2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.
právneho názoru krajského súdu zákon č. 328/2002 Z.z. priamo určuje, kedy má policajt nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Pre priznanie invalidného dôchodku musia byť splnené viaceré predpoklady, a síce že policajt sa stal invalidným, došlo k tomu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a zároveň jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená
Nárok vzniká odo dňa vzniku invalidity, najskôr odo dňa skončenia služobného pomeru. Otázku, kedy je policajt invalidný, zodpovedá § 44 zákona č. 328/2002 Z.z.,
ktorého na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. Z administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že žalobca požiadal o priznanie invalidného výsluhového dôchodku, čím vznikla žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom pre to, aby bolo možné zistený skutkový stav považovať za pre rozhodnutie relevantný, bolo nevyhnutné spoľahlivo zistiť naplnenie všetkých predpokladov žalobcovho nároku na invalidný výsluhový dôchodok. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok nepriznal, čo bolo potvrdené aj v odvolacom konaní. Žalovaný má za to, že žalobca sa nestal invalidným a neskončil mu služobný pomer príslušníka policajného zboru, pričom sa odvoláva na výrok posudku v lekárskej správe posudkového lekára zo dňa 16. februára 2012,
ktorého žalobca nie je invalidný, lebo v dôsledku služobného úrazu je spôsobilý vykonávať službu v policajnom zbore a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je v dôsledku služobného úrazu znížená najmenej o 20 %, pričom žalovaný nie je oprávnený výrok posudku meniť alebo rušiť. Na tomto mieste krajský súd poukázal na skutočnosť, že aj na konanie o priznaní nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa subsidiárne vzťahuje Správny poriadok, a teda aj požiadavky jeho § 47 ods. 3 vzťahujúceho sa na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Ani pokiaľ je podkladom rozhodnutia posudok, resp. lekárska správa posudkového lekára, nie je postačujúce, ak správny orgán iba stroho odkáže na tento lekársky posudok. Samozrejme, ani správny orgán, ani súd v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia nemá právomoc meniť alebo rušiť takýto posudok, ale povinnosťou správneho orgánu je uvedený posudok zhodnotiť samostatne, ako aj v kontexte iných dôkazov (napr. žalobcom predložených lekárskych správ, resp. znaleckých posudkov). Na vydanie lekárskeho posudku je príslušný lekár ako odborne spôsobilá osoba. Je zrejmé, že posudok nevydáva správny orgán, povinnosťou správneho orgánu je však dôkaz , ktorým je v tomto prípade posudok, zhodnotiť a v rozhodnutí uviesť správnu úvahu, ktorú pri hodnotení dôkazu použil. Krajský súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci č. k. 9Sžso/24/2011 zo dňa
jeho názoru súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP). Poukázal najmä na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zhodnotiť posudok samostatne, ako aj v kontexte iných dôkazov (napr. žalobcom predložených lekárskych správ. resp. znaleckých posudkov). Ďalej z neho vyplýva, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu v žalobou napadnutom rozhodnutí. S uvedenými závermi žalovaný nesúhlasí tvrdiac, že pre žalovaného v konaní o priznanie, prípadne nepriznanie invalidného výsluhového dôchodku
zákona č. 328/2002 Z. z. je dôležitý iba záver lekárskej posudkovej komisie, ktorá pri prieskume zdravotného stavu policajta postupuje
vyššie uvedených ustanovení zákona č.73/1998 Z. z. o tom, či je policajt v dôsledku služobného úrazu prípadne choroby z povolania spôsobilý alebo nespôsobilý na ďalší výkon štátnej služby. Práve lekárske správy, prípadne znalecké posudky, na ktoré sa poukazuje aj v napadnutom rozsudku a všetky námietky vzťahujúce sa k zdravotnému stavu mal žalobca predložiť práve pri posudzovaní jeho zdravotného stavu príslušnej lekárskej komisii žalovaného, ktorá posudzovala jeho zdravotný stav na ďalší výkon štátnej služby, ktorá viedla konanie vo veci prieskumu jeho zdravotného stavu v súlade s ustanoveniami zákona č.73/1998 Z. z. V tejto súvislosti žalovaný poukázal napr. aj na aplikovateľnú judikatúru Ústavného súdu SR č. k. I ÚS 141/09-12,
ktorej ...“všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. IV. ÚS 112/05.1. US 117/05). Žalovaný má za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými pre danú vec relevantnými námietkami vzťahujúcimi sa k danej veci. Ďalej uviedol, že z rozsudku vyplýva, že
lekárskej správy plk. MUDr. G. S. zo dňa 16. februára 2012 táto žalobcu nepovažuje za invalidného, pretože je spôsobilý vykonávať štátnu službu v Policajnom zbore, avšak z posudku nie je zrejmé, na základe čoho k tomuto záveru dospela. K tomu je potrebné uviesť, že je povinnosťou nielen žalovaného, ale aj lekárskej posudkovej komisie dodržiavať zákonom stanoveného práva žalobcu na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a skutočností s ním súvisiacich, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 8 písm. g/ zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorého pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti. Je potrebné poukázať aj na povinnosti zdravotníckych pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie a zabezpečiť ich ochranu vyplývajúcu z ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.,
ktorého každý, komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie
tohto zákona, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek bližšie podrobnosti vzťahujúce sa k zdravotnému stavu žalobcu, nie je možné v lekárskom posudku, prípadne lekárskej správe uvádzať. Ako už bolo uvedené, pre žalovaného v konaní a rozhodovaní o priznaní invalidného výsluhového dôchodku je dôležitý iba záver lekárskej posudkovej komisie o tom, či je žalobca invalidný a či jeho invalidita je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Záverom je potrebné uviesť, že policajtovi nemôže byť priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer v súlade s ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. trvá naďalej.
názoru žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia zákona a tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s ustanoveniami zákona. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal s lekárskym posudkom, ktorý vyhotovil MUDr. R. A. dňa
ktorého pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, atď... Ďalej, že z uvedeného vyplýva, že akékoľvek bližšie podrobnosti vzťahujúce sa k zdravotnému stavu žalobcu, nie je možné v lekárskom posudku, prípadne lekárskej správe uvádzať. Na základe uvedeného je dôležitý iba záver lekárskej posudkovej komisie o tom, či je žalobca invalidný a či jeho invalidita je v dôsledku služobného úrazu alebo z choroby z povolania. Hore uvedený výklad citovaného ustanovenia zákona je v rozpore so zdravým rozumom. Každé rozhodnutie musí mať náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. V prerokúvanom prípade sa na napadnuté rozhodnutia v správnom konaní vzťahuje zákon o správnom konaní a v odôvodnení každého rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (viď § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní). Každý účastník má právo vedieť, na základe akých dôkazov rozhodol príslušný správny orgán. Uvedené ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti nijako nesúvisí s vydávaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale vzťahuje sa na šírenie informácii o zdravotnom stave fyzickej osoby voči tretím osobám, a nie na rozhodnutie, ktorého je žalobca účastníkom konania. K námietke žalovaného, že žalobcovi nemôže byť priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trvá naďalej, poukázal na ustanovenie § 223 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, ktoré obsahuje príkaz, a to príkaz kategoricky vyjadrený výrazom „určí mu“, teda ide o kogentnú normu, od ktorej sa účastníci právnych vzťahov nemôžu odchýliť. Čiže bolo povinnosťou Lekárskej posudkovej komisie MV SR Košice
73/1998 Z.z. po podaní žiadosti o priznaní invalidity nanovo posúdiť zdravotnú spôsobilosť žalobcu ako policajta na ďalší výkon štátnej služby. Z lekárskych posudkov je zrejmé, že spĺňa podmienky na priznanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok, lebo má trvalé následky poškodenia zdravia po služobnom úraze a má zníženú mieru poklesu schopností zárobkovej činnosti v rozsahu od 25 do 35 %. Vzhľadom na hore uvedené Lekárska posudková komisia MV SR Košice mala
2 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. posúdiť zdravotný stav žalobcu a určiť zdravotnú klasifikáciu „D“ - nespôsobilý na výkon štátnej služby policajta. Z týchto dôvodov
žalobcu neobstojí námietka žalovaného v odvolaní, že na priznanie invalidného výsluhového dôchodku žalobca nespĺňa jednu zo zákonných podmienok, a to skončenie služobného pomeru policajta. Splnenie tejto podmienky predsa žalobca nemôže nijako ovplyvniť. Z prípadu policajtky Z. S. je zrejmé, že služobný úrad musí sám z vlastného podnetu personálnym rozkazom prepustiť policajta zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že
rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 164 €
pripojeného vyčíslenia. III. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.
2 OSP, odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie
1 zákona č. 328/2002 Z.z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
328/2002 Z.z., na invalidný výsluhový dôchodok
má nárok policajt alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená
najmenej o 20 %.
328/2002 Z.z., na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.
328/2002 Z.z., za primerané civilné zamestnanie sa na účely posudzovania invalidity
považuje zamestnanie vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúcu dĺžku odbornej praxe, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby dosiahol pred vznikom invalidity.
1 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší súd zistil, že rozhodnutím žalovaného č. SLV-PS-PK-83/2012 zo dňa 20. júna 2012 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: SPC-OSZ-VE-59-9/2012 zo dňa 29. februára 2012, ktorým žalobcovi nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok
1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
zistení odvolacieho súdu žalobca dňa
výroku posudku uvedeného v tejto lekárskej správe žalobca nie je invalidný a je spôsobilý vykonávať službu v policajnom zbore a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je v dôsledku služobného úrazu znížená najmenej o 20 %. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nijako nevysporiadal so závermi uvedenými v lekárskom posudku MUDr. R. A., MUDr. N. K. a MUDr. N. Q.. Všetci odborní lekári potvrdili trvalé následky s obmedzením pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu a kývavosťou kolenného kĺbu s potrebou nosenia podporného ortopedického aparátu. Uvedené poškodenie zdravia zodpovedá miere poklesu zárobkovej činnosti o 25 - 35 %, čiže žalobca spĺňa podmienku na priznanie invalidity tak, ako to má na mysli ust. § 44 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov. Dôkazy svedčiace v prospech žalobcu žalovaný ignoroval. Žalobca sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12. mája 2011,
ktorého z kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu/krátenie bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského ohodnotenia, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako dôkaz. Analogicky možno dôvodiť, že rozhodnutie žalovaného nemožno oprieť o lekársky posudok posudkového lekára, ktorého závery sú v rozpore so znaleckým posudkom, ktorý vyhotovil MUDr. N. K.. Lekárska komisia MV SR zdravotný stav žalobcu za účelom posúdenia jeho zdravotnej spôsobilosti na ďalší výkon štátnej služby policajta posúdila na svojom zasadnutí dňa
ktorého žalobca nie je invalidný, lebo v dôsledku služobného úrazu je spôsobilý vykonávať službu v policajnom zbore a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je v dôsledku služobného úrazu znížená najmenej o 20 %. Vzhľadom na to, že žalobca je
právoplatného rozhodnutia lekárskej komisie MV SR č. SRLZT-OZ-2010/011772 zo dňa 14. septembra 2010 spôsobilý na výkon štátnej služby policajta s obmedzením na 24 mesiacov, jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je teda znížená. Nespĺňa preto podmienky invalidity uvedené v § 44 zákona č. 328/2002 Z.z.. Skutočnosťou je, že poškodenie zdravia žalobcu zodpovedá
zákona o sociálnom poistení miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v rozsahu 25-35 %. Tieto zistenia prvostupňového i odvolacieho súdu uvádzané i oboma stranami sporu v podaniach súdu i v správnom konaní potvrdzujú nevyhnutnosť vysporiadať sa predovšetkým so všetkými zisteniami posudkových lekárov o zdravotnom stave žalobcu. Až po ich presnom pomenovaní a označení, bude možné rozhodnúť, a to bez obmedzení a utajovania v pomenovaní zdravotných problémov žalobcu, či tento spĺňa podmienky pre priznanie invalidného výsluhového dôchodku alebo nie. Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa z týchto dôvodov stotožnil so zisteniami a závermi krajského súdu, osvojuje si ich, plne na ne odkazuje a považuje ich za vecne správne, zodpovedajúce zákonu, preto jeho rozhodnutie
IV. Trovy konania Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol
1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 164,- €, ktorá pozostáva zo sumy 130,16 € za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) + 20 % DPH (26,03 €) = 156,19 € + 7,81 € režijný paušál. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.