1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, avšak v priestupkovom konaní sa rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie plk. PhDr. U. U. PhD., riaditeľovi ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, pričom rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru krajského súdu, žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým tento zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, nebolo rozhodnuté o žiadnych právach alebo povinnostiach žalobcu, takže tento nemôže byť ukrátený na svojich právach. Krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sži/2/2011 zo dňa 30.03.2011 s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV ÚS/228/2011-9 zo dňa 02.06.2011. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
1 písm.
1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov odvolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, po oboznámení sa s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho spisu má za to, že krajský súd správne najskôr posudzoval, či žalobca je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods. 2 O.s.p., s ohľadom na tvrdené ukrátenie na právach. Aktívna procesná legitimácia žalobcu, ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím, vydaným v správnom konaní. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Odvolací súd považuje za nesporné, že žalobca ako navrhovateľ bol účastníkom priestupkového konania podľa § 72 písm. d)
1 zákona o priestupkoch, v priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie plk. PhDr. U. U. PhD., riaditeľovi ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval vo svojich rozhodnutiach, „navrhovateľ, ktorý je účastníkom priestupkového konania na úseku práva na prístup k informáciám, nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia o priestupku, pretože rozhodnutie o priestupku inej osoby nespôsobuje ukrátenie na právach v jeho právnej sfére.“ (uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Sži/10/2009 zo dňa 20.04.2010, uznesenie NS SR 6 Sži/2/2011 zo dňa 30.3.2011). V zmysle zhora uvedených zákonných ustanovení a zásad, „pocit“ žalobcu o jeho poškodení na práve na informácie, je z hľadiska priznania aktívnej legitimácie na podanie žaloby pri zastavení priestupkového konania proti konkrétnej fyzickej osobe odlišnej od žalobcu, nepostačujúci a teda aj právne irelevantný. I keď konanie o priestupku bolo začaté na jeho návrh. Takto ani podľa názoru najvyššieho súdu v konaní nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením o ukrátení na právach, ktorému by korešpondovalo jeho subjektívne oprávnenie vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, plne sa stotožniac s názorom krajského súdu, že žalobca nie je v tomto prípade osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v zmysle § 250 ods. 2 O.s.p. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 246c ods. 1 O.s.p.
1 písm. c) O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.