Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/075/2013 z 08. októbra 2013 v časti, ktorou žalovaná v bode B I a B II rozhodla o uložení sankcie - upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti
1 písm. h/ a písm. c/ zákona č. 308/2003 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2003 Z. z.“). Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) uznesením zo dňa
ustanovenia § 246 ods. 2 OSP alebo osobitných zákonov výslovne patria do rozhodovacej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne ešte aj okresných súdov (§ 6 zákona o súdoch). Vecná príslušnosť krajských súdov na preskúmanie rozhodnutí a postupov je pravidlom, z ktorého výnimku musí ustanoviť zákon. Takým zákonom je Občiansky súdny poriadok alebo iné zákony, ktoré ustanovujú výnimočne vecnú príslušnosť okresných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
2 OSP Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný: a/ na preskúmavanie rozhodnutí a postupov ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon, b/ na konanie
štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
6 zákona č. 308/2000 Z. z. proti rozhodnutiu o uložení sankcie
odseku 1 písm. c/ až e/ možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady; podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu o uložení sankcie
odseku 1 písm. c/ nemá odkladný účinok. Ušlo zrejme pozornosti krajského súdu, že rozhodnutie žalovanej pozostáva z dvoch častí, a to časti A, v ktorej žalovaná uložila žalobcovi pokutu 500 eur za porušenie § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. s uvedením porušenia konkrétnych povinností, a časti B, v ktorej žalovaná uložila žalobcovi upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti
1 písm. h/ a písm. c/ zákona č. 308/2003 Z. z. taktiež s uvedením porušenia konkrétnych povinností odlišných od porušenia povinností v uvedených v časti A, a že žalobca svojou žalobou napáda výslovne iba časť B rozhodnutia žalovanej o uložení upozornenia za porušenie zákona
1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z.. Časť A rozhodnutia žalovanej zo strany žalobcu napadnutá nebola, čo napokon aj explicitne vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo 04. novembra 2013 (č. l. 44). Nejde teda o opravný prostriedok v zmysle § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z., o ktorom by mal a mohol rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci teda zákon č. 308/2003 Z. z. neustanovuje a nejde o konanie
štvrtej časti OSP (konanie proti nečinnosti) ani piatej časti OSP (ochrana pred nezákonným zásahom). Žaloba bola preto žalobcom podaná správne na vecne príslušný krajský súd včítane správneho označenia veci i účastníkov konania a Krajský súd v Košiciach postupoval v rozpore so zákonom, ak vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie najvyššiemu súdu. Keďže nedostatok vecnej príslušnosti je takým nedostatkom podmienky konania, na ktorý treba prihliadať v každom štádiu konania, neostávalo najvyššiemu súdu iné, ako vec vrátiť nazad krajskému súdu.
2 OSP ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.
1 v spojení s § 246a ods. 1 OSP je na konanie vecne a miestne príslušný Krajský súd v Košiciach. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.