Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Sžso/33/2013 Identifikačné číslo spisu: 8012200810 Dátum vydania rozhodnutia: 18.06.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 45ods.

9 zákona jednoznačne vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa dodatočne spätne prizná vtedy, ak príslušný orgán dodatočne zistí, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa odňal, aj keď sa odňať nemal. V tomto prípade teda správne orgány mali konať z úradnej povinnosti - ex offo, minimálne od doby, kedy bolo žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa

1. januára.2009, t. j. rozhodnutím č. AA/2012/01284/3 zo dňa
2. apríla
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu dospel správny orgán k názoru, že plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty môže byť zachované podaním podnetu na vydanie protestu prokurátora do
4. januára 2012.

§ 19ods.

1 a 2 vyplýva, že peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov je opakovaným peňažným príspevkom a podľa § 43 ods. 5 zákona sa vypláca mesačne pozadu. V tejto súvislosti je potrebné, aby správne orgány dôsledne vyriešili skutkovo a právne otázku, či trojročná prekluzívna lehota, tak ako je upravená v § 45 ods. 10 uplynula alebo neuplynula a či vôbec začala plynúť, vzhľadom na nezákonný postup správnych orgánov pri odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu. V tomto prípade je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa mala byť ukrátená na svojich právach v dôsledku nesprávnej aplikácie zákona správnym orgánom pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 21.01.2009, kedy sa jej odňala a zastavila výplata peňažného príspevku.

§ 53

zákona je nesporné, že na konanie vo veci kompenzácie je správny orgán povinný aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že správne orgány v predmetnom konaní vychádzali z nesprávneho právneho názoru a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ OSP rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní je opätovne posúdiť vec, vyporiadať sa s otázkou prekluzívnej trojročnej lehoty s prihliadnutím na zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21.01.2009 a vydať rozhodnutie tak, aby spĺňalo všetky kritéria uvedené v ust. § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu vyslovenom v tomto rozsudku (§ 250j ods. 6 OSP). II. Odvolanie žalovaného a vyjadrenie žalobkyne Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že trvá na rozhodnutí číslo AA/2012/01284-002 zo dňa

1. septembra 2012 ako aj na stanovisku k žalobe číslo 5S/9/2012-14 zo dňa
2. novembra
3. Podľa jeho právneho názoru sa v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal s otázkou 3-ročnej prekluzívnej lehoty. Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku číslo 5S/9/2012-
4. 8012200810 zo dňa
5. mája 2013 poukázal na to, že žalovaný je povinný postupovať v zmysle intencií tohto rozsudku, vysporiadať sa s otázkou preklúzie, pričom Krajský súd v Prešove jednoznačne nevyslovil svoj právny názor k otázke preklúzie. ktorý je pre ďalšie rozhodovanie správneho orgánu záväzný. Žalovaný preto v súlade s platnou legislatívou navrhuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/9/2012-38, 8012200810 zo dňa
6. mája 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovaného neobsahuje dôvody, ktoré vytýka napadnutému rozsudku, považuje napadnutý rozsudok za správny vrátane riešenej otázky preklúzie a vzhľadom na to navrhuje prvostupňový rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania za dva úkony a dva režijné paušály po 130,16 € a 7,81 €, spolu 275,94 €. V doplnení vyjadrenia z 22.11.2013 poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu v obdobnej veci, v ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 4Sžso/40/2013 zo dňa 20.08.2013 a ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu v Prešove č. k. 5S/8/2012-46 zo dňa 17.04.2013 a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. III. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. I veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
7. júna 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Podľa § 250ja ods. 7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie. Vzhľadom na takmer identickú vec (odlišná je len v niektorých dátumoch vydania rozhodnutí, inak je skutkovo i právne totožná) riešenú Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Sžso 40/2013 z
8. augusta 2013 ako súdom odvolacím v súlade s citovaným ustanovením § 250ja ods. 7 OSP odvolací súd v ďalšom texte uvádza doslovné znenie odôvodnenia tohto rozhodnutia: „Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktoré si osvojuje ako svoje vlastné tak ako ho uviedol krajský súd na str. 6 - 9 svojho rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na dôvody odvolania, ktoré smerujú proti zrušujúcemu rozsudku krajského súdu odvolací súd uvádza nasledovné: Pokiaľ žalobca považuje za dôvodné uvažovať o preklúzii nároku na kompenzačný príspevok, musí svoje skutkové a právne dôvody jednoznačne v zmysle rozsudku krajského súdu v ďalšom konaní uviesť. Krajský súd ponechal žalovanému svojim rozsudkom priestor pre uvedenie dôvodov svojho rozhodnutia. Z uvedeného však pre odvolací súd zároveň vyplýva záver, že dôvody rozhodnutia, ktoré bolo predmetom prieskumu (ako celok pozostávajúci z prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia odvolacieho orgánu) neboli úplné, najmä nedávali podklad pre záver, na základe akej právnej úpravy bol žalobcovi priznaný príspevok na kompenzáciu od 01.05.
9. Odvolací súd považuje týmto za dôvodné vysloviť, že zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku dôvodov bolo zo strany krajského súdu namieste (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP), a to tak, ako je vo výroku uvedené. Pokiaľ krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP) odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný zrejme vychádzal z koncepcie, že pre opätovné priznanie príspevku na kompenzáciu bolo rozhodujúce, či sa žalobca domáhal jeho opätovného priznania, resp. kedy sa tak stalo. Krajský súd podľa názoru odvolacieho súdu vecne správne poukázal na to (str. 8,
10. odsek rozsudku), že ak správne orgány zistili, že príspevok nemal byť odňatý, mali bez ďalšieho konať z úradnej povinnosti, minimálne od doby, keď bolo žalovaným zrušené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. od 29.03.2012, a to bez ohľadu na to, či žalobca dal alebo nedal podnet na podanie protestu prokurátorom alebo či žalobca žiadal o výplatu samotný správny orgán a správny orgán mal konať tak, akoby rozhodnutie o odňatí nebolo vydané. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ako č. l. 5 je v súdnom spise žiadosť žalobcu s prezentačnou pečiatkou ÚPSVR Prešov z 11.07.2011, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia odňatých príspevkov od 01.01.
11. Vzhľadom na uvedené zrejme nie je možné akceptovať tvrdenie žalovaného, že žalobca nežiadal v trojročnej lehote od 01.01.2009 o odstránenie dôsledkov rozhodnutia o odňatí príspevkov. Tým viac považuje odvolací súd za oprávnený názor súdu, že žalobca vec nesprávne právne posúdil, ak vôbec uvažoval o zániku práva žalobcu na príspevky v lehote troch rokov od ich odňatia.“ Uvedené platí aj v prejednávanej veci s tým rozdielom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalovaným zrušené rozhodnutím zo 16.04.2012 a pokiaľ ide o žiadosť o vrátenie odňatých príspevkov, tú si žalobkyňa uplatnila v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 2009/003010-001 zo dňa 21.01.2009, ktoré bolo ÚPSVR Prešov doručené
12. februára 2009 (je obsahom administratívneho spisu). Z týchto dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil. IV. Trovy konania Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia v sume 137,97 €, ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby 130,16 € a režijný paušál 7,81 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Náhradu trov konania za poradu advokáta so žalobkyňou žalobkyni nepriznal, pretože tú nepovažoval za nevyhnutnú na účelné uplatňovanie práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.