Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžo/1/2013 Identifikačné číslo spisu: 1011201427 Dátum vydania rozhodnutia: 23.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. januára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z obsahu pripojených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. RL/54/2011 zo dňa
2. apríla 2011, ktorým rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 Zákona tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa
3. septembra 2010 v čase od 20:00 - 21:00 hod. a 21:00 - 22:00 hod. odvysielal reklamné šoty vo väčšom časovom rozsahu ako povolených 12 minút. V druhom bode výroku žalovaná rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 Zákona, tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa
4. septembra 2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:17 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a po programe Panelák o cca 21:17 komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a dňa
5. októbra 2010 odvysielal pred programom Panelák o cca 20:16 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s. a po programe Panelák o cca 21:19 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť RAJO a.s., ktoré naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 Zákona, bez ich oddelenia zvukovo-obrazovými prostriedkami od týchto programov, čím došlo k odvysielaniu reklamy bez jej rozoznateľného a zreteľného oddelenia od iných častí programovej služby tak, aby nebola zameniteľná s inými zložkami programovej služby. Za tieto porušenia bola žalobcovi uložená sankcia - upozornenie za porušenie zákona. S ohľadom na obsah odvolacích námietok sa Najvyšší súd Slovenskej republiky prvotne zaoberal namietanými vadami výroku, pokiaľ šlo o jeho určitosť, presnosť a zrozumiteľnosť. Žalovaná dňa
6. decembra 2010 začala správne konanie č. 409-PLO/O-6281/2010 vo veci možného porušenia § 36 ods. 2 a § 34 ods. 1 Zákona v súvislosti s tým, že žalobca (okrem komunikátu označujúceho za sponzora programu spoločnosť RAJO) na televíznej programovej službe JOJ dňa
7. septembra 2010 odvysielal pred a po programe Najlepšie počasie o 20:07 hod. a cca 20:12 hod. komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s. V napadnutom rozhodnutí žalovaná uviedla prepis skutkového stavu týkajúci sa komunikátu označujúceho za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s., rovnako sa venovala hodnoteniu obsahovej zložky komunikátu označujúceho za sponzora programu spoločnosť Kofola, a.s., konštatovala, že daný komunikát naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 Zákona a rovnako, že tento komunikát nebol oddelený od programu Najlepšie počasie zvukovo-obrazovým prostriedkom. Náležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Výroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania a iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Formálne perfektný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia. Len z výroku je možné zistiť či a aká povinnosť bola uložená, iba z výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok. Je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu a pod. Z ustálenej judikatúry (napr. rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa
8. mája 2010, zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR 6/2011, s. 61, pod č. 101/2011, sp. zn. 2Sžo/106/2007 zo dňa
9. marca 2008, zverejnený v časopise Zo súdnej praxe 4/2008 s. 159, pod č. 57/2008, sp. zn. 2Sžf/9/2010 zo dňa
10. februára 2011 zverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR 2/2012, s. 93, pod č. 30/2012) vyplýva, že v rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Rozhodnutie o uložení sankcie musí vo výroku obsahovať riadne popísanie skutku a musí byť z neho zrejmé bez akýchkoľvek pochybností, čoho sa žalobca dopustil, kedy sa deliktu dopustil a v čom spočíva spáchaný delikt. Skutočnosť, že žalovaná do výroku neuviedla komunikát označujúci za sponzora spoločnosť Kofola, a.s., nemožno pokladať za administratívnu chybu. Postupom žalovanej došlo k situácii, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením. Nie je zrejmé, či upozornenie na porušenie zákona bolo uložené aj za tento komunikát, keďže žalovaná ho v odôvodnení hodnotila v tom zmysle, že zákonné znaky reklamy naplnil, nebol oddelený zvukovo-obrazovými prostriedkami, avšak vo výroku rozhodnutia absentuje. Pokiaľ za tento skutok sankcia uložená nebola, bolo potrebné túto okolnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako nie je zrejmé, či aj časový rozsah sponzorského odkazu spoločnosti Kofola, a.s. bol braný do úvahy pri posudzovaní porušenia opísanom vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalovaná neúplným výrokom zaťažila rozhodnutie nezákonnosťou v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť postupom podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Z dôvodu zistenej vady a z nej vyplývajúcej nepreskúmateľnosti rozhodnutia, pre ktorú bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, sa najvyšší súd ostatnými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu vo výške 637,68 € za 4 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška“), a to prevzatie veci (123,50 €), podanie žaloby (123,50 €), účasť na pojednávaní (127,16 €), podanie odvolania (127,16 €), režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky k úkonom právnej služby (2x7,41 €, 2x7,63), zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %, t. j. o 106,28 €. Ďalej súd priznal náhradu za zaplatené súdne poplatky (ako vyplývajú zo súdneho spisu) vo výške 133,50 €, a to za súdny poplatok za žalobu, (66 €), za odvolanie (66 €) a za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom (1,50 €). Žalovaná je povinná náhradu trov konania zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p.

§ 246cods.

1 vety prvej O. s. p. k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Petra Ďurčeka. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.