Obsah (7)

§ 296§ 79§ 80§ 172§ 48§ 71§ 277

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2To/9/2014 Identifikačné číslo spisu: 9513100066 Dátum vydania rozhodnutia: 22.07.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Krajčovič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 296Tr.

zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 22. júla 2014 v Bratislave o žiadosti obžalovaného Z. C. o prepustenie z väzby takto rozhodol:

§ 79ods.

3 Tr. por. žiadosť obžalovaného Z. C., nar. XX. H. XXXX, t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica o prepustenie z väzby sa z a m i e t a.

§ 80ods.

1 písm. c/ Tr. por. návrh obžalovaného Z. C. na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka sa n e p r i j í m a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) z 26. mája 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, bol okrem iných uznaný za vinného obžalovaný Z. C. a to v bode I. a v bode II. v skutku 9a/ zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Tr.

zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

§ 172ods.

1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. v znení účinnom do

1. augusta 2013 na tom skutkovom základe, že I. obžalovaný E. S., prezývaný J., od presne nezistenej doby v roku 2005 v Bratislave, časti Lamač, využijúc svoje skúsenosti z pôsobenia na pozícii ochrancu v skupine s názvom R., so spriatelenými osobami vytváral štruktúru spoločenstva s názvom J. s pracovnými pozíciami ochranca, výjazd a biletár v zložke výkonnej, ktorého predmet činnosti bol zameraný na dosahovanie sústavných finančných ziskov, a to z obchodu s omamnými a psychotropnými látkami, z mesačných poplatkov od súkromných podnikateľov podnikajúcich v pohostinských a reštauračných službách a od osôb ponúkajúcich sexuálne služby pod zámienkou ich ochrany, tzv. „výpalné“, ďalej z vyberania poplatkov od dílerov drog za ochranu pred útokmi zo strany konkurenčných skupín zaoberajúcich sa obchodom s omamnými a psychotropnými látkami v danom regióne a z titulu ich oprávnenia predávať drogy pod značkou „J.“; následne až do
2. novembra 2011 v pozícii najvyššie postavenej rozhodovacej a riadiacej zložky v hierarchickej štruktúre takto vytvoreného spoločenstva vykonávajúceho uvedenú činnosť v regiónoch miest Bratislava, Trnava, Hlohovec, Leopoldov, Stupava a v ich okolí, rozhodoval o tom, ktorý člen spoločenstva priamo mu podriadený bude organizačne riadiť činnosť v danom regióne, rozhodoval o vykonávaní zásahov proti konkurenčným skupinám, ktoré sa zaoberali druhovo rovnorodou činnosťou v uvedenom regióne tak ako je uvedené v bode II, o výške poplatkov za tzv. ochranu a výške odvodov z činnosti členov a osôb činných pre toto spoločenstvo, určoval dni v mesiaci, v ktorých mu mali byť odovzdávané tieto platby, vydával pokyny, ktorými riadil činnosť svojich podriadených, a to obžalovaného H. C., A. G. a ďalšej osoby majúce v tomto konaní procesné postavenie svedka (ďalej len osoba na
3. stupni riadenia), stojacich na pozícii nižšie postavenej úrovne rozhodovacej a riadiacej zložky v hierarchickej štruktúre spoločenstva, pritom v presne nezistený deň v roku 2009 v Trnave určil, že každý mesiac mu bude odovzdávaných 50% z vybraných poplatkov za ochranu a 30% z každej čiastky jednorazového zárobku a mesačne prijímal tieto platby od podriadených osôb, z týchto časť vyčlenil na platby pre obhajcov v prípade, ak by sa aktivita osôb vytvárajúcich finančný zisk tohto spoločenstva stala predmetom trestného konania, pritom časť svojej rozhodovacej a riadiacej činnosti delegoval na obžalovaného H. Y., ktorý z dôvodu dlhotrvajúcej silnej priateľskej väzby s obžalovaným S. od doby vytvorenia tohto spoločenstva do
4. novembra 2011 v Bratislave požíval autoritu vo vnútri spoločenstva a členovia tohto spoločenstva rešpektovali ním povedané v rovnakej miere ako rešpektovali pokyny vydané obžalovaným S., pritom v spojitosti so skutkom v bode II 11/ rozhodol o vykonávaní ochrany podnikateľa J. V. a vydal pokyn osobe na
5. stupni úrovne riadenia na vytvorenie dohody o podmienkach výkonu tejto ochrany medzi podnikateľom V. a spoločenstvom J.; obžalovaný Z. C. konal na prospech spoločenstva spôsobom uvedeným v bode II 9a/ II 9a/ obžalovaný Z. C. v presne nezistený deň v druhej polovici roka 2008 na čerpacej stanici OMW na ulici P. v Bratislave - Rači odovzdal 50 gramov kokaínu zabaleného v alobale a sáčku v hodnote 1 gram za 1500,00 Slovenských korún už odsúdenému V. D., ktorý po predchádzajúcej dohode v nasledujúci deň za kokaín zaplatil kúpnu cenu 75000,00 Slovenských korún obžalovanému H. C., ktorý sprostredkoval kontakt medzi ním a obžalovaným C.; následne v presne nezistený deň v roku 2009 na parkovisku v Bratislave - Ružinove obžalovaný Z. C. odovzdal 50 gramov kokaínu zabaleného v alobale a v sáčku už odsúdenému K. H., ktorý bol členom spoločenstva uvedeného v bode I, pričom kúpnu cenu za uvedenú látku v nasledujúci deň odsúdený V. D. zaplatil obžalovanému H. C.; potom kokaín nezistenej koncentrácie, ktorý obžalovaný Z. C. nadobudol do držby nezisteným spôsobom, odsúdený K. H. s ďalšími dvomi dílermi, ktorí majú v tomto konaní procesné postavenie svedkov, upravili tak, že ho zmiešali s keratínom a následne túto látku distribuovali medzi užívateľov drog za cenu najmenej 70,00 eur za 1 gram, pričom kokaín je zaradený do II. skupiny medzi omamné látky v zozname omamných a psychotropných látok tvoriacom prílohu č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení účinnom do
6. decembra
7. Za to bol odsúdený

§ 296Tr.

zák. v znení účinnom do 31. augusta 2013, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali okrem iných oprávnených osôb odvolanie obžalovaný Z. C. a prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky aj v neprospech tohto obžalovaného. Na rozhodnutie o odvolaniach proti už citovanému rozsudku ŠTS bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

1. júla 2014 spolu aj so žiadosťou obžalovaného Z. C. o prepustenie z väzby na slobodu, doručenú ŠTS
2. júla
3. Uviedol v nej, že odsudzujúci rozsudok ŠTS je nespravodlivý, nezákonný, arbitrárny a boli ním porušené jeho základné práva na spravodlivý proces. Nemá nič spoločné s drogovou trestnou činnosťou ani s údajnou skupinou „J.“. V tejto súvislosti poukázal aj na právoplatný oslobodzujúci rozsudok týkajúci sa K. P., ktorý mal byť tiež členom uvedenej skupiny, pričom súdy oboch stupňov nepovažovali za dostačujúci dôkaz výpoveď tzv. korunného svedka Y. H., ktorý vystupoval aj v tomto konaní. Dôvody jeho väzby sú len abstraktné, teda neexistujú, pričom jednotlivé dôvody sa v predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach notoricky opakovali. Nikdy nezavdal príčinu ani len na úvahu, že by ušiel alebo by sa skrýval, nevyhýbal sa žiadnym úkonom, neboli zaistené falošné dokumenty ani zbalená batožina, teda neexistovala žiadna okolnosť nasvedčujúca možnosti úteku. Obava z tohto následku nemôže vyplývať len z jednej skutočnosti, napr. hrozby vysokého trestu ale musí byť založená na súhrne okolností. Pokiaľ bola väzba

§ 71ods.

1 písm. a/ Tr. por. odôvodňovaná aj tým, že nemá stále oficiálne bydlisko, táto prekážka padla predložením príslušného potvrdenia. Neexistuje ani obava z pokračovania v trestnej činnosti, zakladajúca inak dôvod väzby

§ 71ods.

1 písm. c/ Tr. por., pretože riadne podnikal a to so ziskom a minimálne od roku 2011 nepácha žiadnu trestnú činnosť. Z uvedených dôvodov obžalovaný Z. C. navrhol prepustiť ho z väzby na slobodu. Pre prípad, že by senát bol toho názoru, že nejaké dôvody na jeho väzbu sú dané, navrhol dôvody väzby nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka

§ 80ods.

1 písm. c/ Tr. por. Obžalovaný Z. C. v písomnej žiadosti o prepustenie z väzby uviedol, aby bolo rozhodnuté bez jeho vypočutia, tzv. „od stola“, čo v procesne relevantnom vyjadrení znamená odmietnutie účasti (nevyužitie práva zúčastniť sa) na neverejnom zasadnutí, ktoré možno konať za prítomnosti prokurátora, obvineného a jeho obhajcu v zmysle § 302 ods. 2 Tr. por. (táto okolnosť sa pri formulovaní požiadavky na rozhodovanie „od stola“ vzťahuje aj na obhajcu obžalovaného). Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, prítomný na neverejnom zasadnutí navrhol žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby nevyhovieť. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetnú žiadosť obžalovaného Z. C. preskúmal na podklade spisu a zistil, že táto nie je dôvodná. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že najvyšší súd ešte nerozhoduje o podaných odvolaniach, a preto v rámci konania o žiadosti obžalovaného Z. C. o prepustenie z väzby na slobodu nemôže robiť meritórne závery o správnosti, či nesprávnosti prvostupňového rozsudku, ako sa toho v podstate domáha obžalovaný. V tejto fáze konania ale aj pri meritórnom rozhodovaní musí odvolací súd posúdiť dôkaznú situáciu autonómne, bez toho, aby bol viazaný hodnotením konkrétneho dôkazného prostriedku a výsledkom konania v inej trestnej veci (hoci ide o vec súvisiacu s prejednávanou vecou). Oslobodenie iného obvineného, ktorý mal patriť do zločineckej skupiny nemôže predznamenávať výsledok rozhodnutia vo vzťahu k obžalovanému Z. C., či ďalším spoluobžalovaným v tejto veci. Rozhodnutie o vine obžalovaného už citovaným rozsudkom ŠTS i keď v podobe miernejšej v porovnaní s podanou obžalobou, posilnilo podozrenie, že obžalovaný Z. C. sa dopustil skutkov, ktoré sú vo vzťahu k nemu predmetom trestného stíhania, majúcich znaky konkrétnych trestných činov, čo napĺňa esenciálny materiálny predpoklad vzatia obvineného do väzby, či jej ďalšieho pretrvávania. Navyše treba uviesť, že v dôsledku odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného Z. C. nemožno v konečnom dôsledku vylúčiť možnosť uznania viny v zhode s podanou obžalobou, t.j. aj

odseku 4 písm. b/ ustanovenia § 172 Tr. zák. s dopadom na hodnotenie činu ako obzvlášť závažného zločinu so sankciou trestu odňatia slobody od dvadsať do dvadsaťpäť rokov. Pokiaľ sa týka samotných väzobných dôvodov

§ 71ods.

1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por., ktoré sa u obžalovaného Z. C. uplatňujú od počiatku obmedzenia jeho osobnej slobody vzatím do väzby v predmetnej veci (od 30. októbra 2012) tieto

zistenia najvyššieho súdu stále pretrvávajú a nie sú abstraktné, ako to uvádza obžalovaný v podanej žiadosti, ale vyplývajú z konkrétnych skutočností, ktoré vyvolávajú obavu zo vzniku niektorých z následkov predpokladaných ustanovením § 71 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ Tr. por. Nie je priliehavá argumentácia obžalovaného, že nezavdal ničím príčinu na úvahy o možnosti úteku, pretože tento alternatívny dôvod väzby

§ 71ods.

1 písm. a/ Tr. por. sa ani neuplatnil pri rozhodnutí o vzatí obžalovaného do väzby ale do tzv. útekovej väzby bol vzatý pre dôvodnú obavu zo skrývania sa v dôsledku hrozby uloženia vysokého trestu (viď uznesenie sudcu pre prípravné konanie z

1. novembra 2012, sp. zn. Tp 93/2012, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. novembra 2012, sp. zn. 2 Tost 35/2012). Uvedený väzobný dôvod nie je založený výlučne iba na hrozbe vysokým trestom ale aj na konkrétnych poznatkoch vyplývajúcich napr. z výpovede svedka H., že členovia skupiny v prípade ich trestného stíhania mali utajiť miesto svojho pobytu. Také skutočnosti vo vzájomnej spojitosti spomenutú obavu (nie však obavu z úteku, ako to uvádza ŠTS v ostatnom svojom uznesení z
3. marca 2014, sp. zn. PK-2T 14/2013, o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby) odôvodňujú a teda zakladajú dôvod väzby

§ 71ods.

1 písm. a/ Tr. por. Možné naplnenie dôvodnej obavy zo skrývania sa obžalovaného bolo eliminované jeho zadržaním a následným vzatím do väzby v predmetnej veci po tom, ako bol Krajským súdom v Trnave prepustený z väzby v inej trestnej veci, kde je stíhaný pre skutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného

§ 277ods.

1, ods. 4 Tr. zák. Stíhanie obžalovaného vo viacerých veciach a to za závažné delikty bez ohľadu na to, či podnikateľská činnosť obžalovaného je zisková, spolu so zistením, že obžalovaný sa mal drogovej trestnej činnosti dopúšťať od jesene roku 2008 až do 15. novembra 2011, kedy bol vzatý do väzby v inej veci vytvára dôvodnú obavu z toho, že obžalovaný by v prípade prepustenia na slobodu pokračoval v trestnej činnosti, ktorá zakladá väzobný dôvod

§ 71ods.

1 písm. c/ Tr. por. Náhrada väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

§ 80ods.

1 písm. c/ Tr. por. je vylúčená

odseku 2, ustanovenia § 80 Tr. por., nakoľko obžalovaný Z. C. je stíhaný aj pre obzvlášť závažný zločin a v takom prípade možno dohľad uložiť len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, ktoré však v prejednávanej veci zistené neboli. Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky žiadosť obžalovaného Z. C. o prepustenie z väzby zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.