6 písm. b/ bod 1 zákona 511/1992 Zb. vo väzbe na § 165 ods. 2 a 5 zákona 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie januára 2011 v sume 37 993,70 eur, keď žalobcovi neuznal odpočet DPH z odberateľských faktúr žalobcu, vystavených dodávateľom žalobcu obchodnou spoločnosťou RED ZONE, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, špecifikovaných v prvostupňovom správnom rozhodnutí (ďalej len „posudzované faktúry“), ktorými dodávateľ žalobcu obchodná spoločnosť RED ZONE, s.r.o. Banská Bystrica (ďalej len „dodávateľ žalobcu“) účtovala žalobcovi dodanie tovaru, oblečenia špecifikovaného z množstva druhu jednotkovej a celkovej ceny v posudzovaných faktúrach, keď dospel k záveru, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal dôkazy, že zdaniteľné plnenie posudzovanými faktúrami sa reálne uskutočnilo. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v dôvodoch rozhodnutia poukázal na ust. § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, 2, §51 ods. 1, § 22 ods. 1, § 69 ods. 1 ako zákona 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v platnom znení v rozhodnom období (ďalej len „zákon o DPH“) ako aj na ust. §2 ods. 1, 3, 6 zákona 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov platných v čase začatia daňového konania a § 29 ods. 1 až 4, 8, § 14 ods. 1 a 5 §15 ods. 5 písm. c/ a ods. 10, 13 a konštatoval, že dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru č. 9600404/5/3677781/2012/BizM zo dňa
základných zásad daňového konania aj s podstatnou časťou vyhodnotení dokazovania (okrem vyhodnotenia výpovede svedka D. X.), na ktoré zároveň odkazuje. Svedok X. totiž potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru od spoločnosti žalobcu do spoločnosti L&S Invest, ako aj zaplatenie za prepravu. Jeho výpoveď však samotná nebola rozhodujúca pre to. aby bola potvrdená reálnosť obchodovania medzi spoločnosťou RED ZONE. s.r.o. a žalobcom. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru Európskeho súdneho dvora, krajský súd uviedol, že podmienky režimu v kauzách citovaných rozsudkov nemožno úplne porovnávať s podmienkami vnútroštátneho dodania tovaru v Slovenskej republike. vzniku zdaniteľného plnenia a vzniku práva odpočítať daň z tovaru
zákona o DPH, keď
striktných podmienok stanovených vnútroštátnou právnou úpravou zákona o DPH, v spojitosti na dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní, oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane preukazuje odberateľ. Žalobca ako odberateľ tovaru musí byť schopný sám preukázať. že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Táto právna úprava Slovenskej republiky musela byť známa aj žalobcovi a vychádzajúc z toho súd mal za to, že pokiaľ by žalobca bol schopný predkladať potrebné dôkazy, tak by ich aj predložil. Predmetná požiadavka zákonov o správe daní a o DPH vychádzala z toho, že v daných prípadoch odpočtu je možné dôjsť k zneužiteľnosti práva, a preto došlo k stanoveniu povinnosti preukázať reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov. V danom prípade nebolo síce žalobcovi priame zneužitie práva zo strany správnych orgánov preukázané. avšak preukázané bolo nepriame zneužitie práva, keď žalobca nevyvrátil pochybnosti daňových orgánov o reálnosti obchodovania s jeho dodávateľom.
názoru súdu ak si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľských faktúr, musí byľ schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o porušení jeho práva vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. pretože žalobca bol vo všetkých prípadoch upovedomený v zmysle § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o výsluchu svedkov, avšak okrem jedného prípadu sa výsluchu nezúčastnil. O trovách konania rozhodol krajský súd pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p.. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti na ďalšie konanie. V dôvodoch poukazoval, že krajský súd neakceptoval tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je založené na pochybnostiach, ktoré nesprávne žalovaný a prvostupňový správny orgán posúdili a odôvodnili ako skutkový stav. To znamená, že svoje rozhodnutia založili na pochybnosti, čo je nielen nesprávnym právnym posúdením, ale aj porušením zásad daňového konania. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt preukazoval nárok na odpočítanie dane dokladmi /faktúry/ ako aj svedeckými výpoveďami zainteresovaných tretích strán, ktoré sú v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení práve takými dôkazmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, bolo ich potrebné posudzovať a vyhodnotiť
ich obsahu. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré jednoznačne vyvracajú pravdivosť obsahu dokladov a správca dane nemôže takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemôže rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým preverovaním skutkového stavu dospel. V prípade ak správca dane v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona, bolo potrebné tento fakt jednoznačne pomenovať a objektívne preukázať vykonaním ďalšieho dokazovania. Vo veci poukazujeme aj na Rozsudok NS SR 3Sžf 1/2011: „Ak je nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremena Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru ESD (C-354/03, 0-355/03, M84/03), že každá transakcia musí byť hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu.“ Súčasne žiadal priznať trovy odvolacieho konania vo výške 691,88 eur. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 20. decembra 2013 zotrval na doterajších vyjadreniach dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaného a ako aj odôvodnení napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Najvyšší súd SR (ďalej len „najvyšší súd“, „odvolací súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolácieho pojednávania § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuly a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
563/2009 Z .z. (Daňový poriadok) v znení účinnom k 29. februáru 2012 Ods. 1 Právne úkony a ich účinky pri správe dani, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ods. 2 Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov; sankcia sa uloží
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do
1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty
zákona 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol Daňovým úradom Banská Bystrica II č. 851/320/79404/2011/Kra zo
odvolacieho súdu nie je preukázaná reálnosť faktúrami deklarovaného plnenia. Vypočutí svedkovia - svedok O. sa k realizácií posudzovaného obchodu medzi žalobcom a RED ZONE s.r.o. nevedel vyjadriť, lebo v čase plnenia za dodávateľa RED ZONE s.r.o. nekonal. Svedkyňa T. (konateľka odberateľa žalobcu L&S INVEST s.r.o. Galanta, IČO: 45 287 325) ozrejmila existenciu obchodno - záväzkového vzťahu medzi obchodnou spoločnosťou L&S INVEST s.r.o. ako odberateľom a žalobcom ako dodávateľom a spôsob plnenia dodávok medzi uvedenými spoločnosťami, avšak ku konkrétnym okolnostiam záväzkového vzťahu medzi žalobcom ako odberateľom a dodávateľom obchodnou spoločnosťou RED ZONE s.r.o. sa nevyjadrila. Svedok X. ako konateľ DOMIN-KD s.r.o. zo sídlom v Galante, vo svedeckej výpovedi potvrdil prevzatie tovaru zabaleného v kartónoch a vreciach charakteru textil zo skladu v Banskej Bystrici a jeho prepravu motorovým vozidlom do Sládkovičova. Potvrdil, že prepravu tovaru objednala konateľka žalobcu p. J. a pri nakládke tovaru v Banskej Bystrici bol osobne prítomný spolu s konateľkou žalobcu a uviedol prítomnosť muža, ku ktorej identifikácií sa nevedel vyjadriť. Pri vykládke tovaru v Sládkovičove bola prítomná iba konateľka L&S INVEST s.r.o. p. T.. Svedok p. X. sa k okolnostiam uzavretia obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom RED ZONE s.r.o., o spôsobe plnenia, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami nevedel vyjadriť. Ani z výsluchu pôvodného konateľa dodávateľa žalobcu p. R. a a konateľky žalobcu, ktoré podrobne uviedol krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, nie sú preukázané konkrétne skutkové okolnosti dojednania obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom RED ZONE s.r.o. a skutkové okolnosti týkajúce sa faktického plnenia, ktoré je deklarované posudzovanými faktúrami. Žalobca teda preukazoval reálnosť plnenia predložením posudzovaných faktúr, existenciou záväzkového vzťahu medzi žalobcom a jeho odberateľom L&S INVEST s.r.o. a plnením na základe tohto záväzkového vzťahu.
odvolacieho súdu bolo potrebné aby žalobca dôkazmi preukázal reálnosť existencie plnenia, ktoré deklaroval posudzovanými faktúrami. Dôkazy vykonané správcom dane však túto okolnosť nepreukazujú a aj
odvolacieho súdu nie je možné reálnosť posudzovaného plnenia preukazovať len dôkazmi, ktoré potvrdzujú plnenie medzi žalobcom (žalobca tvrdí, že sa jedná o totožné plnenie) a jeho následným odberateľom. Dôkazy preukazujúce obchodno - záväzkové vzťahy medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou L&S INVEST s.r.o., môžu byť iba podporným dôkazom, ktoré by mali relevanciu v prípade, keby žalobca inými dôkazmi preukazoval uskutočnenie posudzovaného zdaniteľného plnenia, naviac keď nie je možné posudzované faktúry stotožniť s faktúrami, ktoré žalobca vystavil ako dodávateľ pre odberateľa L&S Invest s.r.o.. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou nestotožňuje. Nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke dáva žalobcovi do pozornosti, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva, a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Sžf/9/2012 zo dňa
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.