2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil a súčasne navrhovateľovi, ktorému náhradu trov konania nepriznal, uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur. Uznesením z 13. decembra 2013, č. k. 24Sp/48/2013-25, krajský súd
OSP opravil označenie napadnutého rozhodnutia odporcu v záhlaví a výroku svojho rozsudku tak, že pôvodne chybne uvedené označenie „6285/2003-5“ opravil na správne „6285/2013-5“. Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci
5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o bezplatnej právnej pomoci“) vo veci návrhu „o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu“ vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14C/21/2011. Dôvodom pre nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
zákona o bezplatnej právnej pomoci bolo nesplnenie podmienky
1, § 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6, § 6a zákona o bezplatnej právnej pomoci v spojení s § 2 zákona č. 301/2003 Z. z. o životnom minime (ďalej len „zákon o životnom minime“), teda že navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze. Na základe včas podaného odvolania krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu postupom
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd dospel k záverom totožným so závermi odporcu, keď zistil, že započítateľný príjem navrhovateľa s príjmom spoločne posudzovanej osoby presahuje 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby (zároveň logicky presahuje aj výšku 1,4 násobku), a preto navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok stanovených pre priznanie bezplatnej právnej pomoci
1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, ale ani podmienku priznania právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou
1 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Krajský súd mal z dokladov predložených navrhovateľom (rozhodnutie sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku) za preukázané, že navrhovateľ mal v posudzovanom období (posledných šesť mesiacov pred podaním žiadosti) priemerný čistý započítateľný mesačný príjem vo výške 383,70 eur a manželka 218,90 eur (spolu 602,60 eur), a teda tento príjem nesporne a preukázateľne presahoval výšku 1,6 násobku životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby. Krajský súd sa zaoberal možnosťou Centra priznať právnu pomoc aj v prípade, ak príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Odporca v danom prípade rozhodoval o žiadosti navrhovateľa zo
2 zákona o bezplatnej právnej, t. j. poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou, aj keď príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, a to vtedy, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Vo vzťahu k § 6b ods. 1, 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci krajský súd poukázal na Usmernenie č. 1/2012 z 05. januára 2012 riaditeľky Centra právnej pomoci (ďalej len „usmernenie“), ktorého účelom je zaistiť jednotný postup jednotlivých kancelárií pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia. Obsahom usmernenia je aj bližšie popísanie primeraných okolností žiadanej právnej pomoci, ktoré sa majú zohľadňovať. V zmysle usmernenia, aby bolo možné rozhodovať o priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného zreteľa, je nevyhnutné všetky primerané okolnosti poskytnutia právnej pomoci uviesť už v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, prípadne v čase do vydania rozhodnutia. Krajský súd zistiac, že navrhovateľ takto nepostupoval, dospel k záveru, že odporca nemal povinnosť konať a posudzovať existenciu dôvodov pre poskytnutie právnej pomoci
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci. Dodal, že postup
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci nie je pre odporcu obligatórnym postupom, ale je daný na jeho zváženie, a aj to pod podmienkou, že navrhovateľ vo svojej žiadosti splnenie podmienok pre poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou tvrdí a preukáže. Navrhovateľ v tu prejednávanej veci namietal, že odporca pri posudzovaní jeho majetkových pomerov nezohľadnil výdavky. Za stavu, kedy odporca mal zistené, že príjem navrhovateľa relevantný pre posúdenie jeho žiadosti presahuje 1,6 násobok sumy životného minima v rozhodnom období, nebol povinný skúmať žiadne ďalšie okolnosti, keďže za týchto podmienok bola prekročená hranica pre priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc, ako aj na právnu pomoc čiastočne hradenú. Krajský súd v tomto smere poukázal a citoval tiež rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. marca 2013 sp. zn. 25Sp/29/2012 a z 01. októbra 2013 č. k. 28Sp/29/2013-23. O trovách konania rozhodol krajský súd
2 OSP, § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Súčasne, postupujúc
4, § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len „ZSP“), uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 35 eur. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP) napadol rozsudok krajského súdu odvolaním navrhovateľ, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie. Namietol, že odporca v konaní o jeho žiadosti neskúmal dôvody tejto žiadosti, zameral sa len na otázku splnenie či nesplnenia podmienky príjmu navrhovateľa, pričom zohľadnil len príjmovú stránku, nereflektujúc výdavky, ktoré navrhovateľ a osoba s ním spoločne posudzovaná majú. Zastáva názor, že odporca postupoval nesprávne a o žiadosti rozhodol predčasne, bez skúmania všetkých okolností potrebných pre správne rozhodnutie. Pokiaľ krajský súd vo svojom rozsudku tvrdí, že navrhovateľ ani v žiadosti, ani v ďalšom konaní, a ani v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu nenamietal možnosť rozhodnutia
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, navrhovateľ uviedol, že o tejto možnosti nevedel, nebol o nej odporcom poučený, pričom takáto možnosť sa na predpísanom tlačive žiadosti ani nenachádza. V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že o žiadosti navrhovateľa rozhodol na základe všetkých dôkazov a pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci skúmal všetky okolnosti. Pri posudzovaní čistého prijmú navrhovateľa neprihliada na výdavky, napr. na bývanie, stravu, lieky a pod., či na exekučné zrážky. Pri výpočte čistého príjmu navrhovateľa sa vychádzalo z výmeru starobného dôchodku navrhovateľa a jeho spoločne posudzovanej osoby - manželky navrhovateľa.
názoru odporcu krajský súd vec dôkladne posúdil aj z hľadiska možnosti aplikácie § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, a dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom. Odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne iné relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je namieste priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).
ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP). Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa o priznanie nároku na právnu pomoc
zákona o bezplatnej právnej pomoci. Z predloženého spisového materiálu vrátane administratívneho spisu a podaní navrhovateľa najvyšší súd zistil, že navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o nahradení prejavu vôle predávajúceho zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Na základe výzvy odporcu zo
1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak:
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci podmienky na poskytnutie právnej pomoci
odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
1 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia
osobitného predpisu; splnenie podmienok
1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
1 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, môže centrum v prípadoch
1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
1 písm. i/ zákona o bezplatnej právnej pomoci je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
2 zákona o bezplatnej právnej pomoci o príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. Krajský súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal tiež možnosťou odporcu aplikovať na žiadosť navrhovateľa § 6b ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom postup odporcu posudzoval tiež z hľadiska Usmernenia č. 1/2012 z 05. januára 2012 riaditeľky Centra právnej pomoci, ktoré bližšie ustanovuje zohľadňované okolnosti, ako aj podmienky žiadosti pre použitie § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci. Hoci odporca svoje rozhodnutie výslovne o citované Usmernenie neoprel, považuje najvyšší súd za nanajvýš potrebné uviesť, že toto Usmernenie je z hľadiska posudzovania zákonnosti rozhodnutí Centra právnej pomoci súdmi v správnom súdnictve irelevantné. Ide o vnútornú normu Centra právnej pomoci, ktorá môže zaväzovať len a len pracovníkov Centra právnej pomoci. Akonáhle však umožňuje zužujúci výklad zákona, alebo predpokladá povinnosti účastníka nad rámec zákona, alebo prenáša povinnosti z Centra právnej pomoci na účastníka, je súd v správnom súdnictve nielen oprávnený, ale povinný konštatovať nezákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci vydaného hoc aj v súlade s Usmernením, ale nezákonným spôsobom na ťarchu účastníka konania. Najvyšší súd má za to, že pokiaľ navrhovateľ žiadal o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci s plnou úhradou, je namieste túto jeho žiadosť posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované Centrom právnej pomoci v zmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci. Preto požadovať od navrhovateľa podanie osobitnej žiadosti pre právnu pomoc
zákona o bezplatnej právnej pomoci je presne tou požiadavkou na účastníka správneho konania, ktorá od neho vyžaduje úkon nepredpokladaný v zákone. Sám fakt, že právne pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v režime § 6b zákona o bezplatnej právnej pomoci je „možnosťou“ a je na posúdení odporcu, či sú tu také skutočnosti predpokladané zákonom, neznamená, že odporca nemá povinnosť tieto skutočnosti skúmať, prihliadajúc tak na celkovú situáciu žiadateľa. Rozsah uvažovaných skutočností by pritom,
najvyššieho súdu, mal byť čo najbližší hľadiskám, z ktorých súdy preskúmavajú dôvodnosť návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku
1 OSP, a to s ohľadom aj na pôvodnú previazanosť inštitútov oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenia právneho zástupcu z radov advokátov
januára
4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Keďže navrhovateľ bol v konečnom dôsledku v konaní pred súdom úspešný, nemožno ho už v zmysle § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch považovať za poplatníka, t. j. osobu s poplatkovou povinnosťou. Výrok, ktorým krajský súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, stratil oporu v zákone. Preto ho najvyšší súd bez ďalšieho zrušil. O trovách konania rozhodol najvyšší súd v súlade s § 244 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.