Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžf/101/2013 Identifikačné číslo spisu: 1011201771 Dátum vydania rozhodnutia: 12.02.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Poláčková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1011201771.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Obec Utekáč, 985 06 Utekáč 52, IČO: 17 067 430, zastúpený advokátom: JUDr. František Hadušovský, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box 58, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
(16)rôznorodých stavebných objektov, pričom požadovaná minimálna úroveň štandardov sa vzťahuje len k jednému z nich - SO 2 (viď oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania) a zároveň tvorí zanedbateľnú časť hodnoty predmetu zákazky. Žalovaný upozornil na to, že prvostupňový súd túto skutočnosť vôbec nevzal do úvahy. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd pochybil tak po stránke správnej interpretácie a aplikácie príslušného právneho predpisu (§ 28 v súvislosti s § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní), ako aj po stránke skutkovej. V nadväznosti na neúplnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúceho sa absencie uvedenia úvah, akými sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení dôkazov, žalovaný mal za to, že krajský súd pochybil aj pri preskúmavaní skutkového stavu zisteného žalovaným. Prvostupňový súd sa totiž vôbec nevysporiadal s otázkou, že podkladom a zásadným dôkazom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia bolo vyššie uvedené odborné stanovisko P.. M. W. a odpovede v ňom uvedené. Odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje žiadne zhodnotenie tohto kľúčového dôkazu, ako aj akýchkoľvek ďalších dôkazov a na ňom založenom právnom názore komisie žalovaného v konaní o námietkach. Žalovanému z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo jasné, akým spôsobom sa prvostupňový súd vysporiadal so skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, pričom sa domnieval, že tak krajský súd neučinil vôbec. Čo sa týka viazanosti správneho orgánu s právnym názorom súdu v zmysle § 250j ods. 7 OSP žalovaný uviedol, že vzhľadom na namietanú nedostatočnosť odôvodnenia je napadnutý rozsudok nevykonateľný. Žalovaný pritom poukázal aj na logický, ako aj právny rozpor konštatovania, že žalovaný sa má v ďalšom konaní zaoberať, či „námietky navrhovateľa EURO-BUILDING a. s. majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania" (v zmysle dikcie § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný neskúma vplyv námietok na výsledok verejného obstarávania, ale vplyv porušenia zákona postupom kontrolovaného) s enunciátom tohto rozsudku, v ktorom sa uvádza, že preskúmavané rozhodnutie sa zrušuje z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Podľa názoru žalovaného zo záveru odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie disponuje skutkovou vadou, resp. vadou odôvodnenia, ktoré však zakladajú dôvod na zrušenie skôr podľa § 250j ods. 2, písm. c/ alebo d/ OSP, ako z titulu nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok je tak podľa žalovaného zmätočný aj z dôvodu rozporu jeho výroku s odôvodnením. Odhliadnuc od toho žalovaný považoval predmetný názor prvostupňového súdu za zmätočný aj z toho titulu, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí vplyvom porušenia zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu na výsledok príslušnej užšej súťaže v skutočnosti zaoberal. Na str. 6 preskúmavaného rozhodnutia komisia žalovaného vyslovila názor, že cit. „Komisia úradu k námietkam navrhovateľa ako celku na základe odborného stanoviska doručeného úradu konštatuje, že namietaná podmienka účasti stanovená kontrolovaným na preukázanie technickej spôsobilosti je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie, nakoľko ako sa uvádza v odbornom stanovisku, uchádzač/záujemca, ktorý má skúsenosti s realizáciou obdobného predmetu zákazky, avšak pri použití iného obvodového materiálu než aký je požadovaný kontrolovaným, napríklad aj kusové stavivo, je taktiež technicky spôsobilý na zrealizovanie predmetu zákazky. Stanovením takto úzko špecifikovanej podmienky účasti mohlo dôjsť k odradeniu potenciálnych záujemcov od predloženia žiadostí o účasť, nakoľko nemuseli spĺňať kontrolovaným požadovanú diskriminačnú podmienku účasti týkajúcu sa uskutočnenia minimálne jednej pozemnej stavby projektovanou technológiou celostenových prefabrikátov vyhotovených z medzerovitých keramických betónov alebo jeho ekvivalent definovaný kontrolovaným v odpovedi na žiadosť o vysvetlenie uvedenej vyššie. Komisia úradu konštatuje, že kontrolovaný síce v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania umožnil pre splnenie predmetnej podmienky účasti predkladať aj ekvivalenty, avšak následne svojím vysvetlením podmienok účasti ekvivalenty úzko špecifikoval, pričom vylúčil preukázanie splnenia predmetnej podmienky účasti prostredníctvom stavby realizovanej z kusového staviva. V nadväznosti na uvedené komisia úradu poukazuje na skutočnosť, že účelom verejného obstarávania je prostredníctvom postupov, ktoré upravuje zákon o verejnom obstarávaní, vybrať spôsobilého zmluvného partnera, ktorý verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi ponúkne najlepšiu hodnotu za vynaložené verejné prostriedky, pričom tento výber sa realizuje prostredníctvom verejného obstarávania v prostredí čestnej hospodárskej súťaže. V dôsledku uvedeného mohlo dôjsť stanovením vyššie uvedenej podmienky účasti k obmedzeniu hospodárskej súťaže, a v dôsledku toho aj k následnému porušeniu princípov hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní." Na strane 7 preskúmavaného rozhodnutia sa ďalej uvádza, cit.: Stanovenie podmienky účasti v bode III. 2.3 „ Technická spôsobilosť" oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorá je predmetom námietok navrhovateľa, je v rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom nediskriminácie, mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko mohlo odradiť potenciálnych záujemcov od predloženia žiadosti o účasť v predmetnej užšej súťaži. V súvislosti s konštantnou rozhodovacou praxou žalovaného opierajúcou sa aj o viackrát judikovaný názor súdov Slovenskej Republiky, na preukázanie zásadného vplyvu porušenia zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania pre účely § 139 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní nie je nutné preukazovať, či takéto porušenie aj v skutočnosti zásadný vplyv malo, ale postačí, aby k tomu bola daná možnosť, teda že výsledok verejného obstarávania ním mohol byť ovplyvnený. Poukázal pritom na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžf/16/2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že cit.: „Najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so splnením zákonnej podmienky na zrušenie súťaže v zmysle § 139 ods. 2 zákona c. 25/2006 Z. z., podľa ktorej je žalovaný povinný zisťovať', či v danom prípade porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že žalobca 1 svojim zadefinovaním požiadavky na preukázanie minimálnych štandardov v bode III. 2.3, bod 1 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vylúčil potenciálnych záujemcov, ktorí by predložili referencie zoznamom stavebných prac rovnakého alebo obdobného charakteru ako predmet zákazky. Stanovením tejto súťažnej podmienky žalobca I postupoval v rozpore s princípom nediskriminácie záujemcov v predmetnom verejnom obstarávaní (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Od účasti na verejnom obstarávaní mohla potenciálnych záujemcov odradiť požiadavka na predloženie zoznamu stavieb riadne odovzdaných, pričom záujemcovia v posudzovanom období mohli vykonávať požadovaný rozsah stavebných prác, avšak k ich odovzdaniu v priebehu daného obdobia ešte nedošlo, avšak k ich uskutočneniu prišlo. Takto zadefinovanými podmienkami mohli byť odradení aj prípadní súťažitelia, ktorí síce už dodali alebo práve dodávali v požadovanom rozsahu stavebné práce (napr. ako subdodávatelia) bez toho, že by boli zhotovitelia celých stavieb ako to vyžaduje žalobca 1 v podmienkach užšej súťaže. Takto formulované podmienky užšej súťaže sú podľa názoru senátu odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a môžu mať zásadný vplyv na výsledok užšej súťaže, keďže na ich základe bolo možné odradiť prípadných záujemcov o účasť v užšej súťaži, ktorí by boli schopní zdokladovať svoju technickú a odbornú spôsobilosť zoznamom stavebných prác uskutočnených bez ohľadu na to, či boli stavebné práce už riadne odovzdané, teda v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, čo im takto stanovené súťažné podmienky neumožňovali." Na základe toho mal žalovaný za to, že preskúmavané rozhodnutie je v tomto ohľade dostatočne odôvodnené a plne koherentné s jeho doterajšou rozhodovacou praxou, ako aj s praxou najvyššieho súdu. Navyše žalovaný sa v súvislosti s touto otázkou domnieval, že zo strany krajského súdu došlo k prekročeniu jeho právomoci. Táto skutočnosť totiž nebola predmetom žaloby a preto sa ňou krajský súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP nemal zaoberať. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti ustálenú judikatúru najvyššieho súdu (napr. sp. zn. 5Sžp/17/2011 zo dňa
- apríla 2012, sp. zn. 2Sžp/23/2011
- augusta 2012). Z uvedených dôvodov žalovaný trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a správnosti argumentov uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe. Zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky malo podľa žalovaného jednoznačný skutkový a právny základ plne zreflektovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, v konaní o námietkach postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Žalovaný riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z
- apríla 2013 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, nakoľko podľa jeho názoru prevzaté tvrdenie žalovaného o zužovaní okruhu možných záujemcov, ako namietal záujemca v správnom konaní, bolo účelové a ničím nepodložené. Žalovaný si vo svojich vyjadreniach protirečí resp. v rozpore so skutkovým stavom opomenul skutočnosť, že v predmetnom verejnom obstarávaní sa prihlásilo 10 záujemcov, pričom žiaden z nich nepodal námietky proti verejnému obstarávaniu, a teda tvrdenia o obmedzení okruhu účastníkov, resp. ich odradení, sa ukázali ako neopodstatnené. Jediným a výlučným dôvodom pre stanovenie sporného kritéria bolo zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného, typu zákazky. Požiadavka na predchádzajúcu skúsenosť s realizáciou rovnakej, resp. obdobnej, zákazky, je štandardná požiadavka, ktorá s ohľadom na špecifickosť zadania, reflektujúcu špecifiká predmetu zákazky, svedčí o tom, že žalobca konal obozretne a zodpovedne. Skutočnosť, že by prípadný záujemca nemal skúsenosť s požadovanou technológiou, má dopad aj na technickú spôsobilosť takéhoto záujemcu, čo by mohlo mať fatálny dopad aj na samotnú realizáciu predmetu zákazky. Žalobca zdôraznil, že je povinnosťou obce Utekáč postupovať tak, aby takéto prípadné riziko eliminovala, resp. predišla mu, a to aj formou vyžadovania referencií, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za neštandardný postup. Výsledky znaleckého skúmania uvedené na stranách 5 až 8 Znaleckého úkonu č. 20/2012 Technickej univerzity v Košiciach, Znaleckého ústavu v odbore stavebníctvo (ďalej len „Znalecký ústav"), predovšetkým odpovede na otázky č. 3, 5, 6 a 7 jednoznačne preukazujú, že zvolená technická podmienka je kľúčová pre možnosť realizácie diela, vzhľadom na jeho špecifiká. Zo záverov jednoznačne vyplýva, že prípadná alternatíva pozostávajúca z kusového staviva by nespĺňala projektantom požadované kritériá na túto kľúčovú časť predmetu zákazky. Žalobca je presvedčený, že zistenia Znaleckého ústavu jednoznačne preukázali, že rozhodnutím žalovaného napadnuté kritérium nie je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. nie je diskriminačné. Žalobcom stanovené kritérium, ktoré bolo žalovaným nesprávne posúdené ako diskriminačné, je s ohľadom na kľúčovú časť predmetu zákazky a jeho miestne špecifiká plne odôvodneným kritériom. Definovanie tohto kritéria pre predmetné verejné obstarávanie vyplynulo zo špecifík kľúčovej časti predmetu zákazky, t.j. projektantom stanovených nárokov na nepriezvučnosť, objemovú hmotnosť, pevnosť, tepelný odpor obvodovej konštrukcie, vystuženosť existujúcej skeletovej konštrukcie, riziká vibrácie a rezonancie, cenový faktor a pod. Žalobca opätovne zdôraznil, že jediným a výlučným dôvodom pre stanovenie tohto kritéria bolo zabezpečenie kvalifikovaného subjektu, ktorý má skúsenosť s realizáciou takéhoto, resp. obdobného typu zákazky. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmet sporu vyžaduje odborné znalosti nevyhnutné pre zodpovedanie sporných otázok. Konkrétne sa jedná o odborné posúdenie (ne)správnosti postupu projektanta pri návrhu obnovy objektu SO - 002 „Výrobná hala Eltoboard" nachádzajúceho sa v areáli hnedého priemyselného parku v obci Utekáč resp. posúdenia prípadných iných možností riešenia obvodového plášťa z hľadiska jednak konštrukčného, ako aj prípadných materiálnych alternatív. Žalovaný svoje rozhodnutie, procesnú obranu v súdnom spore, ako aj podané odvolanie opiera o odborné stanovisko P.. M. W., autorizovaného stavebného inžiniera, žalobca požiadal Znalecký ústav o zodpovedanie 10 odborných otázok týkajúcich sa možnosti obnovy objektu SO - 002 „Výrobná hala Eltoboard" nachádzajúceho sa v areáli hnedého priemyselného parku v obci Utekáč. Znalecký posudok je súčasťou súdneho spisu a krajský súd, ako aj žalovaný, sa s jeho obsahom v rámci súdneho konania dôkladne oboznámili. Žalobca je presvedčený, že s ohľadom na rozsah položených otázok odborné závery Znaleckého ústavu majú v porovnaní s názorom P.. M. W. v danom súdnom konaní vyššiu odbornú relevanciu a jeho závery dôkladne a hodnoverne vyvrátili tvrdenia žalovaného. Argumentáciu žalovaného týkajúcu sa údajnej nedostatočnosti odôvodnenia a nepreskúmateľnosti, zmätočnosti, resp. nezrozumiteľnosti rozsudku považuje Žalobca za účelové. Na záver žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný svojím postupom prekročil rozsah zverených právomocí a neprípustným spôsobom zasiahol do definovania obchodných podmienok, technickej a odbornej spôsobilosti pre dodávku diela podľa projektovej dokumentácie a požiadaviek investora, čím priamo ohrozil realizáciu projektu, čerpanie priznaných eurofondov vo výške cca 6,5 milióna €, zamestnanosť v regióne a realizovanie výroby. Tieto dôsledky majú vzhľadom na konanie žalovaného v súčasnom štádiu už nenapraviteľné dôsledky vedúce k strate záujmu investora a vzniku značných finančných škôd. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť a to vo vzťahu k vadám rozsudku krajského súdu. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Podstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného z
- septembra 2011, č. 550-6000/2011-ON/196, ktorým podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní nariadil žalobcovi zrušiť užšiu súťaž na predmet zákazky „Revitalizácia hnedého priemyselného parku v obci Utekáč". Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem zmätočného, a neúplného popisu skutkového stavu veci odpísaného z rozhodnutia žalovaného, navyše na mnohých miestach gramaticky a logicky nesprávne, a citácie zákonných ustanovení, uviedol len to, že žalovaný sa má v ďalšom konaní zaoberať, či námietky záujemcu EURO-BUILDING a. s. majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Tieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z
- septembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z
- júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP). Vo vzťahu k správnemu orgánu, pokiaľ, ako tomu bolo v tomto prípade, krajský súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím správny orgán porušil zákon, musí byť zo zrušujúceho rozsudku zrejmé, akým spôsobom k porušeniu došlo a aj správny orgán má právo na zrozumiteľné a nespochybniteľné rozhodnutie obsahujúce všetky atribúty riadneho odôvodnenia z dôvodu, aby sa v budúcej praxi podobných pochybení vyvaroval. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z
- decembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z
- decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z
- mája 1997). V súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy OSP a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať skutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať s dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade krajský súd) je obsahom jednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 250h ods. 1 OSP a za týmto účelom si okrem iného zaobstarať aj administratívny spis správneho orgánu (250d ods. 1 OSP). Krajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných ustanovení a zásad nepostupoval a navyše zo spisového materiálu je zrejmé, že si spisový materiál žalovaného vôbec nepripojil. Krajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať výklad zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu vôbec neobsahuje právne posúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne nedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým zadovážiť si administratívny spis správneho orgánu, opätovne vec prejednať, vysporiadať sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania v intenciách platnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu a vydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne odôvodnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.