← Slovensko

návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy

Obsah (9)§ 250t§ 250d§ 250a§ 250h§ 25a§ 48§ 25§ 246c§ 146

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžnč/5/2012 Identifikačné číslo spisu: 5012200658 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 250tods.

8 OSP na konanie

tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

§ 250dods.

3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený

§ 250aalebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.

2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

§ 250hods.

2 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Vzhľadom na to, že navrhovateľka zobrala svoj návrh, ktorým sa domáhala v súlade s ustanovením § 250t OSP vyslovenia povinnosti orgánu verejnej správy vo veci rozhodnúť späť, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd") postupom

§ 250dods.

3 OSP v spojení s § 250t ods. 8 OSP konanie zastavil. Pokiaľ sa jedná o uplatnené trovy konania navrhovateľky najvyšší súd mal z administratívneho spisu odporcu preukázané, že Daňové riaditeľstvo SR

§ 25aods.

1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do

  1. decembra 2011 (ďalej len ako „zákon o správe daní a poplatkov") rozhodnutím číslo : I/228/14552-105249/2011/993168-r z
  2. októbra 2011 prerušilo konanie vo veci rozhodnutia o odvolaní daňového subjektu Garáže Žilina a. s., so sídlom Obežná 5815, Žilina, DIČ 2020449673, IČO 31 605 184 proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina I číslo 694/230/2887/11/Per z
  3. januára 2011, ktorým správca dane nepriznal sankčný úrok na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, a to do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina I číslo 694/230/76843/05/Per z
  4. septembra 2005, ktorým správca dane nevyhovel žiadosti o vrátenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Rovnako mal najvyšší súd preukázané, že Finančné riaditeľstvo SR dňa
  5. apríla 2012 oznámilo daňovému subjektu (navrhovateľke), že odpadol dôvod prerušenia konania, pričom toto oznámenie bolo právnej zástupkyni navrhovateľky doručené dňa
  6. apríla
  7. Následne odporca vydal rozhodnutie číslo 1020508/1/812471/2012 z
  8. apríla 2012 (právoplatné dňa
  9. mája 2012), ktorým bolo zastavené odvolacie konanie o preskúmanie rozhodnutia o nepriznaní sankčného úroku na dani z prevodu a prechodu nehnuteľností číslo 694/230/2887/11/Per z
  10. januára
  11. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 25.mája 2012 odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo financií SR dňa
  12. júla 2012 rozhodnutím číslo MF/18016/2012-71

§ 48ods.

5 zákona o správe daní a poplatkov tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Navrhovateľka rozhodnutie Ministerstva financií SR číslo MF/180016/2012-71 z

  1. júla 2012 napadla žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
  2. septembra
  3. Pokiaľ sa jedná o tvrdenie navrhovateľky, že dôvodom späťvzatia jej návrhu bola skutočnosť, že odporca po podaní žaloby vo veci rozhodol, pričom proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, najvyšší súd považuje za potrebné na účely jeho rozhodnutia o trovách konania uviesť, že odporca síce po podaní návrhu skutočne vydal rozhodnutie číslo 1100308/1/1221442/2012 z
  4. októbra 2012, ktorým

§ 25ods.

1 písm. f/ zákona o správe daní a poplatkov zastavil odvolacie konanie, v rámci ktorého malo byť preskúmané rozhodnutie Daňového úradu Žilina číslo 694/230/2887/11/Per z

  1. januára 2011, keďže odpadol dôvod konania, avšak čo je významné, toto rozhodnutie bolo vydané len v dôsledku toho, že rozhodnutie odporcu číslo 1020508/1/812471/2012 z
  2. apríla 2012, ktorým zastavil odvolacie konanie, v rámci ktorého malo byť preskúmavané už spomínané rozhodnutie Daňového úradu Žilina I, bolo rozhodnutím Ministerstva financií SR číslo MF/23527/2012-71 z
  3. októbra 2012 posúdené ako nulitné. Z uvedeného preto jasne vyplýva, že odporca ešte pred podaním samotného návrhu

§ 250t

OSP vydal rozhodnutie, ktorého vydania sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala a preto najvyšší súd ustálil, že návrh bol podaný nedôvodne. Skutočnosť, že rozhodnutie číslo 1020508/1/812471/2012 z 10. apríla 2012 bolo vydané na právneho predchodcu navrhovateľky v danom prípade nezaváži, keďže v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy je podmienkou vyhovenia návrhu nečinnosť orgánu verejnej správy a nie vada samotného daňového konania.

§ 246cods.

1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP") pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

§ 146ods.

2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z vyššie uvedených dôvodov, nezistil najvyšší súd zákonné podmienky pre použitie ustanovenia § 146 ods. 2 OSP a preto o náhrade trov konania rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ OSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.