Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/69/2013 Identifikačné číslo spisu: 5013200101 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5013200101.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa F. P., bytom O.E. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
- augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- marca 2013, č.k.25Sd/35/2013- 19, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z
- marca 2013, č.k. 25Sd/35/2013-19, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX z
- októbra 2012, ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) priznala navrhovateľovi od
- marca 2012 invalidný dôchodok v sume 110,50 € mesačne a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný invalidným vzhľadom na 45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ nesúhlasil s uznanou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Namietal, že pre silné bolesti hlavy, chrbtice, všetkých končatín a kŕče, ktoré dostáva do rúk a nôh, by nevládal vykonávať žiadnu prácu. Krajský súd mal z posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne za preukázané, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú u navrhovateľa degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, ktorému podľa kapitoly XV. oddiel E, položka 3b, prílohy č. 4 k zákonu zodpovedá 35%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Túto mieru zvýšili o 10 % na celkových 45% po zohľadnení iného zdravotného postihnutia navrhovateľa - obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej končatine. Keďže navrhovateľ nepredložil súdu novšie lekárske nálezy, ktoré by jeho stav hodnotili inak ako posudkoví lekári, krajský súd vychádzal z posudkov posudkových lekárov a mal za preukázané, že uznaná 45 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, lebo v konaní nebol úspešný. Rozsudok krajského súd napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal, že nebol poučený ani upozornený, že na pojednávanie má priniesť novšie odborné lekárske nálezy a preto žiadal, aby krajský súd znovu preskúmal rozhodnutie odporkyne, a to od
- novembra 2012, teda od podania opravného prostriedku. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou navrhovateľa, že nebol poučený ani upozornený, že na pojednávanie má priniesť novšie odborné lekárske nálezy. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na
- marca 2013 a predvolanie na toto pojednávanie poslal navrhovateľovi doporučene. Podľa záznamu pošty na doručenke bolo toto predvolanie navrhovateľovi doručené dňa
- februára 2013, čo potvrdil navrhovateľ vlastnoručným podpisom. Uvedené doručené predvolanie na pojednávanie obsahovalo aj poučenie účastníkov, medzi iným aj o okolnosti, že je potrebné doniesť na toto pojednávanie „listiny, ktoré sa na vec vzťahujú, ak nie sú dosiaľ v prvopise (origináli) pripojené do spisu ako aj veci, ktoré treba ohliadnuť. V prípade, že originál listiny, nemôže účastník ponechať v spise, má doniesť jej čitateľnú fotokópiu spolu s jej originálom. Originál sa mu po nahliadnutí a porovnaní s fotokópiou vráti“. Súčasne s predvolaním na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručené aj uznesenie krajského súdu z
- februára 2013, č. k. 25Sd/35/2013-9, ktorým bol navrhovateľ poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, vyplývajúcich z Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že námietka navrhovateľa nie je dôvodná a krajský súd nepochybil, keď rozhodol na pojednávaní na základe zisteného skutkového stavu. Z prednesu navrhovateľa na pojednávaní dňa
- marca 2012 naviac vyplýva, že navrhovateľ nemal k dispozícii novšie lekárske správy, pričom posledné správy z neurologického a ortopedického vyšetrenia zo
- januára 2013, resp.
- februára 2013 predložil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredia. Predmetom preskúmania bola zákonnosť rozhodnutia odporkyne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi. Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita. Podľa § 71 ods.1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok (§ 71 ods. 2 zákona). V zmysle § 71 ods. 6, 7 a 8 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z posudkov posudkových lekárov mal aj odvolací súd za preukázané, že posudkoví lekári prihliadli na všetky navrhovateľom uvádzané ťažkosti a tieto vyhodnotili tak, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, čomu zodpovedá 35 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa kapitoly XV. oddiel E, položka 3b, prílohy č. 4 k zákonu ide o hornú hranicu z rozpätia 20 % - 35%. Túto mieru zvýšili podľa § 71 ods. 8 zákona o maximálne možných 10 % na celkových 45 % za iné zdravotné postihnutie (porucha hybnosti v ramenných kĺboch, viac vpravo, s oslabením svalovej sily pravej hornej končatiny, úchopová schopnosť rúk je však zachovaná). Navrhovateľ iné lekárske nálezy ako tie, ktoré boli vyhodnotené posudkovými lekármi nepredložil a ničím nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol iný ako stav vyhodnotený posudkovými lekármi. Posudkoví lekári sa vyjadrili aj k možnosti pracovného zaradenia navrhovateľa a skonštatovali, že môže vykonávať ľahšie práce, bez psychickej a fyzickej záťaže, prác vo vynútenej polohe, prác s dvíhaním a prenášaním bremien, bez preťažovania horných končatín a osového aparátu. Subjektívny pocit navrhovateľa, že by prácu nezvládol, ani nedostatok pracovných príležitostí nie je v zmysle § 70 ods. 1 zákona dôvodom, pre ktorý by navrhovateľovi bolo možné priznať vyšší invalidný dôchodok. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne odborné lekárske nálezy, ktoré by spochybňovali záver posudkových lekárov o vzniku invalidity ani o tom, že by rozhodujúce zdravotné poškodenie bolo závažnejšie ako ustálili posudkoví lekári. Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že posudky posudkových lekárov sú úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o zatiaľ iba 45 %-nej miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Tento záver v odvolacom konaní nebol spochybnený. Z toho dôvodu aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada takých trov nepatrí zo zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok