1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného V. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo
c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. H. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 04. júna 2012, sp. zn. 3T 145/2011, bol obvinený V. H. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. (vo výroku rozsudku sa nesprávne uvádza § 137), ktorý mal spáchať spolu s ďalšími spoluobvinenými na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny, ktorú založili a riadili obv. Ing. L. Z. s obv. Ing. V. O. a ktorej členmi sú obv. B. W., obv. V. H. a obv. S. O. od presne nezistenej doby najneskôr od roku 2009 do
2 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 24. mája 2011, sp. zn. 2T 27/2011 (právoplatnosť nadobudol toho istého dňa), ktorým bol odsúdený pre zločin lúpeže
1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so zaradením na výkon trestu
2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou
2 písm. c/ Tr. zák., ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. A napokon
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený tiež i ochranný dohľad na dobu 1 roka spočívajúci v povinnosti v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. osobne sa hlásiť v určených lehotách. O odvolaní obvineného proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí konanom 06. septembra 2012 uznesením, sp. zn. 3To 86/2012, takým spôsobom, že toto
por. ako nedôvodné zamietol. Dňa
2 Tr. zák. nepresahujúca jeden rok spravidla nemôže byť považovaná za závažnejší spôsob konania (§ 138 písm. b/ Tr. zák.). V tejto súvislosti tiež ďalej uviedol, že od r. 2009 do konca r. 2010 bol závislý na pervitíne, pričom 15. decembra 2010 bol právoplatne odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 Tr. zák., a to na základe rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. 1T 153/2010. Obvinený tu vidí porušenie zásady „ne bis in idem“, keďže za čiastkový skutok už teda bol právoplatne odsúdený (vznesením obvinenia došlo k prerušeniu plynutia doby pokračovania v trestnom čine). Ďalej obvinený namietal tiež zamietnutie jeho návrhov na doplnenie dokazovania, a to konkrétne návrhu na pribratie znalca z odboru klinickej psychológie za účelom podania znaleckého posudku na utajeného svedka č. 1 (otázka jeho dôveryhodnosti), či návrhu na výsluch svedka B. O. (chcel jeho výpoveďou preukázať, že on bol len konzument drogy, žiadny člen organizovanej skupiny), v dôsledku vykonania ktorých mohlo
jeho názoru dôjsť k podstatnej zmene dôkaznej situácie. Uvedené má prestavovať v zmysle ustálenej súdnej praxe porušenie práva na obhajobu. A na záver upozornil i na nesprávne usvedčovanie ho zo žalovaného skutku svedkom L. K., ktorý ho na hlavnom pojednávaní ani len neopoznal. Tiež iní vypočutí svedkovia nepotvrdili skutočnosti uvádzané v napadnutom prvostupňovom rozsudku (že by od neho zakupovali pervitín, resp. že by sa on sám podieľal na jeho výrobe). Rovnako bolo bezpochyby preukázané, že okrem L. Z. on osobne nepoznal ani jedného zo spoluobvinených. Na základe vyššie uvedeného preto obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona a súčasne aby zrušil tak napadnuté rozhodnutie ako i chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Prokurátorka v rámci svojho písomného stanoviska navrhla podané dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko
jej názoru v predmetnom konaní boli dodržané všetky ustanovenia Trestného poriadku upravujúce právo na obhajobu, obe rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané zákonným spôsobom a na správnom právnom posúdení zisteného skutku a súčasne i za použitia správneho hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného V. H. skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
4, veta prvá Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i/ a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o vyššie zmienenú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, v ňom uvedenými, tu treba upozorniť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012, v zmysle ktorého sa táto týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu. Ďalej je potrebné podotknúť tiež tú skutočnosť, že dovolanie ako jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov má slúžiť len ako skutočne výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti súdnych rozhodnutí, čomu zodpovedá i konštrukcia jednotlivých dovolacích dôvodov. Predovšetkým sa obvinený jeho podaním nemôže dovolávať preskúmania, resp. revízie skutkových zistení a záverov urobených súdmi prvého a druhého stupňa, keďže týmito je dovolací súd viazaný, ako je to zrejmé už zo samotného znenia ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. („správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“). Daný dovolací dôvod nie je možné vyvodzovať len s poukazom na nesprávne skutkové zistenia, neúplnosť vo vykonanom dokazovaní či nesúhlas s hodnotením jednotlivých dôkazov, ale o jeho naplnení možno hovoriť iba v tých prípadoch, ak rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností
noriem hmotného práva. Predmetný dovolací dôvod teda pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu k ustálenému skutkovému stavu. Čo sa týka potom dovolania obvineného V. H., tak tu v súvislosti s námietkami spadajúcimi pod uplatnený dovolací dôvodov
1 písm. c/ Tr. por. (nevyhovenie obhajobou navrhovaným dôkazom) treba konštatovať v prvom rade splnenie podmienky ich namietania už v prechádzajúcom konaní, z čoho vyplýva následne potreba sa s nimi zaoberať aj v dovolacom konaní (viď citované znenie § 371 ods. 4 Tr. por.). Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Naplnenie vyššie spomenutého dovolacieho dôvodu pritom nespôsobí každé jeho porušenie, ale len také, ktoré je zásadného charakteru. Za porušenie práva na obhajobu pritom v zmysle ustálenej súdnej praxe nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. na podklade toho, že sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo (viď k tomu bližšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1 Tr. zák., treba potom považovať za irelevantnú. Je totiž zjavné, že v prípade zmieneného stíhania a stíhania v danej veci - pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1, ods. 2 Tr. zák. sa v žiadnom prípade nejedná o ten istý skutok (podstatou skutku spočíva v konaní a následku, ktorý ním bol spôsobený), keďže v prvom prípade sa ako trestné posúdilo konanie obvineného spočívajúce v neoprávnenom prechovávaní zakázanej látky pre vlastnú potrebu. V súvislosti so všetkými ostatnými výhradami obvineného (s výnimkou jednej, ku ktorej sa tunajší súd vyjadruje nižšie), uplatnenými v ním podanom dovolaní, treba potom opätovne upozorniť už na skôr uvedené, a síce, že v dovolacom konaní už nie je možné účinne napádať jednotlivé skutkové zistenia, zistené súdmi nižších stupňov. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. preto nemožno odvíjať len od iného názoru na hodnotenie dôkazov, resp. s poukazom na nedostatky vo vykonanom dokazovaní (ide tu o otázky skutkového charakteru). Zo skutkovej vety prvostupňového rozsudku, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd (a ktorou je viazaný súd dovolací) v zásade vyplýva, že obvinený V. H. bol najneskôr od roku 2009 do 19. januára 2011 - kedy bol vzatý do väzby v inej trestnej veci - členom organizovanej skupiny, páchajúcej rozsiahlu drogovú trestnú činnosť, vyznačujúcu sa plánovaním a koordinovaním vzájomných činností, ktoré spočívali v zabezpečovaní liečiv a prekurzorov, potrebných k výrobe pervitínu, v samotnej výrobe danej psychotropnej látky, jej následnej preprave medzi sebou, prechovávaní za účelom predaja a v konečnom fáze v jej predaji. Konajúcimi súdmi ustálené konanie obvineného bolo v napadnutých rozhodnutiach posúdené ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zák. Kvalifikovaná skutková podstata mala byť teda opodstatnená páchaním trestnej činnosti po dlhší čas, formou organizovanej skupiny (§ 172 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. - závažnejším spôsobom konania) a vo veľkom rozsahu (§ 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák.). Niet pochybností o tom, že prvé dva spomenuté osobitné kvalifikačné znaky sú zrejmé z obsahu samotnej skutkovej vety (k znakom organizovanej skupiny viď § 129 ods. 2 Tr. zák.), v súvislosti s posledne uvedeným to však už neplatí. Tu je potrebné naozaj súhlasiť s tým, ako na to správne upozorňuje obvinený V. H., že súdy odvíjajú rozsah spáchanej trestnej činnosti od predaja, resp. množstva predanej drogy agentom (išlo o tzv. predstieraný prevod v zmysle § 112 Tr. por.), ku ktorému však došlo až v čase, keď sa tento preukázateľne nachádzal vo väzbe v inej trestnej veci, a preto následok danej policajnej akcie mu nemožno pričítať. Aj napriek danému zisteniu nemožno ale konštatovať ani naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., a to z dôvodu, že tomu bráni podmienka uvedená v ust. § 371 ods. 5 Tr. por. Pri naplnení ostaných kvalifikačných znakov a pri nezistení iného právneho pochybenia nemožno v danom prípade hovoriť o žiadnom zásadnom ovplyvnení postavenia obvineného V. H.. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bolo preto rozhodnuté tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.