1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. 1040508/1/376925/2012/5199-r zo dňa
6 písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 31 190,48 Eur. Konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 13S/64/2012. Žalovaný rozhodnutím č. I/226/19245-132339/2011/994159-r zo dňa 5. decembra 2011 na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 643/230/38178/11/Slá zo dňa 16. augusta 2011, ktorým bol žalobcovi
6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 9508,10 Eur. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia bola doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. 24S/18/2012-24 zo dňa
6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 27 341,10 Eur. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia bola tiež doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. 24S/19/2012-25 zo dňa
1 OSP, ktoré viedol pod sp. zn. 13S/64/
názoru krajského súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či spol. STAVKOTECH s. r. o. a spol. SINATEX s. r. o. (dodávatelia žalobcu) nadobudli ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu EÚ, t. j. či vlastnili, resp. disponovali s tovarom, ktorý bol predmetom fakturácie. Konatelia spol. STAVKOTECH s. r. o. a spol. SINATEX s. r. o. (C. T. a T. U.) ako aj iné osoby bez právneho vzťahu k dodávateľským spoločnostiam, predložili správcovi dane v priebehu daňovej kontroly doklady (18 ks CMR, výpisy o vkladoch na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX spol. STAVKOTECH s. r. o. a príkazy na úhradu z účtu tejto spoločnosti, 28 ks prijatých zahraničných faktúr, 1 ks proforma faktúra od spoločnosti AUTOROLA zo dňa
názoru krajského súdu formálne vykázaný stav, ale stav faktický. Žalobca v priebehu daňových kontrol síce predložil zaevidované dodávateľské faktúry od spol. STAVKOTECH s. r. o. a od spol. SINATEX s. r. o. a doklad o ich úhrade, ktorá však nie je dôkazom o uskutočnení plnenia, ktoré boli predmetom fakturácie. Žalobca nepreukázal, že dodávateľské spoločnosti vystavili faktúry na základe reálneho vecného plnenia. Daňové priznania dodávateľov nepreukazujú nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ. Tento záver potvrdzuje aj vedenie účtovnej evidencie týmito dodávateľmi, ich evidencia DPH, daň z intrakomunitárnych obchodov nebola priznaná a teda ani odvedená. Dodávateľské faktúry od zahraničných dodávateľov, CMR a doklady o pohybe na účtoch predložené STAVKOTECH s. r. o. a SINATEX s. r. o. v priebehu daňovej kontroly nie sú účtovnými dokladmi v zmysle § 10 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Krajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, pretože správca dane v rozpore so zákonom mu neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovými kontrolami a nemohol sa zúčastniť výsluchu svedkov C. T. a T. U.. Správca dane s poukazom na ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní nemal povinnosť oboznámiť žalobcu o termíne výsluchu konateľov dodávateľských spoločností, pretože neboli vypočutí ako svedkovia, ale ako štatutárni zástupcovia. Vo veci je potrebné uviesť, že žalobca bol s obsahom ich výpovedí oboznámený pri prerokovaní protokolov z kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane. V protokoloch sú uvedené celé výpovede konateľov dodávateľských spoločností s otázkami, ktoré im boli kladené ako aj s ich odpoveďami. Žalobca k obsahu výpovedí konateľov spol. STAVKOTECH s. r. o., alebo spol. SINATEX s. r. o. nemal pripomienky a až v podanej žalobe namietal, že nebol upovedomený o ich vypočutí. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa prvostupňového daňového konania. Vo vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré sa uskutočnilo v rámci daňovej kontroly, ktorou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Vzhľadom na uvedené sa krajský súd jednoznačne stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v daných prípadoch nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia II., III. a IV. štvrťrok 2010
1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. V jednotlivých žalobách uviedol len všeobecné tvrdenia o dodaní tovaru a služieb označenými dodávateľmi, neuviedol však žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by preukázal uskutočnenie dodávok tovaru tak, ako bolo uvedené na faktúrach.
názoru krajského súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za jednotlivé zdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP) a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP).
názoru žalobcu, on predložil vierohodné dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov so spoločnosťou STAVKOTECH s. r. o. a SINATEX s. r. o. predložením dokladov o nákupe tovaru, t. j. zahraničných faktúr, CMR a výpisov z účtov preukazujúcich ich zaplatenie. I keď
zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa tieto nepovažujú za účtovné doklady, sú dôkazmi o uskutočnení plnenia, ktoré boli predmetom fakturácie v zmysle § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Uvedené dôkazy
názoru žalobcu preukazujú, že jeho dodávatelia - spoločnosť STAVKOTECH s.r.o. a SINATEX s.r.o. reálne nakúpili uvedené motorové vozidlá, tieto doviezli na územie Slovenskej republiky a riadne za ne zaplatili. Skutočnosť, že si tieto dodávateľské spoločnosti nesplnili svoje daňové povinnosti t.j. nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ za zdaňovacie obdobie roku 2010, by nemalo zaťažovať žalobcu, ktorý uvedené motorové vozidlá nakúpil od dodávateľských spoločností a aj zaplatil vrátane príslušnej DPH. K postupu správcu dane, ktorým správca dane žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam zistenými daňovými kontrolami a zúčastniť sa výsluchu svedkov C. T. a T. U. žalobca uviedol, že
jeho názoru správca dane mal upovedomiť žalobcu o termíne výsluchu. Zo zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly, ktorou sa zisťuje alebo preveruje základ dane u kontrolovaného daňového subjektu, má ten, kto sa vyjadruje k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa kontrolovaného daňového subjektu, postavenie svedka. Žalobca vidí nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku v tom, že nie je jasne odôvodnený záver súdu prvého stupňa, kedy správca dane vypočúva predvolané osoby v postavení svedka a kedy len v postavení „konateľov dodávateľských spoločností".
názoru žalobcu ide o zrejmú svojvôľu správcu dane, či osoby bude predvolávať ako svedkov alebo nie. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolom z uskutočnených daňových kontrol nenamietal obsah výpovede svedkov, keďže tí potvrdili uskutočnenie jednotlivých obchodných transakcií, ale namietal skutočnosť, že nebol upovedomený o ich výsluchu, v čom vidí pochybenie správcu dane, v dôsledku ktorého boli porušené jeho procesné práva. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I ÚS 269/05 z ktorého citoval: „Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv, ako je napr. podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie námietok a sťažností na postup pracovníka správcu dane, podanie odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane či prístup k nezávislému a nestrannému súdu v otázke zákonnosti rozhodnutí či dokonca správcu dane." Žalobca taktiež namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil jeho námietku, že došlo pred správnym orgánom k takým vadám konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), pričom na tieto vady konania je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Takouto vadou konania je
názoru žalobcu skutočnosť, že v tejto veci neprebehlo prvostupňové daňové konanie, čím bolo žalobcovi znemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní, v ktorých je stanovená tzv. preukazná povinnosť daňových subjektov. Poukázal pritom na nálezy Ústavného súdu I. ÚS 238/06-39 a III. ÚS 153/07-
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 29. januára 2014
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2011 právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.
ods. 2 písm. a/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ právo na odpočítanie dane
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z. z. v platnom znení daňové riaditeľstvo priamo, alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.
3 písm. c/ daňový úrad rozhoduje v daňovom konaní
osobitného predpisu, a to aj v prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom, alebo daňovým riaditeľstvom, alebo vykonanej spoločne.
15 zákona o správe daní ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu
osobitných predpisov.
8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutí žalovaného, ktorými bol žalobcovi
6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II., III. a IV. štvrťrok 2010 v sume 9508,10 Eur, 27 341,10 Eur a 31 190,48 Eur. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad a aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a na potvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V odvolaní žalobca predovšetkým namieta, že predložil vierohodné dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov so spoločnosťou STAVKOTECH s.r.o. a SINATEX s.r.o. Toto tvrdenie však nezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu. Naopak, ani pri jednej daňovej kontrole, t. j. za obdobie II., III., ani IV. štvrťrok 2010 žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom, že predmetné motorové vozidlá mu v deklarovanom množstve skutočne dodala spoločnosť STAVKOTECH s. r. o., resp. spol. SINATEX s. r. o. Pokiaľ ide o obdobie II. štvrťroku, na predložených CMR je síce uvedená adresa nadobúdateľa STAVKOTECH s. r. o. so sídlom v Považanoch, miesto vykládky je uvedené Nové Mesto nad Váhom bez bližšej adresy, avšak z predložených faktúr od zahraničných spoločností žalovaný zistil, že z týchto len tri sa vzťahujú k faktúram vystaveným spoločnosťou STAVKOTECH s. r. o. pre žalobcu a 2 CMR, pričom faktúra AAT009650 bola vyhotovená pred dátumom oznámenej krádeže dokladov (
názoru odvolacieho súdu mu nevznikol nárok na odpočet DPH v uplatnenom rozsahu. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva žalobcu vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovými kontrolami a zúčastniť sa výsluchu svedkov C. T. a T. U., k tomuto odvolací súd uvádza, že zákon o správe daní rozlišuje predvolanie a výsluch svedka (§ 7 ods. 1 zákona o správe daní; takto boli predvolané osoby, ktorým žalobca predával automobily, predvolanie obsahovalo poučenie, že ide o predvolanie svedka s poučením o všetkých právach a povinnostiach svedka) a predvolanie a vypočutie inej osoby (§ 27 ods. 1 zákona o správe daní), pričom tak C. T. ako aj T. U. boli predvolaní v zmysle § 27 zákona o správe daní, a preto žalovaný nepochybil, keď neupovedomil žalobcu o termíne ich vypočutia. Navyše, žalobca bol podrobne oboznámený s obsahom ich výpovedí a mal možnosť sa k týmto vyjadriť, čo aj využil. Preto túto námietku posúdil odvolací súd ako neopodstatnenú. Pokiaľ žaloba namietal, že v jeho veci neprebehlo prvostupňové daňové konanie, čím bolo žalobcovi znemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní, k tomuto odvolací súd uvádza, že správca dane postupoval plne v súlade s § 15 ods. 16 zákona o správe daní, neuprel žalobcovi žiadne procesné práva, umožnil mu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ako aj predložiť akékoľvek dôkazy potvrdzujúce reálnosť uskutočnených, resp. deklarovaných obchodov. Preto v tejto časti považuje odvolací súd tvrdenie žalobcu za zavádzajúce. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.