5 Obchodného zákonníka. Uviedol, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný ani v primeranej lehote neodstránil vady na vozidle, reklamované listom zo
odvolacieho súdu uvedený listinný dôkaz aj s odkazom na predchádzajúce reklamácie závad motora, je dostatočným dôkazom o tom, že po výmene turbodúchadla malo vozidlo iné technické parametre, než ktoré sú zapísané v osvedčení o evidencii vozidla. Odvolací súd námietku odvolateľa, že bez znaleckého dokazovania nebola preukázaná existencia vád, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil ako nedôvodnú. K ďalšej námietke odvolateľa, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť na odstránenie reklamovaných vád tým, že vozidlo nepristavil do servisu, čím žalovaný nemal možnosť vady v lehote odstrániť, taktiež odvolací súd neprihliadol. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca reklamoval vady v súlade so záručnými podmienkami NISSAN PAN EUROPE u autorizovaného servisu vozidiel NISSAN, a to spoločnosti AUTO - IMPEX, spol. s r. o., ako aj u žalovaného s tým, že žalovaného upozornil, že v prípade potreby je autorizovaný servis NISSAN, spoločnosť AUTO - IMPEX, spol. s r. o., pripravený vydať vozidlo žalovanému na základe jeho požiadania. Žalovaný však na reklamáciu nereagoval. Dôkazom uvedených skutočností tak, ako uviedol v rozsudku súd prvého stupňa, je reklamácia zo 14. novembra 2008. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania zdôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p.
žalovaného žalobcom predložený dôkaz - odborné vyjadrenie spoločnosti SLOVDEKRA, s. r. o., je v niektorých bodoch zjavne nesprávny a vo všeobecnosti nepreskúmateľný, lebo neposkytuje na podporu záverov v ňom obsiahnutých žiadne dôvody, logické nadväznosti, ani neobjasňuje, akým fyzikálnym alebo technickým procesom je vplyv vady vozidla realizovaný, predovšetkým úplne opomína prípadný vplyv na reklamované parametre vozidla. Tvrdí, že prístup k vozidlu nemal a tým ani nemal možnosť nechať vyhotoviť vlastný posudok, či porovnať zistenia spoločnosti SLOVDEKRA, s. r. o., so skutočnosťou, opakovane v konaní navrhoval vykonanie znaleckého dokazovania súdom. Súd prvého stupňa takýto dôkaz nevykonal, lebo ďalšie dokazovanie považoval za nadbytočné. Dôvodné pochybnosti žalovaného, založené na jeho dlhoročných skúsenostiach s predajom a servisom osobných automobilov, súd prvého stupňa neuznal a odvolací súd sa bez ďalšieho s týmto záverom stotožnil. Dovolateľ je presvedčený, že nepripustením vykonania dôkazu - znaleckého posudku k relevantným vadám predmetného vozidla, konajúce súdy efektívne zabránili žalovanému relevantne sa vyjadriť k dôkazom a tým postavili žalovaného do podstatne nevýhodnejšej pozície oproti žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znemožnilo využiť právo žalovaného na spravodlivý proces
čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. decembra 2001, sp. zn. I. ÚS 49/01. Uvedené skutočnosti
dovolateľa odôvodňujú záver, že žalovanému bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a efektívne brániť svoje práva. Tento postup súdu mal za následok nesprávne skutkové zistenie vo veci a nesprávne aplikovanie ustanovenia § 422 Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o existenciu vád vozidla a ustanovení § 436 a § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka, keď konštatoval, že žalobca riadne uplatnil svoje nároky z vád tovaru. Krajský súd v Bratislave založil svoje zistenia o skutkovom stave na odbornom vyjadrení spoločnosti SLOVDEKRA, predložené žalobcom, ktoré konštatuje existenciu vád na predmetnom vozidle. Žalovaný je presvedčený, že spoľahnutie sa na závery tohto odborného vyjadrenia malo za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že na jazdné vlastnosti vozidla má vplyv každá súčiastka vozidla, od kolies a pneumatík, cez podvozok, až po zložité pohyblivé súčasti, pričom aj súčiastky precízne vyhotovené, nemôžu byť z fyzikálneho hľadiska identické. Preto každé vozidlo môže vykazovať mierne odlišné charakteristiky, ktoré sa však nepovažujú za vady. Súčiastky vozidiel sa tiež bežne v rámci servisu vymieňajú a nahrádzajú novými. Podobne aj dva zhodné motory so zhodným vstrekovaním a zhodným turbodúchadlom vykazujú pri meraní mierne odchylné parametre, čo vyplýva z konštrukčných a fyzikálnych vlastností motora a jeho súčastí. Dovolateľ je toho názoru, že samotné zistenie, že výkonová krivka sa zmenila, nie je možné bez ďalšieho považovať za dôkaz o existencii vady vozidla. Ďalej odvolací súd uviedol, že žalobca riadne uplatnil svoje vady listom zo
žalovaného odstúpenie od zmluvy je preto neplatné z dôvodu rozporu s § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka. Krajský súd tiež nezohľadnil, že žalobca predmetné vozidlo takmer dva roky pred odstúpením od zmluvy užíval a podobne po odstúpení od zmluvy naďalej mal vozidlo vo svojej dispozícii. Nemožno preto žalobcovi spravodlivo priznať nárok na vrátenie plnej kúpnej ceny, pretože by tým došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p., predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania. Rozhodujúc vo veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania
3 O. s. p. dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 prvá veta O. s. p.
5 prvá veta O. s. p. ustanovenie § 218 ods.1, § 224 ods.1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.
1 písm. c/ O. s. p. dovolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolací súd pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V prejednávanej veci odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a rovnako nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p., preto prípustnosť dovolania nie je daná
3 O. s. p. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania
p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád: nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. K námietke žalovaného, že v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., lebo súd prvého stupňa a odvolací súd nevykonali dokazovanie znalcom, hoci to navrhoval, dovolací súd uvádza, že už v rozhodnutí publikovanom pod R 6/2000 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi konania, resp. nevykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 329/04,
ktorého súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.
názoru dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu v prejednávanej veci nedošlo. Skutočnosť, že odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, t. j. znalecké dokazovanie, nemožno považovať za postup, ktorým by súd žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993. Platí to v plnom rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska považuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Skutočnosť, že odvolací súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol
účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, by mohla mať za následok neúplne zistený skutkový stav, vedúci k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, zakladalo by to dôvodnosť dovolania, nebolo by to však odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania. To, či skutkové a právne závery, založené na dokazovaní, vykonanom bez zreteľa na navrhnuté a nevykonané dôkazy, sú správne alebo nie, možno v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo z určitého dôvodu dovolanie prípustné. Ide o dôvod, ktorý síce môže zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť. O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Žalovaný mohol v konaní využiť svoje práva a uplatniť procesným predpisom dovolený vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal možnosť vyjadriť svoj názor na to, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne aplikovať, ako sa majú skutkové zistenia právne hodnotiť a aký konečný záver o dôvodnosti žaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť, že odvolací súd jeho skutkové a právne hodnotenie neakceptoval, nemožno považovať za odňatie práva konať pred súdom. Dôvod, zakladajúci prípustnosť dovolania
f/ O. s. p., tým nebol naplnený. Dovolací súd nezistil ani iný dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania. Dovolací súd nevyhovel ani námietke nesprávneho vyhodnotenia listu žalobcu zo 14. novembra 2008 ako platnej reklamácie, pretože ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom, nie je možné považovať za vadu konania
p. Ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, má to za následok vecne nesprávne rozhodnutie, čo je relevantným dôvodom, ktorý prichádza do úvahy len vtedy, keď je dovolanie prípustné. Správnosť skutkových a právnych záverov, založených na dokazovaní, by bolo možné v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného odmietol v zmysle ust. § 243d ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j.
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Žalobca v dovolacom konaní nepodal návrh na priznanie trov dovolacieho konania, preto mu dovolací súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.