2 písm. c/ O.s.p. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6 C 185/
názoru odvolacieho súdu možnosť prerušenia konania
2 písm. c/ O.s.p. je daná tam, kde výsledok, resp. vyriešenie otázky v inom súdnom konaní môže mať význam pre rozhodnutie. O nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia o prerušení konania svedčí skutočnosť, že súd v odôvodnení len konštatoval, že právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. 6 C 185/2010 bude mať význam pre predmetné konanie, nakoľko sa vyrieši doterajšia sporná otázka vlastníctva vôbec a z toho plynúca aktívna legitimácia pre konanie sp. zn. 4 C 244/
zákona o pôde) a s dôverou v právny štát rešpektujú princíp prezumpcie správnosti správneho aktu,
ktorej i prípadný vadný správny akt, ktorý nie je ničotný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným spôsobom zrušený alebo zmenený. S rovnakou dôverou očakávajú, že tento princíp rešpektujú i štátne orgány. Zdôraznil, že v konaní vo veci sp. zn. 6 C 185/2010 sa nerozhoduje o návrhu na určenie, ale rovnako ako v tomto konaní o návrhu na plnenie a i prípadné odlišné posúdenie vlastníckeho práva, by mohlo nanajvýš viesť iba k zamietnutiu návrhu, nie však k zmene zápisu v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania - odporca (§ 240 ods.1 O.s.p.), skúmal najskôr, či opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie odporcu nie je prípustné. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Zo spisu vyplýva, že uznesením zo dňa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom. S prihliadnutím na obsah dovolania a odporcom vytýkanú nesprávnosť, ktorej sa mal dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa v ďalšom zameral na otázku, či odporcovi postupom odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak účastníkovi konania bola v priebehu konania nesprávnym postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom uplatnenia jeho práv a právom chránených záujmov. O takúto situáciu ide pritom len vtedy, ak išlo o postup nesprávny z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania (nemusel sa však aj pri rozhodovaní).
l písm. b/ prvej vety O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ustanovenie § 109 O.s.p. upravuje také prípady, v ktorých dochádza k prerušeniu konania rozhodnutím súdu preto, že sa v konaní vyskytla prekážka, ktorá dočasne bráni jeho pokračovaniu. V odseku 1 sú uvedené prípady, v ktorých je súd povinný konanie prerušiť. Z dôvodov uvedených v odseku 2 súd konanie môže prerušiť, a ak tak neurobí, musí vykonať vhodné opatrenia, ktorými prekážku brániacu postupu súdu odstráni. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pristúpil k prerušeniu konania po zistení, že na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6 C 185/2010 sa vedie konanie medzi totožnými účastníkmi o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorá otázka (jej vyriešenie) môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci. V dôsledku odvolania navrhovateľov v 1/ až 5/ rade odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre postup
2 písm. c/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za vecne správne a je tiež nepreskúmateľné. Dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práv odporcu a týmto rozhodnutím mu nebolo odňaté žiadne procesné právo ako účastníkovi konania. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Z ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je zrejmé, že je plne v kompetencii súdu, aby zvážil možnosť uvedeného postupu a jeho záver treba považovať za prejav nezávislého súdneho rozhodnutia. Z hľadiska námietok odporcu o vecnej nesprávnosti rozhodnutia o zrušení uznesenia o prerušení konania a vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) treba uviesť, že dovolací súd môže preskúmavať správnosť právneho posúdenia veci súdmi nižších stupňov až vtedy, ak je dovolanie z určitého zákonného dôvodu procesne prípustné; o takýto prípad však v danej veci nejde. Odňatie možnosti konať pred súdom preto nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosť dovolania
f/ O.s.p., pretože právnym posudzovaním súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona, ani žiadne procesné právo účastníka. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodné ani tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04 uviedol, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zákonný postup, po zrušení veci odvolacím súdom a vrátením na ďalšie konanie, upravuje ust. § 226 O.s.p.
ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V zmysle tohto ustanovenia súd prvého stupňa pokračuje ďalej v konaní a znovu rozhodne o podanom návrhu na prerušenie konania, i v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.,
tohto ustanovenia odvolací súd aj vrátil vec na ďalšie konanie, ako vyplýva i z výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Odvolací súd dostatočne objasnil, prečo zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie, keď vyslovil názor, že za daných okolností neobstojí odvolanie sa na to, že v konaní pod sp. zn. 6 C 185/2010 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, so zreteľom na to, že v obidvoch konaniach sa musí súd vysporiadať s otázkou vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania a to vo forme vyriešenia predbežnej otázky. V konaní pod sp. zn. 6 C 185/2010 sa rieši otázka vypratania nehnuteľností a nie otázka určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, to znamená, že otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností bude aj v konaní pod sp. zn. 6 C 185/2010 posudzovaná len ako predbežná otázka., rovnako ako v tomto konaní. Postup súdu prvého stupňa by bol akceptovateľný v prípade závažného spochybnenia zápisov na listoch vlastníctva, svedčiacich v prospech navrhovateľov za situácie, že v rovine procesnej by toto spochybnenie sa prejavilo ako konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tom zmysle, že iný subjekt by sa cítil byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vlastnícky zapísané na navrhovateľov, čo však v súčasnosti konštatovať nemožno. Nebola preto dôvodná námietka dovolateľa o nedodržaní dvojinštančnosti súdneho konania a s tým súvisiace odňatie možnosti konať pred súdom, keď odvolací súd z uvedených dôvodov zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa znovu rozhodne o návrhu odporcu na prerušenie konania, v novom rozhodnutí bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu s tým, že nové rozhodnutie musí byť dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, v zmysle uznesenia odvolacieho súdu. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. V odôvodnení obsiahnuté skutkové a právne závery postačujúco vysvetľujú dôvody prijatého rozhodnutia. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv či požiadaviek dovolateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že odôvodnenie odvolacieho súdu spĺňa parametre zákona na odôvodnenie uznesenia (§ 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2, § 211 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko prípustnosť dovolania v preskúmanom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.