Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom pripojených spisov, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal tiež na skoršie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v tu prejednávanej veci z
1 OSP a účastníkom konania ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobca a žiadal jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Zopakoval námietky proti napadnutému rozhodnutiu uvedené v žalobe, majúc za to, že stavebný úrad a žalovaný svojím postupom nerešpektovali § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tým, že nesprávne na vec aplikovali § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. a povolili stavbu umiestnenú od hranice pozemku patriaceho žalobcovi a jeho manželke len 0,50m2, pričom plocha zastavaná povolenou stavbou hospodárskej budovy bude mať 101,5m2. Správne orgány,
žalobcu, pochybili, keď nevzali do úvahy geografické umiestnenie stavby v obci Lendak, v podhorí Vysokých Tatier, a klimatické podmienky tejto oblasti s vysokým úhrnom zrážok v zime. Ďalej žalobca namietal opomenutie otázky zastavanosti pozemku stavebníka (účastníci 1/ a 2/ v tunajšom konaní - pozn.) z hľadiska zásad platných pre daný typ územia a stavieb. Mal za nesporné, že hospodárska budova o rozlohe 101,5m2 nie je bežná hospodárska budova plniaca doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe, preto mal stavebný úrad nariadiť miestne zisťovanie, od ktorého nesprávna upustil
2 stavebného zákona. Zdôraznil, že správne orgány mali v konaní postupovať
Poukázal tiež na to, že vydané rozhodnutie nesmeruje k predchádzaniu susedských sporov, ale naopak, je dôvodné predpokladať, ich zvýšenú frekvenciu. Žalobca si súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. K podanému odvolaniu doručil svoje písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, že voči odvolaním napadnutému rozsudku nemá žiadne námietky, stotožňuje sa s jeho výrokovou časťou i s jeho odôvodnením. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného o zamietnutí odvolania žalobcu a jeho manželky voči rozhodnutiu stavebného úradu - Obce Lendak z 12. októbra 2009, č.j. SP/381-003/09-Šk o povolení novostavby hospodárskej budovy pri rodinnom dome súpis.č. 932, na Partizánskej ulici, v obci Lendak, na pozemku parc.č. 1703/2 o výmere 885m2, k.ú. F., ktorá bude jednopodlažná s využitím podkrovia, nepodpivničená, so sedlovou strechou, štítom orientovaným k miestnej komunikácii. Z obsahu pripojeného spisu najvyšší súd zistil, že stavebný úrad pred vydaním tohto rozhodnutia na základe predloženej žiadosti postupujúc
4 stavebného zákona spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním a oznámil túto skutočnosť účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy s tým, že im ustanovil lehotu 7 pracovných dní na podanie námietok a upozornil ich, že
3 stavebného zákona na námietky neskôr podané neprihliadne, a súčasne ich upovedodmil o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia počas stránkových dní úradu. V tejto lehote neboli vznesené žiadne námietky ani pripomienky. Na odvolanie žalobcu a jeho manželky z 26. októbra 2009, v ktorom namietali umiestnenie budovy vo vzdialenosti 0,50m ods hranice s ich pozemkom (parc. č. 1703/3), o čom pred vydaním rozhodnutia stavebným úradom neboli upovedomení, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. S námietkou vznesenou žalobcom a jeho manželkou sa vysporiadal a dodal, že táto nebola nimi ako účastníkmi stavebného konania vznesená v riadnej lehote
oznámenia o začatí stavebného konania zo
4 stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú splnené podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území, pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plán u zóny.
1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie podaná.
2 stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery stavebníka a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok, čo v tu prejednávanej veci vykonal. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani jeho manželka do uvedenej lehoty žiadne námietky, pripomienky nevzniesli, práve naopak námietok sa vzdali, nemohol žalovaný na námietku vznesenú v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu (týkajúcu sa vzdialenosti 0,50m od hranice ich pozemku) prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu nemohol na túto námietku prihliadnuť ani konajúci krajský súd.
názoru najvyššieho súdu je právne irelevantná námietka žalobcu, že v oznámení o začatí stavebného konania v spojení s územným konaním nebol oboznámený so skutočnosťou, že navrhovaná stavba má byť umiestnená vo vzdialenosti 0,50m od hranice ich pozemku. Relevantnou skutočnosťou je preukázanie, či v tomto konaní mali účastníci objektívnu možnosť sa pred podaním svojich námietok oboznámiť s obsahom spisovej dokumentácie a či z jej obsahu je zrejmé umiestnenie navrhovanej stavby. Z administratívneho spisu je nepochybné, že účastníci takúto možnosť mali, stavebný úrad ich o nej výslovne upovedomil v oznámení o začatí stavebného konania v spojení s územným konaním. Spisová dokumentácia obsahuje projektovú dokumentáciu vypracovanú autorizovaným architektom Ing. arch. Q. E. a z jej sprievodnej správy je zrejmé aj jej navrhované osadenie na parcele č. 1703/2 , ako aj vzdialenosti od jednotlivých hraníc, ani stavebník, ani stavebný úrad nemajú povinnosť upozorňovať osobitne na jednotlivé aspekty umiestňovanej a povoľovanej stavby. Na námietku žalobcu vznesenú v odvolaní proti prvostupňpovému správnemu rozhodnutiu vzhľadom k aplikácii koncentračnej zásady v stavebnom konaní žalovaný nemohol prihliadnuť, hoc bola táto námietka vznesená v odvolacom stavebnom konaní. Pokiaľ krajský súd súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v uznesení z 28. februára 2013, sp.zn. 5Sžp/6/2012 (§ 250ja ods. 4 OSP), rozhodol správne, keď na opakovanú námietku žalobcu neprihliadol, postupoval v súlade so zákonom. Rovnako nemožno priznať ani relevanciu žalobcovej námietke, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu sú v rozpore s požiadavkou § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorého zmysle fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Hoci Občiansky zákonník zaväzuje k povinnosti predchádzať ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov, sú to v prvom rade fyzické a právnické osoby ako ich primárni účastníci, kto sú jej nositeľmi. Je preto na žalobcovi a účastníkoch konania 1/ a 2/ ako stavebníkoch, aby si svoje vzájomné vzťahy upravili spôsobom zodpovedajúcim slušnému správaniu a dobrým mravom. S ohľadom na uvedené najvyšší súd odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP v spojení s 250ja ods. 3 OSP). O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP. Neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a vo vzťahu k úspešnému žalovanému zákon najvyššiemu súdu neumožňuje tieto priznať. Právo účastníkov konania na náhradu trov konania zákon neupravuje. Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušený Krajský stavebný úrad v Prešove, ktorého pôsobnosť a právomoci prešli na Obvodný úrad Prešov - Odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom v Prešove, Nám. Mieru č. 3, odvolací súd
4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obvodné úrady zriadené
predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona. Preto, konajúc už za účinnosti tohto zákona, najvyšší súd ako žalovaného označil a ako so žalovaným konal s Okresným úradom Prešov. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.