Obsah (4)

§ 246c§ 220§ 49§ 224

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Sžf/47/2013 Identifikačné číslo spisu: 6012200928 Dátum vydania rozhodnutia: 14.01.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

rozhodnutiami Daňového úradu Banská Bystrica, vec vráti na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne vytýkal súdu, že rovnako, ako aj žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenie § 49 ods. 2, 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a vec chybne posúdil tým spôsobom, akoby predmetné právne služby advokáta boli poskytnuté „na“ dodávku tovaru a služieb, ktoré sú oslobodené od dane. Namietal, že v danom prípade sa jednalo o právnu pomoc poskytovanú podľa osobitného zákona (zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších zmien) formou zastupovania daňového subjektu, ako žalovaného v súdnom konaní, teda o obranu daňového subjektu v právnom spore a v prípade úspechu - zamietnutia žaloby, by výsledkom nebola žiadna dodávka tovaru, či služieb, ani iného plnenia. Ide preto o úplne odlišný prípad, než zákonom o DPH upravené a požadované prijatie plnení „na dodávku oslobodených tovarov a služieb“. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť v podstate z dôvodu, že ide o námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojich rozhodnutí a vyjadreniach k žalobám, na ktorých zotrváva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p) a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.

§ 220O.s.p.

zmenil tak, že podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd zistil, že v konaní sa vyskytla zásadná právna otázka týkajúca sa aplikácie práva Európskej únie v súvislosti s rozsudkom súdneho dvora Európskej únie vo veci C-104/12-Becker, šiesta smernica o DPH - článok 17 ods. 2 písm. a)

§ 49ods.

2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. - zisťovanie priamej a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a zdaniteľným plnením na výstupe - kritérium určenia tejto súvislosti pri službách advokáta. Vzhľadom na to, že národné súdy i daňové orgány sú povinné aplikovať právo Európskej únie ex offo, musia sa v konaní vyrovnať s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora. Uvedený procesný postup je nevyhnutný zo systémového hľadiska tak, aby bolo na národnej úrovni identifikované, či z hľadiska práva EU ide o právnu otázku, ktorá je na národnej úrovni považovaná za acte clair resp. acte éclairé. Absencia tohto procesného postupu vyžaduje jeho zopakovanie na úrovni Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. V skutkovom stave je zásadné, že daňové (finančné) orgány na základe kontrolných zistení neuznali žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie DPH za služby poskytnuté advokátom z dôvodu, že žalobca od 16.01.2008 vykonával výlučne činnosti, ktoré aj keď sú podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane, podľa § 39 ods. 1 písm. f/ tohto zákona sú oslobodené od dane. Ak žalobca ako platiteľ DPH uskutočňuje výlučne činnosti oslobodené od dane, nemá právo na odpočítanie dane zo žiadnych ním prijatých zdaniteľných plnení, pretože jeho činnosť nepodlieha podľa § 49 ods. 2, 3 zákona o DPH dani z pridanej hodnoty. Prijaté advokátske služby na vstupe nemožno paušalizovať. To podľa názoru najvyššieho súdu vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-104/12-Becker podľa ktorého: Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi daným plnením a hospodárskymi činnosťami zdaniteľnej osoby na účely určenia, či táto osoba použila tovary a služby „na účely zdaniteľných plnení“ v zmysle článku 17 ods. 2 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo

1. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2001/115/ES z
2. decembra 2001, závisí od objektívneho obsahu tovarov alebo služieb prijatých touto zdaniteľnou osobou. V prejednávanej veci poskytovanie služieb advokátmi, ktorej cieľom je zabrániť trestnému postihu fyzických osôb, konateľov podniku podliehajúcemu zdaneniu, neumožňuje tomuto podniku uplatniť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za poskytnuté služby zaplatenej na vstupe. Z rozsudku je zrejmé, že už negatívne vyriešenou otázkou je poskytovanie služieb advokátmi, ktorej cieľom je zabrániť trestnému postihu fyzických osôb, konateľov podniku podliehajúcemu zdaneniu. Zásadnou námietkou, ktorú žalovaný vzniesol v konaní je, že v prípade vedenia súdnych sporov a sporov pred rozhodcovskými súdmi daňovým subjektom súdny spor nie je výstupom DPH. Táto okolnosť sa javí intenzívnejšou v prípadoch v ktorých daňový subjekt vystupuje ako žalovaný a v zásade nemôže ovplyvniť skutočnosť, či niekto proti nemu žalobu podá. V spise sa nachádza žaloba žalobcu Dexia banka Slovensko, a.s. Žilina proti daňovému subjektu Event Horizont Security, s.r.o., podaná na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie dňa 26.02.2009, o zaplatenie 2.438.122,68 Eur s príslušenstvom. Je potrebné zdôrazniť, že výroky o trovách konania v rozsudkoch súdov majú konštitutívnu povahu a trovy priznané podľa advokátskej tarify sú nárokom sui generis a nie sú ovplyvňované ekonomickou činnosťou daňového subjektu. Dôležitou právnou otázkou je, či skutočnosť, že ak ide o advokátske služby, ktoré sú súčasťou trov v súdnom alebo v rozhodcovskom konaní, táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje alebo nespôsobuje prerušenie súvislosti, že ide o dodávku služieb na služby oslobodené od DPH. Dôležité je i vyhodnotenie charakteru sporu, napr. ak predmetom sporu je uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za škodu. V uvedených prípadoch musí byť okruh relevantnej judikatúry Súdneho dvora EU daňovými orgánmi citovaný komplexne tak, aby súdy na vnútroštátnej úrovni mohli vylúčiť, alebo potvrdiť, že z hľadiska práva EU ide o situáciu acte éclairé. Pokiaľ je vylúčené, že ide o situáciu acte éclairé, t.j. že relevantná judikatúra nám nedáva dostatočnú odpoveď, tak na národnej úrovni je potrebné poskytnúť argumentáciu, či ide o otázku acte clair, to znamená, že situácia je tak zjavná, že nepripúšťa iný právny záver. V opačnom prípade je potrebné, aby súdy položili prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EU a k tomu daňové orgány musia zhromaždiť o poskytnúť súdom vlastné stanovisko, je potrebné, aby uviedli, či považujú spor za vyriešiteľný na národnej úrovni bez položenia prejudiciálnej otázky a podporiť svoje stanovisko presvedčivou argumentáciou. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Dôvody hodné osobitného rozsudku spočívali v tom, že ide o otázku aplikácie práva EU, ku ktorej obidve strany súdom neposkytli dostatočný argumentačný podklad, ktorý musí byť zhromaždený v ďalšom konaní. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.