1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) s poukazom na § 7 ods. 1, 2 a 3 OSP, § 11 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Kompetenčný zákon“), § 28 ods. 4 veta tretia zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“) a § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), zastavil konanie o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. PB/CS 9624/2011/5/KPR z
1 písm. c/ OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) o náhrade trov konania. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo vnútra“) predložilo dňa
ktorého sa zrušujú sa obvodné úrady životného prostredia obvodné pozemkové úrady, obvodné lesné úrady, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, správy katastra, pričom článkom XXIÍ sa mení zákon č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z. z., zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z. (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.“) tak, že pod bodom 9. slová „obvodný úrad životného prostredia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 13 ods. 1 až 5 a § 13a nahrádzajú slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare. Teda vecne príslušným orgánom na rozhodnutie o odvolaní spoločnosti Equity Capital, a. s. proti vyššie uvedenému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov (jej starostu) o uložení pokuty za správny delikt je
názoru ministerstva vnútra Okresný úrad Bratislava. Poukázalo i na rovnaký záver vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho uznesení sp. zn. 5Rks/2/2011 z
OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzujúc kompetenčný konflikt medzi orgánom štátnej správy a súdom sa s názorom ministerstva vnútra stotožnil. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisového materiálu predmetom rozhodnutia mestskej časti (jej starostu) napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľky je uloženie sankcie - pokuty za správny delikt za porušenie Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2003 z 11. februára 2003 za neudržiavanie čistoty a poriadku na pozemkoch vlastníctve navrhovateľky.
1 zákona o hlavnom meste mestské časti v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom:
2 písm. c/ zákona o hlavnom meste mestské časti Mestskej časti je vyhradené dbať o ochranu a tvorbu životného prostredia v mestskej časti.
zákona o hlavnom meste k tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
1 veta prvá pred bodkočiarkou (v spojení s § 22 až 24) zákona č. 369/1990 Zb. zo
1 (v spojení s § 22 až 24) zákona č. 369/1990 Zb. obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony
zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. S účinnosťou od 01. januára 2002
2 (v spojení s § 22 až 24) zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z. z.“) ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja). Zákonodarca u obce (mesta, mestskej časti) rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce (mesta, mestskej časti). Ustanovenie § 2 zákona č. 416/2001 Z. z. obsahuje pôsobnosti, ktoré na jednotlivých úsekoch prechádzajú štátnej správy prechádzajú na obce, pričom zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia ako aj z účelu zákona je nesporné, že pri rozhodovaní v sankčných veciach musí vždy ísť o prenesený výkon štátnej správy.
2 zákona č 525/2003 Z. z. v znení zákona č. 180/2013 Z. z. štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vykonávajú obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
2 písm. a/ zákona č 525/2003 Z. z. v znení zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec.
2 zákona o hlavnom meste mestská časť môže právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 6.638 eur, ak právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie:
4 veta tretia zákona o hlavnom meste na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Právna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (rozhodnutí sankčnej povahy nevynímajúc) je vybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný zásadne správny orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo zrušenia prvostupňového rozhodnutia, je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému rozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny poriadok, alebo osobitný zákon. V zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu konania, ktorým je rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom v oblasti životného prostredia (rozhodnutie o zodpovednosti za iný správny delikt), treba uviesť, že procesný postup preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za priestupok a za iný správny delikt samosprávou musí byť rovnaký ako pri preskúmavaní priestupkov a iných správnych deliktov, ktoré ukladajú orgány štátnej správy. Inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb a právnických osôb resp. fyzických osôb - podnikateľov). Pri preskúmavaní priestupkov ako aj iných správnych deliktov treba s poukazom a ustanovenie § 53 správneho poriadku vychádzať najmä z ustanovenia § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“),
ktorého návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní dáva odvolateľovi právo na preskúmanie jeho odvolania odvolacím správnym orgánom v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 správneho poriadku), zatiaľ čo pri preskúmaní opravného prostriedku súdom v správnom súdnictve (§ 250l a nasl. OSP) je správny súd viazaný obsahom opravného prostriedku a rozhodnutie aj pri tzv. plnej jurisdikcii (§ 250i ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP) zásadne preskúmava iba v jeho medziach a na rozdiel od odvolacieho správneho orgánu správny súd doterajšie konane nedopĺňa ani neodstraňuje zistené vady. Tým by boli účastníci správneho konania pri uložení sankcie orgánom samosprávy v podstate ukrátení na svojich nielen procesných ale aj hmotných právach. Rozhodnutie orgánu samosprávy (obce, mesta, mestskej časti) o priestupku ako aj o správnom delikte a o uložení sankcie za ne treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve
ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to vzhľadom na právnu úpravu v zákone o obecnom zriadení (ako aj v zákone o hlavnom meste) v spojení s právnou úpravou správneho poriadku a priestupkového zákona, nie na základe opravného prostriedku
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl.), ale až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.). Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel námietke vznesenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a rozhodol, že o odvolaní proti rozhodnutiu mestskej časti o inom správnom delikte rozhoduje orgán štátu príslušný
osobitných predpisov, a tým je v danej veci Okresný úrad Bratislava (§ 5 ods. 2 písm. a/ zákona č 525/2003 Z. z. v znení zákona č. 180/2013 Z. z.), nie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako nesprávne rozhodol Krajský súd v Bratislave. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.