Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sža/10/2014 Identifikačné číslo spisu: 1013201852 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

13b zákona o azyle. Podľa odporcu navrhovateľ svoju žiadosť odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13b

. Odporca pritom vychádzal zo skutočností, ktoré navrhovateľ uviedol počas konania o udelenie azylu vo svojom vyhlásení ako aj v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu. Vzhľadom na jeho výpoveď a ním opísaný príbeh odporca považuje jeho žiadosť o udelenie azylu za zjavne neopodstatnenú a účelovú. V opísanom príbehu išlo o zlepšenie ekonomickej situácie navrhovateľa a jeho blízkych. Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle bolo preto v súlade so zákonom. Odporca poznamenal, že navrhovateľ nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany alebo hnutia. V krajine pôvodu nebol perzekvovaný štátnou mocou. Nebol väznený ani trestne stíhaný. Odporca ďalej uviedol, že do spisu ČAS: MU-414/PO-Ž-2013 založil všeobecne dostupné informácie o navrhovateľovej krajine pôvodu. Počas azylového konania navrhovateľ neuviedol, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie alebo z dôvodu obáv pred reálnou hrozbou vážneho bezprávia tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f/ zákona o azyle. K otázke poskytnutia doplnkovej ochrany uviedol, že odporca o nej rozhoduje len v prípade, ak v prvom výroku svojho rozhodnutia neudelil azyl. Avšak, ak zamietol žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, o poskytnutí doplnkovej ochrany vzhľadom na platnú právnu úpravu už nerozhoduje. Vyplýva to z ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle. Jeho žiadosť o udelenie azylu podanú po zadržaní príslušníkmi polície považuje odporca za účelovú. Vzhľadom na uvedené odporca zastáva názor, že navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani v odvolaní podaného právnou zástupkyňou, neuviedli ani nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odporcu oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Odporca uviedol, že objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, že navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

13b zákona o azyle, čo potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 9Saz/67/2013-26 aj Krajský súd v Bratislave dňa

1. januára
2. IV Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
3. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods. 1). Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4). Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1). Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3). Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (účinného od 1.decembra 2008) ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13b

. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená (ods. 3). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z obsahu administratívneho spisu (zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa

1. septembra 2013) je zrejmé, že navrhovateľ ako dôvod žiadosti o azyl uviedol obavy o svoj život, pretože je prenasledovaný ľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Títo ľudia sa mu vyhrážali likvidáciou a stalo sa, že ho navštívili aj na území Slovenskej republiky v Senci. Povedali mu, že buď zaplatí veľkú čiastku peňazí (50 000 Eur) alebo ho zlikvidujú. Z tohto dôvodu sa na Ukrajinu nemôže a nechce vrátiť. Z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa
2. septembra 2013 vyplýva, že dôvodom jeho dôvodom jeho žiadosti o azyl bolo, v rokoch 1984 až 1989 bol policajtom v meste Rachiv, bol zaradený na oddelení PPS (motorizovaná jednotka), ktoré vykonávalo nočné hliadky. V roku 1987 bol na jednom zákroku proti mladým chalanom vo veku 19 rokov, zadržali ich, mali pri sebe zbraň, pričom zbili vrátnika a plánovali ukradnúť peniaze z pokladne štátnych lesov. Týchto mužov odsúdili, ale po návrate z výkonu trestu prišli k nemu domov, čo bolo v júni
3. Štyria mladí muži ho zbili a napadli aj jeho ženu. Podal na nich trestné oznámenie, ale nič sa nedialo. Neskôr sa dozvedel, že otec jedného z nich mal priateľa náčelníka polície. V Užhorode. Mal opakované vyhrážky a preto sa rozhodol odísť z Ukrajiny. Pred tromi rokmi, keď pracoval s priateľkou v Senci pri bufete, prišli k nemu dvaja Ukrajinci, zbili ho a nútili podpísať papier, že im dlhuje 50 000 Eur. Tento doklad im nepodpísal. Vyhrážali sa mu, že ho zabijú, ak im peniaze nedá. Navrhovateľ uviedol, že si myslí, že toto prepadnutie súvisí s problémami, ktoré mal na Ukrajine. Prepadnutie polícii nenahlásil a rozhodol sa, že sa pokúsi odísť do Čiech, aby stratil s nimi kontakt. Navrhovateľ ďalej uviedol, že bol nespokojný so životom na Ukrajine, ako policajt zarobil 700 rubľov mesačne, z čoho sa nedalo vyžiť. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej skutočnosťou, že z jeho výpovede a všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13b

zákona o azyle, preto odporca zamietol jeho žiadosť o azyl ako zjavne neopodstatnenú. Najvyšší súd Slovenskej republiky na rozdiel od názoru krajského súdu dospel k názoru, že záver odporcu o tom, že navrhovateľ nesplnil zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými ktoré sú uvedené v § 8, 10,

§ 13bzákona o azyle je predčasný.

Navrhovateľ totiž od samého počiatku tvrdil, že dôvodom jeho žiadosti o azyl sú obavy svoj život, pretože je prenasledovaný ľuďmi, ktorých riešil na území Ukrajiny ako policajt. Navrhovateľ dokonca uviedol, že na osoby, ktoré ho mali po prepustení z výkonu trestu za fyzické napadnutie podať trestné oznámenie, k vyhrážkam malo dochádzať aj potom, pričom ochrany zo strany štátnych orgánov sa nedočkal. Týmto tvrdeniam navrhovateľa nevenoval odporca náležitú pozornosť a neskúmal, či u navrhovateľa z tohto dôvodu nejde o prenasledovanie zo strany neštátneho subjektu s podporu štátnych orgánov, keď sa ochrany zo strany polície napriek oznámeniu trestného činu nedočkal. Ženevský dohovor vo svojom znení neobsahuje nijaké ustanovenie vymedzujúce možných pôvodcov prenasledovania a nevyžaduje, aby bolo prevádzané iba štátnymi orgánmi. I keď sa spočiatku dohovor spájal len s prenasledovaním štátneho pôvodu, v praxi sa ukázalo, že utečenci v niektorých prípadoch potrebujú ochranu pred prenasledovaním spôsobeným i súkromnými osobami. Na túto skúsenosť naviazala aj kvalifikačná smernica (SMERNICA RADY č. 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu) a obsah poskytovanej ochrany, ktorá vo svojom čl. 6 vymedzila za pôvodcov prenasledovania okrem štátu, strán, organizácií ovládajúcich štát alebo podstatnú časť územia štátu aj neštátnych pôvodcov, ak je možné preukázať, že predchádzajúci potenciálny pôvodcovia prenasledovania, ani medzinárodné organizácie nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním. Rovnako aj zákon o azyle vo svojej definícii pojmu prenasledovanie v § 2 ods. 8 zákona o azyle uviedol možnosť za prenasledovanie považovať jednanie súkromných osôb za okolností podobných ako v kvalifikačnej smernici. Rozdielom je, že podľa ustanovenia zákona o azyle postačuje neschopnosť ostatných pôvodcov zaistiť ochranu, pričom sa podľa kvalifikačnej smernice vyžaduje neochota i neschopnosť. Zavedenie možnosti prenasledovania neštátnymi subjektmi ponúka ochranu pred prenasledovaním kriminálnymi organizáciami, rebelskými skupinami a taktiež páchateľmi domáceho násilia. Vo všeobecnosti postoj štátu k prenasledovaniu teda môžeme vymedziť ako

§ 13b, takýto záver bez vykonania dokazovania bolo potrebné považovať za predčasný.

Odvolacie námietky navrhovateľa boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil, preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu vykonať dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa a vykonať dokazovanie obsahom správ o krajine pôvodu, a to aj v kontexte zmeny bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu s dôrazom na posúdenie otázky existencie bezpečnostného rizika na ktoré navrhovateľ poukázal v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože si trovy právneho zastúpenia neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.