy neprichádza ani použitie § 257 zákona, pretože z finančných prostriedkov, ktoré navrhovateľ zarobil ako expert v zahraničí, neodvádzal do štátu trvalého bydliska daňové ani iné odvody, s výnimkou príspevku dohodnutého s vysielajúcou organizáciou, ktorý nebol určený na plnenie finančných povinností voči štátu.
názoru krajského súdu nemal byť navrhovateľovi pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku započítaný zárobok, ktorý navrhovateľ dosiahol v posledných 12 mesiacoch pred vyslaním do zahraničia, avšak pokiaľ odporkyňa určila výšku predčasného starobného dôchodku s ohľadom na tento príjem, rozhodla pre navrhovateľa priaznivejším spôsobom a preto krajský súd rozhodnutia odporkyne potvrdil. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ. Namietol, že krajský súd vôbec nevychádzal zo zmluvy, ktorú uzavrel s Polytechnou PZO Praha v roku 1983, na základe ktorej odvádzal každý mesiac 350 amerických dolárov, vo vtedajšom kurze 56 Kčs - z týchto odvodov predsa štát platil daň. Súd vôbec nekonštatoval ním utrpenú výšku škody následkom zaplatených odvodov a žiada preto od štátu odškodnenie. Z obsahu odvolania vypláva, že navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody, ktoré navrhovateľ uviedol v odvolaní nepovažuje za opodstatnené a navrhla rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok a jeho výšku. Medzi účastníkmi bolo sporným určenie osobného vymeriavacieho základu navrhovateľa v rokoch 1984 až 1987 a 1991 až
ods.1 zákona poistenec, ktorý nie je sporiteľ
osobitného predpisu, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
osobitného predpisu.
1 zákona suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku.
zákona osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie
1 druhej vety považuje za zaplatené. Navrhovateľ v konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne namietal, že počas pracovnej činnosti experta v zahraničí odvádzal štátu vysoké poplatky v rámci dohody uzavretej s Polytechnou, všetky svoje povinnosti zo zmluvy splnil a nezaujímal sa, a ani teraz ho nezaujíma, načo boli tieto platby použité. Žiadal však, aby za jeho finančné prostriedky, pokiaľ nemajú byť zohľadnené vo výške jeho dôchodkovej dávky, bol odškodnený štátom v zastúpení Sociálnou poisťovňou, pretože inak je ukrátený a diskriminovaný.
1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
predpisov účinných pred
predpisov účinných v čase doplatenia poistného. Toto obdobie sa hodnotí najskôr odo dňa zaplatenia poistného. Nebolo sporné, že navrhovateľ v období rokov 1984 až 1987 a 1991 až 1993 pôsobil ako expert v zahraničí. Uvedené obdobia mu boli hodnotené ako doba poistenia pri aplikácii ustanovenia § 255 zákona č. 461/2003 Z. z. Spornou zostala otázka hodnotenia výšky príjmov pre určenie osobného vymeriavacieho základu navrhovateľa za dané obdobia. Keďže
461/2003 Z. z. osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie
1 druhej vety považuje za zaplatené, a v uvedených obdobiach poistné nebolo zaplatené, odporkyňa pri zisťovaní osobného vymeriavacieho bodu postupovala správne
právnych predpisov platných v čase, kedy navrhovateľ činnosť experta v zahraničí vykonával, to znamená za čas do 30. septembra 1988
vyhlášky č. 128/1975 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 128/1975 Zb.“) a za obdobie rokov 1991 až 1993
vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“).
1 a 3 vyhlášky č. 128/1975 Zb. za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky). Na účely dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú československí občania - pracujúci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, sú však za ňu odmeňovaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracujúci - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení
Navrhovateľ bol dôchodkovo poistený ako expert v Alžírsku, pričom aj zo zmluvy s Polytechnou, podnikom zahraničného obchodu z
2 písm. c/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb.) Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa zohľadnila príjem navrhovateľa, ktorý dosiahol v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred vyslaním do zahraničia spôsobom pre navrhovateľa priaznivejším, avšak v rozpore so zákonom, tento jeho záver nie je správny.
461/2003 Z. z. osobný vymeriavací základ v období pred 1. januárom 1993 je úhrn hrubých zárobkov za príslušný kalendárny rok, ktoré podliehali dani zo mzdy bez odpočítania tejto dane.
128/1975 Zb. za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Námietka navrhovateľa, že ako hrubý zárobok v období jeho činnosti experta v zahraničí, mal byť započítaný iný príjem ako priemer jeho hrubých zárobkov pred vyslaním do zahraničia, preto nie je dôvodná, pričom okolnosť, že navrhovateľ platil štátu
zmluvy s Polytechnou „príspevky“, nie je relevantná. Rovnako
1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení (ďalej len „vyhláška č. 149/1988 Zb.“) za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.
4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. za hrubý plat experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí. Odporkyňa teda pri určení vymeriavacieho základu v období od
ako vecne správny potvrdil. Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.