Obsah (13)

§ 295§ 72§ 296§ 245§ 190§ 48§ 42§ 189§ 14§ 20§ 76§ 285§ 71

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2To/9/2014 Identifikačné číslo spisu: 9513100066 Dátum vydania rozhodnutia: 22.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 295ods.

1 písm. c/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. a iné, o väzbe obžalovaného C. Y. takto rozhodol:

§ 72ods.

2 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa obžalovaný C. Y., nar. X. H. XXXX v V., bytom V., V. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, b e r i e do väzby. Väzba obžalovaného začína plynúť právoplatnosťou rozhodnutia Okresného súdu Trenčín 2Pp 40/2014 o podmienečnom prepustení C. Y. z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Trnava zo

1. novembra 2012, sp. zn. 4T 11/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
2. januára 2013, sp. zn. 6To 147/2012 a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z
3. mája 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013 (ďalej len ŠTS) bol mimo iných obžalovaný C. Y. uznaný za vinného v bode I. - zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák. na tom skutkovom základe, že obžalovaný C. Y. v postavení rozhodovacej a riadiacej zložky na

1. stupni úrovne riadenia v hierarchickej štruktúre spoločenstva J., v presne nezistenej dobe v roku 2009 najprv podriadený obžalovanému H. C., ktorému vykonával ochranu, a následne v dobe do
2. septembra 2011 podriadený osobe na
3. stupni riadenia v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov a okolie v prípade potreby obnovenia poriadku v pohostinských a reštauračných zariadeniach klub O., hotel E., O., reštaurácia V., diskotéka R., reštaurácia E. v P., J., S. v Z., Y. P., Y. a ďalšie, z ktorých plynuli spoločenstvu J. zisky vo forme tzv. „výpalného“, zabezpečoval príchod výjazdu, rozdeľoval služby biletárov v týchto zariadeniach, pokynmi organizoval a usmerňoval ich činnosť, včítane činnosti osoby podriadenej, ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka a s ktorou spoločne konal spôsobom uvedeným v bodoch II, operatívne sám vykonával činnosť biletára, mesačne vyberal od podnikateľov v tomto regióne platby za ochranu, ktoré odovzdával osobe na
4. stupni riadenia, a podieľal sa na plnení pokynov obžalovaných E. S. a H. Y. spôsobom uvedeným v bodoch II 6 a/, b/, c/ a II 11/; v bode II v skutku 6/, 6a/, 6b/, 6c/ - z obzvlášť závažného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 295ods.

1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe,že 6/ obžalovaní E. S., A. G., H. J. a C. Y. spoločne s ďalšou osobou z rozhodovacej a riadiacej zložky na

1. stupni v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I s pôsobnosťou v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len „osoba z rozhodovacej a riadiacej zložky“), po predchádzajúcich nezhodách s K. V. a po stretnutí obžalovaných A. G., C. Y. a osoby z rozhodovacej a riadiacej zložky s J. G., K. H. a ďalšími presne nezistenými osobami na F. v V., kde im J. G. na základe poverenia od svojho nadriadeného K. V. oznámil, že jeden z podnikateľov už nechce platiť za ochranu, v presne nezistenej dobe od začiatku roka 2010 do
2. marca 2010 na čerpacej stanici OMW na ulici Mlynská dolina v Bratislave, obžalovaný E. S. za prítomnosti obžalovaného A. G. a osoby z rozhodovacej a riadiacej zložky vydal pokyn na zabezpečenie výbuchu rodinného domu K. V. a na podpálenie jeho vozidla a vozidiel s ním sa stýkajúcich a spolupracujúcich osôb, a prikázal osobe z rozhodovacej a riadiacej zložky, aby si na to potrebné výbušniny obstaral od osoby majúcej v tomto konaní procesné postavenie svedka a aby všetky útoky boli vykonané naraz v jednom čase na znak, že tak konala skupina J.; následne v presne nezistený deň po vydaní uvedeného pokynu obžalovaný H. J. z podnetu osoby z rozhodovacej a riadiacej zložky a v súčinnosti s touto osobou v Bratislave - Lamači prevzal od osoby majúcej v tomto konaní procesné postavenie svedka najmenej dva kusy 200 gramových tritolových náložiek -S evr S 35/56, žltej farby, ktoré sú výbušninou z oblasti bizardných trhavín, a dva roznecovače typu Ča-Ro-Z 60, ktoré previezol na svojom vozidle zn. Volkswagen Touareg do Bratislavy - Petržalky, kde v ďalší presne nezistený deň na kanáli Chorvátske rameno ukázal obžalovaným Y., G. a osobe z rozhodovacej a riadiacej zložky spôsob manipulácie s touto výbušninou, potom predmetné tritolové náložky a roznecovače odovzdal obžalovanému C. Y., ktorý uvedené veci počas presne nezistenej doby najmenej do doby ich použitia
3. marca 2010 uschovával v priestore herne vedľa hotela C. na ulici Y. v V., odkiaľ ich vydal obžalovanému A. G., pričom sa jednalo o prostriedky patriace medzi vojenský materiál, ktoré nepodliehajú povoľovaciemu konaniu, a výbušnina bola spôsobilá tlakovou vlnou a rozmetaním jej materiálu na živote a zdraví ohroziť nechránené osoby nachádzajúce sa do vzdialenosti 13 m od epicentra výbuchu, a/ následne dňa
4. marca 2010 o 02.20 h na ulici F. XXXX/X v V., predtým, keď obžalovaný C. Y. vyhotovil videozáznam z tam umiestneného rodinného domu manželov H. a V. V., v ktorom v tom čase býval K. V., a odovzdal ho obžalovanému A. G., presne nezistená osoba, ktorej obžalovaný A. G. odovzdal tritolovú nálož a roznecovač Ča-Ro-Z 60 a poveril ju vykonaním činu, s využitím údajov z predmetného videozáznamu podložila pod vozidlo značky BMW X5 3.Osd, čiernej metalízy, evidenčného čísla V., majiteľa súkromného podnikateľa K. V. -K. zaparkované pred uvedeným rodinným domom tritolovú nálož, ktorú inicioval pomocou roznecovača, v dôsledku čoho nastal výbuch a detonačná vlna spôsobila poškodenie zámkovej dlažby, fasády a posuvnej bránky na dome a na vozidle prasknutie čelného skla, spätného zrkadla, predného nárazníka, predných svetiel, pravého predného blatníka, masky a motorovej časti vozidla, čím spôsobili manželom H. V. nar. XX G. XXXX a V. V., nar. XX. C. XXXX, bytom R. XXXX/XX, V., škodu vo výške najmenej 5060,28 eur, ktorú z časti v sume 3170,49 eur z titulu poistenia na základe poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX uhradila poisťovňa Generali Slovensko, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, a súkromnému podnikateľovi K. V. - K., R. XX, V. škodu vo výške najmenej 30476,28 eur, z ktorej sumu 26433,00 eur z titulu havarijného poistenia vozidla číslo XXXXXXXXXX uhradila poisťovňa Wüstenrot, poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava, b/ obžalovaný C. Y. v súčinnosti s osobou z rozhodovacej a riadiacej zložky dňa
5. marca 2010 v čase okolo 02.00 h v obci V. okres P. zaútočil na rodinný dom číslo popisné XX majiteľa K. H. tak, že priviezol na svojom vozidle zn. Audi A6, ev. č. V., na toto miesto uvedenú osobu a ukázal jej miesto, kde sa nachádza predmetný rodinný dom; následne táto osoba aktivovala iniciátor náloží a hodila na dvor tohto domu presne nezistený predmet majúci vlastnosti delostreleckej trieštivej strely kalibru cca 50 mm alebo leteckej bomby do hmotnosti 3 kg, s obsahom tritolu, ktorú si predtým obstaral nezisteným spôsobom, v dôsledku čoho nastal výbuch, pričom detonačná vlna a rozmetanie materiálu nálože spôsobilo rozbitie jednej tabule skla na drevených vchodových dverách a rozbitie dvoch tabuli skla okna na unimobunke, a tým spôsobil K. H., nar. XX. S. XXXX, bytom P., K. XX škodu vo výške 65 eur, c/ dňa
6. marca 2010 okolo 02.00 h na parkovisku pred obytným blokom č. XX na ulici Y. v Trnave, presne nezistená osoba, ktorú zabezpečil a vykonaním činu poveril obžalovaný C. Y., poliala zmesou rozpúšťadiel náterových hmôt a následne zapálila motorové vozidlo značky VOLKSWAGEN golf 2.0 TDI Comfortline, ev. č. V., ktoré používal J. G., a v dôsledku termických účinkov požiaru na vozidle došlo k obhoreniu prístrojovej dosky, predného kolesa, ľavého a pravého predného blatníka, celého bloku motora a okolia motora, k rozbitiu čelného skla v pravom dolnom rohu, a došlo k zadymeniu interiéru vozidla, čím vznikla majiteľovi vozidla E. G., nar. XX. E. XXXX, bytom V., Y. XXXX/XX, škoda vo výške najmenej 11631,23 eur, z ktorej sumu 7762,66 eur z titulu havarijného poistenia vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uhradila poisťovňa KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava; v bode II v skutku 7 - zo zločinu poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na tom, skutkovom základe, že obžalovaní C. Y. a J. L. za vzájomnej súčinnosti s osobou, ktorá v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I bola podriadená obž. Y. a ktorá má v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej „podriadená osoba“), potom, keď na pokyn obž. Y. podriadená osoba zistila informácie o osobe O. F., jeho činnosti a majetku a potom, keď po výzve iniciovanej obžalovaným Y., O. F. nezaplatil ním uloženú pokutu 3000 eur a neuhradil škodu, ktorú spôsobil hodením petardy na zariadení v bare J. v Z., pritom z tohto zariadenia pochádzali mesačné platby za ochranu v prospech spoločenstva uvedeného v bode I, dňa 27. júla 2010 okolo 02.20 h pred bytovým domom na ulici P. XX/XX v Z., okr. P., podpálili jeho osobné vozidlo zn. Škoda Octavia 1.9 TDI Ambiente, farby červená metalíza, ev. č. P., tak, že obžalovaní C. Y. a J. L. prišli na vozidle zn. Volkswagen Passat AC, ktoré viedla podriadená osoba, k vozidlu zn. Škoda Octavia, nasadili si kukly a rukavice, poliali vozidlo technickým benzínom prineseným obžalovaným L. v dvoch pollitrových fľašiach, potom vozidlo zapálili, a následkom požiaru došlo na vozidle k poškodeniu elektroinštalácie v motorovom priestore, riadiacej jednotky motora, ľavého predného blatníka, ľavých predných dverí, zadného sedadla, elektroinštalácie v kabíne, plastov podvozku, prednej kapoty, čelného skla, palubnej dosky, ľavých zadných dverí, ľavého spätného zrkadla, ľavej prednej pneumatiky, ľavého predného disku, plastov a hadice v motorovom priestore, čím spôsobili poškodenému O. F., nar. XX. E. XXXX, bytom Z., P. XX/XX, škodu vo výške 5064,00 eur, v bode II v skutku 10 - zo zločinu poškodzovania cudzej veci

§ 245ods.

1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, ods. 4 písm. b/ s použitím § 140 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že za vzájomnej súčinnosti s osobou jemu podriadenou v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie svedka, dňa 06. júla 2011 v skorých ranných hodinách v P. podpálil objekt letného grilu vo Y. na ul. G. X tak, že technickým benzínom polial stôl, letný gril a strechu letného grilu, na to hodil zapálenú fakľu s drevenou rukoväťou a textíliou na konci namočenou v benzíne, a to so zámerom, aby prinútil súkromného podnikateľa J. V. k plateniu peňazí za ochranu spoločenstvu uvedenému v bode I, pričom benzín a fakľu na jeho pokyn zadovážila tam prítomná podriadená osoba, a tým došlo k znehodnoteniu tovaru, ohoreniu letného grilu s prístreškom, k zhoreniu zastrešeného skladového priestoru a celého priestoru letného grilu, časti terasy a strechy budovy reštaurácie, čím vznikla obchodnej spoločnosti E. P. zastúpenej konateľom J. V. škoda v sume najmenej 3874,58 eur, v bode II v skutku 11 - z obzvlášť závažného zločinu hrubého nátlaku

§ 190ods.

1, ods. 3 písm. d/, ods. 5 písm. c/ s použitím § 138 písm. f/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že spoločne s ďalšou osobou z rozhodovacej a riadiacej zložky na

1. stupni v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I s pôsobnosťou v regióne Trnava, Hlohovec, Leopoldov, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie svedka, dňa
2. júla 2011 okolo 08.00 h v objekte Y. na ulici G. X v P., na stretnutí s J. V. tohto podnikateľa ponechával v nevedomosti, že on zapálil letný gril v jeho Y., a to tvrdením, že ten zapálili „R.“ a pritom ho presvedčoval, že sa o neho postarajú lepšie a ak im bude platiť 200 eur mesačne vždy k piatemu dňu v mesiaci bude mať pokoj, pričom toto stretnutie bolo vopred dohodnuté dňa
3. júla 2011 v dopoludňajších hodinách v priestoroch kaviarne O. na ulici ul. Y. XX v L. na základe pokynu obžalovaného H. Y., s ktorým sa V. v stave bezmocnosti, hľadajúc východisko zo situácie spojenej s podpálením objektu, v ktorom vykonával svoju podnikateľskú činnosť, skontaktoval prostredníctvom tretej osoby a opísal mu uvedenú udalosť, pritom obž. Y. povedal, že odteraz bude platiť im za ochranu a nebude mať problémy a obž. Y. a ďalšiemu tam prítomnému vyššie uvedenému členovi spoločenstva prikázal, aby vybavili problém V. v Hlohovci; následne J. V., v záujme dosiahnutia pokoja na podnikanie pre seba a svoju rodinu, od mesiaca august do mesiaca december 2011 vyplácal v prospech spoločenstva uvedeného v bode I 200 eur mesačne, pričom na začiatku mesiacov august a september 2011 peniaze prevzal obžalovaný Y. a v ostatných mesiacoch ďalší člen spoločenstva vo výkonnej pozícii, ktorý má v tomto konaní procesné postavenie svedka, čím bola poškodenému J. V. spôsobená škoda v sume 1000 eur, pričom 50% zo sumy týchto finančných prostriedkov bolo prostredníctvom osoby zaradenej na riadiacej pozícii spoločenstva, ktorý v tomto konaní má procesné postavenie svedka, mesačne odovzdávaných obž. E. S. ako najvyššie postavenej rozhodovacej a riadiacej zložke v hierarchickej štruktúre spoločenstva uvedeného v bode I. Za to mu bol

§ 190ods.

5 s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody 24 (dvadsaťštyri) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Trnava zo

1. novembra 2012, sp. zn. 4T 11/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
2. januára 2013, sp. zn. 6To 147/2012, ktorými za zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne, v spojení s trestným rozkazom v rozsudku neoznačeného súdu (pozn. najvyššieho súdu) z

1. apríla 2013, sp. zn. 6T 22/2013, právoplatného
2. mája 2013, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody s prihliadnutím na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
3. novembra 2012, sp. zn. 4T 11/2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 76ods.

1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad na dobu 3 (tri) roky. Obžalovaný C. Y. bol

§ 285písm.

a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo 7. mája 2013, sp. zn. VII/I Gv 221/11-885 (spolu s iným obžalovaným) pre skutok v bode 12 obžalobou právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

§ 295

odsek 1 písmeno a/, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, ktorý mali spáchať tým, že obv. E. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny všeobecne známej a vystupujúcej pod názvom „J.“, ktorý priamo alebo sprostredkovane riadi činnosť členov skupiny, zabezpečil ďalším členom skupiny za účelom páchania trestnej činnosti materiálno-technické vybavenie a v presne nezistený deň v roku 2010 sa stretol vo večerných hodinách s Y. H. a obv. A. G. na čerpacej stanici OMV na ul. Mlynská dolina v Bratislave, kde obv. E. S. poveril Y. H. a obv. A. G., aby dali vybuchnúť a zapálili autá ľudí, s ktorými spolupracovali K. V. a A. R. tak, aby boli všetky útoky vykonané naraz ako značka ich skupiny „J.“ a na tento účel im zabezpečil muníciu,

znaleckého posudku KEÚ PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2011/16316 zo dňa

1. januára 2012 delostreleckú trieštivú strelu kalibru cca 50 mm, resp. leteckú bombu do hmotnosti 3 kg, spolu s iniciátorom náloží trhavín typu Ča-Ro-Z 60, ktoré obv. E. S. odovzdal Y. H. v garáži svojho rodinného domu na R. XX v L. s tým, aby pozdravil X., čo bola prezývka K. V., následne s touto muníciou išiel Y. H. za K. P., ktorý mu uviedol, že sa jedná o prerobený mínometný granát a rozbušku a popísal mu, ako ho odpáliť, pričom Y. H. a obv. C. Y. sa rozhodli túto muníciu použiť na rodinný dom poškodeného K. H., spolupracovníka K. V. a A. R. v obci V. č. XX, p r e t o, ž e nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je (aj) obžalovaný C. Y. stíhaný. V tejto trestnej veci nie je (a ani nebol) C. Y. trestne stíhaný väzobne. Bol však väzobne trestne stíhaný v trestnej veci Okresného súdu Trnava, 4T 11/2012, kde bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Trnava z
2. septembra 2011, sp. zn. Tp 70/2011, z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (preventívna väzba) so započítaním väzby od
3. septembra 2011, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
4. septembra 2011, sp. zn. 6Tpo 38/2011, a odsúdený (spolu s iným) za zločin vydierania

§ 189ods.

1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. v štádiu pokusu

§ 14ods.

1 Tr. zák. spolupáchateľstvom

§ 20Tr.

zák. na tom skutkovom základe, že po tom ako C. Y. v júli 2011 kontaktoval H. L. a zadal mu vypracovanie cenovej ponuky na zhotovenie betónového základu, ktorú H. L. vypracoval na sumu 12 348 € a následne zaslal na e-mailovú adresu Y., sa po predchádzajúcej vzájomnej dohode C. Y., A. G. a Y. H. dňa

1. augusta 2011 v čase okolo 11,00 hod., na čerpacej stanici zn. Slovnaft pri obci Zeleneč, v smere od Bratislavy do Trnavy, stretli s H. L., a pri osobnom rozhovore mu C. Y. mu povedal, že cenová ponuka mala byť vypracovaná pre jedného z prítomných, ktorého mu predstavil pod menom J., avšak v skutočnosti sa jednalo o Y. H., ktorý mu povedal, že betónový základ si už dal vyhotoviť za sumu 3 000 €, následne sa ho Y. H. spýtal, aký by bol jeho zisk zo zaslanej cenovej ponuky a keď H. L. reagoval tak, že jeho zisk by bol v sume 1 000 až 1 500 €, tak ho Y. H. a po ňom aj obv. A. G. udreli otvorenou dlaňou za ľavé ucho a povedali mu, že ich ponukou urazil, aby bol rád, že ho nezabijú, vulgárne mu nadávali s tým, že im musí zaplatiť 12 000 €, lebo takých ako on zakopávajú v jarkoch a ak nezaplatí, tak mu to ukážu inak, načo im H. L. z obavy o svoj život a zdravie prisľúbil, že požadovanú sumu zaplatí, po čom sa rozišli a v ten istý deň v čase okolo 17,00 hod. na námestí v obci Chtelnica C. Y. pri opätovnom stretnutí H. L. oznámil, že Y. H. a A. G. prehovoril a postačuje im zaplatenie 6 000 €, pričom dodal, že „uvedenú sumu musí určite zaplatiť, inak mu urobia peklo, a že sú to drsní chlapci od E. J.“, na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, rozsudkom Okresného súdu Trnava zo
2. novembra 2012, sp. zn. 4T 11/2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
3. januára 2013, sp. zn. 6To 147/2012, uložený trest odňatia slobody, t.č. C. Y. vykonáva v ÚZVaJS Dubnica nad Váhom. Dňa
4. júla 2014 má rozhodovať Okresný súd Trenčín o žiadosti C. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaný C. Y. na neverejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd), ktoré bolo nariadené za účelom rozhodovania o väzbe vyjadril názor o nedôvodnosti jeho vzatia do väzby. V súvislosti s možnosťou útekovej väzby prezentoval svoju nemajetnosť aj tvrdením, že ho tri roky živí matka. Uviedol, že nemá kam a prečo utekať a poukázal na prípady iných obžalovaných, ktorým boli uložené až doživotné tresty a sú stíhaní na slobode. V súvislosti s kolúznou väzbou poukázal na to, že boli vyslúchnutí všetci svedkovia a znalci a tento dôvod väzby nebol aplikovaný u žiadneho zo spoluobžalovaných. Vo vzťahu k preventívnej väzbe poukázal na hodnotenie ústavu na výkon trestu k jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako aj na to, že počas výkonu trestu odňatia slobody došlo k jeho náprave, takže niet dôvodu na vyslovenie obavy z pokračovania v trestnej činnosti. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) vyjadril názor o väzobných dôvodoch

§ 71ods.

1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. u obžalovaného s poukazom na hrozbu vysokého trestu, uloženého obžalovanému neprávoplatným rozsudkom súdu prvého stupňa a na obavu z pokračovania v páchaní trestných činov obžalovaným vyplývajúcu z mnohosti trestnej činnosti závažného charakteru, z ktorej bol uvedeným rozsudkom uznaný za vinného. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc o vzatí či nevzatí obžalovaného C. Y. do väzby vychádzajúc z aktuálneho spisového materiálu po výsluchu obžalovaného dospel k týmto záverom : Pre vzatie obvineného/obžalovaného do väzby nie je rozhodujúce štádium trestného konania, ale naplnenie dôvodu väzby konkrétneho obvineného v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 Tr. por. Zákonným predpokladom väzby obvineného je naplnenie formálnych a materiálnych podmienok väzby. Formálnymi podmienkami sa rozumejú úprava procesného postupu súdu (aktuálne pre dané štádium konania) a procesných úkonov iných oprávnených osôb. Materiálnymi podmienkami sa rozumejú hmotnoprávne predpoklady väzby. Základné materiálnej podmienky väzby tvoria : a/ skutkové okolnosti vzatia do väzby a to, či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, či existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a b/ existencia niektorého z dôvodov väzby, ak z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava pre tzv. útekovú väzbu (§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), kolúznu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.) alebo preventívnu väzbu (§ 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Materiálne podmienky na rozhodnutie o väzbe musia byť splnené súčasne. Pokiaľ existencia niektorého z dôvodov väzby (ad b/) nie je priamo viazaná a závislá od toho ktorého štádia trestného konania, skutkové okolnosti vzatia do väzby, nech k nemu dôjde v ktoromkoľvek štádiu konania (trestného stíhania obvineného) sú v určitom zmysle závislé od štádia konania, keďže škála preukaznosti skutku dôkazmi od podozrenia zo spáchania skutku, vykazujúceho znaky konkrétneho trestného činu, po vznesení obvinenia v počiatočných fázach trestného stíhania, sa musí zvýrazňovať aktuálne pre dané štádium trestného konania vykonaným dokazovaním až po moment rozhodnutia vo veci samej o vine či nevine obvineného. Rozhodnutie o väzbe nie je rozhodovaním o vine či nevine obvineného. Musí mať však svoj podklad v tom ktorom štádiu konania v primeranosti (väzobného) trestného stíhania obvineného. Ak dôjde k rozhodnutiu o vzatí do väzby obžalovaného v štádiu odvolacieho konania, čo je aj konkrétny prípad obžalovaného C. Y., neznamená posúdenie vykonaných dôkazov ako podkladu pre skutkové okolnosti vzatia obžalovaného do väzby automaticky aj posúdenie odvolania niektorého z odvolateľov, pretože i v tomto štádiu konania po uzavretí dokazovania súdom prvého stupňa a vynesení rozsudku týmto súdom, umožňuje na základe zákonom ustanovených podmienok rozhodnutie odvolacieho súdu viacerými procesnými postupmi, ktoré v sebe zahŕňajú aj hmotnoprávne atribúty rozhodovania vo veci samej. Pri zachovanej identite skutkov medzi vznesením obvinení C. Y., podanou obžalobou a citovaným rozsudkom ŠTS (v časti, v ktorej bol tento obžalovaný uznaný za vinného), možno konštatovať, že doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa nasvedčuje tomu, že skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie viažuce sa na osobu obžalovaného C. Y. vznesením mu obvinenia, boli spáchané, majú znaky trestných činov a existuje dôvodné podozrenie zodpovedajúce danému štádiu konania, že ich spáchal (

1. aj)obžalovaný C. Y.. Vzhľadom na to, že v každom štádiu rozhodovania o väzbe musí súd brať do úvahy existenciu aktuálnych dôkazov a ich priebežné hodnotenie - nie však z konečného pohľadu viny či neviny obžalovaného - ale z naplnenia, či nenaplnenia jednej z materiálnych podmienok väzby obžalovaného (viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto uznesenia - pasáž o formálnych a materiálnych podmienkach väzby) a v konkrétnom prípade je vec v štádiu odvolacieho konania, po vynesení rozsudku ŠTS, ktorý v odôvodnení podrobne poukazuje na dôkazy, ktoré majú usvedčovať aj obžalovaného C. Y. zo spáchania skutkov v odsudzujúcej časti rozsudku (uznanie viny), na druhej strane ho vyviňovať (oslobodzujúca časť rozsudku), najvyšší súd rozhodujúc síce v štádiu odvolacieho konania, avšak o väzbe v pozícii prvostupňového konania, poukazuje na existenciu týchto dôkazov, ktoré v tomto štádiu konania nevylučujú zákonný predpoklad spáchania skutkov, majúcich znaky trestných činov, v súvislosti s dôvodným podozrením, že ich spáchal (
2. aj)obžalovaný C. Y., najvyšší súd na tieto dôkazy podrobne rozvedené v rozsudku ŠTS poukazuje, avšak akcentujúc pre toto štádium konania len ich existenciu ako materiálny podklad pre (kladné) rozhodnutie o väzbe, neprejudikujúc tým však rozhodnutie o vine či nevine konkrétneho obžalovaného. Bez takého pohľadu treba vziať aj do úvahy síce oslobodenie C. Y. spod obžaloby pre konkrétny skutok obžalobou kvalifikovaný ako trestný čin (viď oslobodzujúca časť rozsudku ŠTS vo vzťahu k obžalovanému C. Y.), avšak pri podanom odvolaní prokurátora Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v neprospech aj obžalovaného C. Y. s hodnotením dôkazov najvyšším súdom až pri rozhodovaní vo veci samej, či už v konečnom dôsledku v prospech alebo neprospech aj tohoto obžalovaného. Neoddeliteľnou súčasťou materiálnych podmienok väzby obžalovaného popri skutkových okolnostiach vzatia do väzby je existencia niektorého z dôvodov väzby, v konkrétnom prípade väzby preventívnej v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obžalovaný C. Y., uznaný za vinného závažnými trestnými činmi rozsudkom ŠTS (skutky a ich právne kvalifikácie sú konkretizované v úvodnej časti odôvodnenia tohto uznesenia), mal tieto skutky spáchať v časovom rozpätí rokov 2009 až 7. septembra 2011, teda do dňa, kedy mu bola obmedzená osobná sloboda v trestnej veci Okresného súdu Trnava, 4T 11/2012, v ktorej bol uznaný za vinného zločinom vydierania spolupáchateľstvom v štádiu pokusu

§ 14ods.

1, § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. za skutok dokonaný dňa

1. augusta 2011 (viď konkretizáciu skutku uvedeného v úvodnej časti tohto uznesenia), teda v časových, ale aj vecných (odvolanie sa na drsných chlapov skupiny J.) súvislostiach s trestnou činnosťou, kladenou mu za vinu v trestnej veci, ktorá je predmetom odvolacieho konania najvyššieho súdu. Je teda evidentné, že z časového hľadiska bolo spáchanie uvedeného zločinu vydierania vyvrcholením trestnej činnosti obžalovaného (ako mu je kladená za vinu) a vzatie do väzby obžalovaného C. Y. vo veci Okresného súdu Trnava prerušilo aktivity obžalovaného kladené mu za vinu páchaním činov majúcich znaky trestných činov. Pri reálnej nemožnosti súbežného vykonávania väzby tohto obžalovaného v dvoch trestných veciach (nie je úlohou najvyššieho súdu skúmať dôvody, prečo sa neviedlo v oboch veciach spoločné konanie), tak prebiehalo väzobné trestné stíhanie C. Y. v trestnej veci (neskôr) Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 4T 11/2012, ktorá bola ukončená už uvedeným rozsudkom tohto súdu zo
2. novembra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z
3. januára 2013, sp. zn. 6To 147/2012, uložením C. Y. štvorročného trestu odňatia slobody, ktorý t.č. vykonáva. Výkon uvedeného trestu odňatia slobody majúci prednosť pred výkonom väzby, tak až do dňa vykonania tohto trestu, resp. do momentu (prípadného) podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nahrádzal prípadnú väzbu obžalovaného. Ukončenie (pre daný moment) výkonu trestu odňatia slobody podmienečným prepustením C. Y. z jeho výkonu, tak vytvorilo bázu pre rozhodovanie najvyššieho súdu o aktuálnosti či neaktuálnosti väzobného trestného stíhania tohto obžalovaného v trestnej veci 2To 9/2014, v ktorej t.č. najvyšší súd rozhoduje o podaných odvolaniach voči rozsudku ŠTS. Toto rozhodovanie popri už vyriešených skutkových okolnostiach väzby obžalovaného C. Y. doposiaľ spočívajúcich výkonom väzby a neskôr trestu odňatia slobody obžalovaného v jeho inej (už uvedenej) trestnej veci, tak nadobudlo aktuálnosť skúmaním v súčasnosti (pre prípad podmienečného prepustenia C. Y. z výkonu trestu odňatia slobody súdom (súdmi) dôvodnosti či nedôvodnosti niektorého z dôvodov útekovej, kolúznej alebo preventívnej väzby. Vychádzajúc z aktuálneho spisového materiálu a po výsluchu obžalovaného C. Y. dospel najvyšší súd k záveru o existencii preventívnej väzby u tohto obžalovaného. Tá je daná dôvodnosťou reálnej obavy z pokračovania v páchaní trestných činov obžalovaného. C. Y. bol právoplatne odsúdený za zločin vydierania spolupáchateľstvom v štádiu pokusu - § 14 ods. 1, § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. (v ktorej trestnej veci bol väzobne trestne stíhaný z dôvodu ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), kde skutok z
4. augusta 2011 (vyhrážanie sa poškodenému mimo iné drsnými chlapcami od E. J.) má mať vecnú i časovú súvislosť s trestnými činmi, za ktoré bol uznaný vinným dosiaľ neprávoplatným rozsudkom ŠTS z
5. mája 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, napadnutým odvolaniami, kde charakter, závažnosť, vecný a časový rozsah odôvodňujú záver (opäť v dimenzii nerozhodovania o vine či nevine, ale o dôvodnosti pretrvávania trestného stíhania obžalovaného) o dlhodobých aktivitách obžalovaného v rozpore s Trestným zákonom, tvoriacich významný rozsah zárobkovej činnosti aj tohto obžalovaného, čo pri deklarovaní jeho nemajetnosti a finančnej pomoci rodiny (výpoveď pri výsluchu na neverejnom zasadnutí
6. júla 2014), odôvodňuje reálnu obavu z páchania trestných činov obžalovaného na slobode (v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody) pohybujúc sa v prostredí, z ktorého bol vyčlenený väzbou a následným výkonom trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Trnava, 4T 11/
7. I keď najvyšší súd o väzbe obžalovaného C. Y. rozhodoval bez návrhu, ex offo (z úradnej povinnosti), v reakcii na vyjadrenie obžalovaného C. Y. i prokurátora k prípadnej útekovej či kolúznej väzbe obžalovaného, konštatuje aktuálnu nedôvodnosť väzby tohto obžalovaného

ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/, resp. písm. b/ Tr. por. a to vzhľadom na skutočnosť, že v prípade útekovej väzby okrem samotnej výšky uloženého trestu odňatia slobody napadnutým rozsudkom ŠTS niet reálne inej okolnosti podmieňujúcej obavu z vyhýbania sa trestnému stíhaniu obžalovaným (samotná výška uloženého trestu neznamená automaticky dôvodnosť útekovej väzby) a v prípade kolúznej väzby aktuálne štádium vykonaného dokazovania činí túto väzbu v prípade obžalovaného C. Y. nereálnou. Vzhľadom na špecifickosť rozhodovania o väzbe obžalovaného v časovom predstihu pred rozhodovaním Okresného súdu Trenčín o žiadosti obžalovaného o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, najvyšší súd podotýka, že prípadným späťvzatím takej žiadosti obžalovaným alebo jej právoplatným zamietnutím (prvostupňovým či sťažnostným súdom), sa stáva toto rozhodnutie najvyššieho súdu o väzbe obžalovaného C. Y. bezpredmetným. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia), o ktorej rozhodne iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 185 ods. 4 a § 187 ods. 1 Tr. por.).