2 O.s.p.) a následne po tom, ako bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 219 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu. Z obsahu vyjadreniu odporcu (v prvostupňovom konaní) zo dňa 24.05.2013 najvyšší súd zistil, že navrhovateľka v prejednávanej veci požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci vo veci prejednania novoobjaveného majetku po jej otcovi. Ako však vyplýva z listín priložených k žiadosti, predovšetkým zo súdnych rozhodnutí, žiadateľka sa domáha usporiadania vlastníckych vzťahov, ktoré je možné riešiť len v sporovom konaní. Žiadateľka bola na túto skutočnosť odporcom upozornená, avšak naďalej trvala a trvá na prejednaní ňou označeného majetku ako novoobjaveného v rámci dedičského konania. Na základe uvedeného centrum rozhodlo o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v tejto veci z dôvodu zrejmej bezúspešnosti. Senát najvyššieho súdu z administratívneho spisu odporkyne zistil, že jeho obsahom je fotokópia uznesenia Krajského súdu v Žiline č. k. 6 CoD/5/2012-107 zo dňa 30.04.2012, ktorým Krajský súd v Žiline ako súd odvolací potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 21D/91/2010-55 zo dňa 16.01.2012, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka už v dedičskom konaní žiadala prejednať aj ďalšie pozemky uvedené v identifikácii parciel z roku 1995 vytvorené z vložiek č. 754, 765, 755 a iné. Išlo o parcely č. 11886, 11887, 10152, 10153, 11013, 10263. Krajský súd v Žiline v odôvodnení uviedol, že uvedené skutočnosti sú sporné a tieto môže byť predmetom sporového civilného konania, predovšetkým na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva, prípadne určovacej žaloby, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi navrhovateľky. Z uvedeného je zrejmé, že usporiadaniu vlastníckych pomerov k tvrdenému majetku, ktorý patrí do dedičstva po jej poručiteľovi bráni právoplatné uznesenie Krajského súdu v Žiline. Je preto osvedčené, že tento typ nároku je zrejme bezúspešný. Navrhovateľka sa v danom prípade mala riadiť právnym názorom Krajského súdu v Žiline, že vo veci ide o sporové konanie a podať žalobu, že predmetné pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi M. S.. Uvedený procesný postup žalobkyni odporučil i odporca v liste 1N 4239/12 EV.č.1648/13 zo dňa 09.01.2013 s tým, že má podať novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. V sporovom konaní o majetok je v zásade potrebné komplexne preskúmať majetkové pomery žiadateľa o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke nevznikol nárok na náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Najvyšší súd postupom podľa § 164 O.s.p.
vo výroku odstránil zjavnú nesprávnosť a uviedol správne číslo konania napadnutého rozsudku č. k. 25 Sp/1/2013-19. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.