Obsah (4)

§ 242§ 236§ 11§ 7

5 Cdo 49/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr.

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

§ 236ods.

1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm.a/ až d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uvedené zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie 5 Cdo 49/2007 5 konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zmene jeho výroku v časti priznania odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a zamietnutiu žaloby vo zvyšku, je vecne správne.

§ 11ods.

1 zák.č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2004 vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmito doterajšími predpismi je aj vyhláška č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl.č. 84/1967 Zb., vyhl.č. 78/1981 Zb., vyhl. č. 47/1995 Z.z. a vyhl.č. 19/1999 Z.z. (ďalej len vyhl.č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Podľa § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky sa sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). 5 Cdo 49/2007 6 Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia určuje sumou 30 Sk za jeden bod.

§ 7ods.

3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a

1. V danej veci odvolací súd sa správne stotožnil v dovolaním napadnutej časti jeho rozsudku so záverom súdu prvého stupňa, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, že vzhľadom na následky pracovného úrazu žalobcu, je dôvodné zvýšiť odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a to na 10 – násobok. Žalobcom požadované 75 násobné zvýšenie nebolo dôvodné, vzhľadom k tomu, že u žalobcu po úraze došlo síce k zhoršeniu psychického stavu a stal sa poberateľom invalidného dôchodku, na druhej strane však nedošlo k takému obmedzeniu jeho rodinného a osobného života, vzhľadom na jeho predúrazový spôsob života (nebol vrcholovým športovcom, nevenoval sa nadpriemerne aktívne spoločenskému a kultúrnemu životu), ktoré by odôvodňovalo také mimoriadne zvýšenie, akého sa dožadoval žalobca. Správne odvolací súd vyhodnotil a v tomto smere zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý túto skutočnosť zrejme opomenul, že zodpovednosť žalovaného bola ustálená na 35 %, ako to preukazuje obsah celého spisu, uhradenie jednotlivých nárokov v tomto pomere zo strany vedľajšej účastníčky, výsledok šetrenia pracovného úrazu z hľadiska podstatného zavinenia žalobcu, ktorý si spôsobil pracovný úraz v stave stredného stupňa opilosti. 5 Cdo 49/2007 7 V zmysle § 191 ods. 2 písm.b/ Zákonníka práce (zákon. č. 65/1965 Zb. v znení noviel, platný a účinný do
2. apríla 2002) organizácia sa zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze zbaví sčasti, ak preukáže, že jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého pracovníka. Žalobca svoje zavinenie nespochybnil a nenamietal v celom konaní ani výšku svojej zodpovednosti, čo bolo v celom konaní pred súdmi nižších stupňov preukázané. K výhradám žalobcu z hľadiska aplikácie vyhlášky č. 32/1965 Zb. súdmi, Najvyšší súd Slovenskej republiky už uviedol (napr. v rozsudku sp.zn. 3 Cdo 238/2006), že súd pri aplikácii všeobecne záväzného právneho predpisu je povinný riadiť sa jeho ustanoveniami, pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec. Súd nemôže nerešpektovať právny predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že daný predpis je vývojom prekonaný (lebo nezodpovedá ekonomicko – sociálnym pomerom v čase jeho aplikácie alebo výškam náhrad, poskytovaným v praxi súdov v iných konaniach, prípadne súdmi iných krajín EU). Odvolaciemu súdu preto nie je možné vytknúť, že postupoval podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. a že takýto jeho postup zakladá dôvodnosť žalobcom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. nie je daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým zmenil výrok súdu prvého stupňa, podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.). 5 Cdo 49/2007 8 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. apríla 2008 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :