Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/26/2013 Identifikačné číslo spisu: 5012200599 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Hargaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 30. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje elektronický výber mýta za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, rýchlostných ciest a paralelných ciest, do ktorých sa môže odkloniť doprava z transeurópskej cestnej siete alebo ktoré priamo konkurujú určitým častiam tejto siete (ďalej len "vymedzené úseky ciest"), podľa prejazdenej vzdialenosti, práva a povinnosti užívateľov týchto vymedzených úsekov ciest, pôsobnosť orgánov štátnej správy, správcu výberu mýta, výkon kontroly a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a/, c/ citovaného zákona, prevádzkovateľ vozidla a vodič vozidla sú povinní

1. a)pred jazdou po vymedzených úsekoch ciest umiestniť a uviesť do činnosti vo vozidle palubnú jednotku,
2. c)správne používať palubnú jednotku. Podľa ust. § 8a ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, správneho deliktu na úseku výberu mýta sa dopustí fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá prikáže alebo dovolí, aby sa na jazdu na vybraných úsekoch ciest použilo vozidlo, za ktoré nebolo uhradené mýto alebo ktoré nemá palubnú jednotku. Podľa ust. § 8a ods. 3 citovaného zákona, za správny delikt podľa odseku 1 uloží okresný úrad pokutu vo výške 16 595 eur. Podľa ust. § 32 ods. 1,2 zák. č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 34 ods. 1,4,5 zákona č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 1,3 zák. č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že príslušný obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Žilina začal konanie vo veci spáchania správneho deliktu, a to na základe podnetu G. referenta oddelenia mýtnej polície PZ Žilina. Hliadkou mýtnej polície bolo zistené spáchanie správneho deliktu žalobcom dňa 27. januára 2011 o 3.33 hod. v mieste D03-002, Dolný Hričov - Strážov, keď žalobca v uvedený deň viedol vozidlo zn. VOLVO, EVČ: D. s návesom EVČ: D. v smere z Bratislavy do Žiliny, po diaľnici D1 a D3, keď bol kontrolovaný hliadkou mýtnej polície v zložení : veliteľ hliadky G., člen hliadky G. J., mýtny úradník E., a pri kontrole na úseku D3 Dolný Hričov - Strážov bolo zistené, „že vozidlo sa pohybuje na úseku výberu mýta s vypnutou palubnou jednotkou, a teda nie je za dané vozidlo uhrádzané mýto", čím došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 písm. a/,c/ zák. č. 25/2007 Z. z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa ust. § 8a ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Žalobca bol v rámci správneho konania predvolaný na prerokovanie správneho deliktu, a zároveň bol poučený o možnosti vyjadriť sa k podkladom, spôsobu jeho zisteniam, prípade navrhnúť jeho doplnenie. Rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline, príslušného prvostupňového správneho orgánu č. sp. 2012/00652/AND, zo dňa 21. marca 2012 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 16 595 Eur za to, že dňa 27. januára 2011 o 03:33 hod. užíval vymedzený úsek diaľnice D3 Dolný Hričov - Strážov, D03-002 v smere Bratislava - Žilina bez úhrady mýta, lebo palubná jednotka umiestnená vo vozidle značky VOLVO, EVČ: D. XXXXX s prípojným vozidlom značky Schmitz D./B..XX E, EVČ: D. bola vypnutá. Uvedeným konaním porušil žalobca ust. § 3 ods. 1, 2 písm. a/ a c/ zák. č. 25/2007 Z. z. a naplnil tak znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 8a ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Následne odvolací orgán upovedomil účastníkov listom zo dňa 14. mája 2012 o podaní odvolania a z dôvodu potreby doplnenia dokazovania predvolal svedkov E. a G. a G. Rozhodnutím Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline zo dňa 19. júna 2012, č. 2012/01261-002 bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov je predmetom konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje záver krajského súdu v preskúmavanej veci za správny a súladný so zákonom. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy a to aj napriek tzv. plnej jurisdikcii, pretože súd môže, pokiaľ považuje skutkové zistenia za správne a úplné vychádzať pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia zo skutkových zistení zistených správnym orgánom a nie je tak povinný vykonať dokazovanie podľa tretej časti O.s.p.. V danom prípade krajský súd vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu, ktoré považoval za jednoznačne preukázané a ďalšie dokazovanie v danej veci by bolo nadbytočné. Na podporu uvedeného poukazuje odvolací súd na to, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť" ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým", ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vykonané dôkazy podľa názoru krajského súdu odôvodňovali prijatie skutkového záveru, tak ako bol uvedený vo výroku prvostupňového rozhodnutia s čím sa stotožňuje i súd odvolací. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami a vyjadreniami. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že ten obsah vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k ním zisteným skutočnostiam vyhodnotil v tom smere, že nemali vplyv na zmenu výrokovej časti rozhodnutia. Okrem toho žalobca totožné námietky vzniesol aj v samotnom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu s ktorými sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal. Protiprávnosť konania žalobcu bola v konaní dostatočne preukázaná listinnými a inými dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise a argumentácia žalobcu protiprávnosť tohto konania žiadnym spôsobom nespochybnila. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu považoval za súladné so zákonom, a preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol podľa § 250j ods.1 O.s.p.. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil, vychádzajúc pritom z odvolania, ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu podľa súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.