1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona, o dovolaní obvineného, podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. Richarda Schwarza, advokáta v Bratislave, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. júla 2013, sp. zn. 2To 58/2013, takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného U. W. sa o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo 16. mája 2013, sp. zn. 3T 79/2012, bol obvinený U. W. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. c/, /písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona na skutkovom základe, že od presne nezisteného času, v letných mesiacoch roku 2011 do dňa
2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, bez poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 Trestného zákona a bez priťažujúcich okolností v zmysle § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
4 Trestného zákona súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Na základe odvolania obvineného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 24. júla 2013, sp. zn. 2To 58/2013,
1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky v celom rozsahu a uznal obvineného U. W. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Trestného zákona na skutkovom základe, že od presne nezisteného času roku 2011 do dňa
2 Trestného zákona, za nezistenej priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
4 Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 2To 58/2013, z
názoru obvineného znalkyňa pri znaleckom skúmaní do celkovej hmotnosti drogy zahrnula aj neupotrebiteľné časti rastliny - stonky. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, po neprihliadnutí súdu na stopu číslo 9, správna hmotnosť sušenej marihuany by bola vo výške 488,10 g, čo zodpovedá maximálne 976 obvykle jednorazovým dávkam drogy. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle oznámenia Národnej protidrogovej jednotky v Nitrianskom kraji bola v štvrtom štvrťroku 2011 hodnota jednej dávky vo výške 2,50 až 5 €, t.z., že hodnota zaistených rastlín by bola vo výške 2 440 €. V danom prípade právna kvalifikácia skutku nezodpovedá právnej kvalifikácii uvedenej v rozsudku Krajského súdu v Nitre, čo má zásadný význam aj z hľadiska výšky trestnej sadzby a výmery uloženého trestu. Obvinený ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že v trestnom konaní boli zničené vecné dôkazy bez príslušného rozhodnutia prokurátora alebo policajta
interného právneho predpisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, čiastka 71 zo dňa 30. decembra 2010, čl. 42 ods. 8, čím bolo znemožnené vykonanie „kontrolného“ znaleckého posudku ohľadne celkovej hmotnosti zaisteného materiálu. Na záver obvinený žiada, aby dovolací súd rozhodol o dovolaní a zároveň, aby rozhodol aj o započítaní väzby v inej trestnej veci do jeho výkonu trestu, pretože to neurobil ani okresný ani krajský súd. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky, ktorý je toho názoru, že nie je daný ani jeden z dovolacích dôvodov uvedených obvineným. Žiadnym spôsobom nebolo porušené právo obvineného na obhajobu, keďže od samého začiatku prípravného konania mal obvinený zvoleného obhajcu, ktorý sa zúčastnil na jednotlivých vyšetrovacích úkonoch a o všetkých vyšetrovacích úkonoch bol upovedomený. Dôkazy boli zabezpečené v potrebnom rozsahu, zákonným spôsobom a boli správne súdmi vyhodnotené, preto nie je daný ani dovolací dôvod
1 písm. g/ Trestného poriadku. Dovolateľ v dovolaní dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku ničím neodôvodnil. Prokurátor sa však vo svojom vyjadrení nestotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre vo výroku o uloženom treste, pretože
jeho názoru neboli splnené podmienky pre použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu obvinenému predovšetkým z dôvodu absencie ktorejkoľvek poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona s prihliadnutím na jeho predchádzajúci život. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby dovolací súd
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia ustanovenia § 373 Trestného poriadku v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Trestného poriadku, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Trestného poriadku. V zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. V poradí prvý dovolací dôvod uvádzaný obvineným sa týkal porušenia jeho práva na obhajobu. Právo na obhajobu v sebe zahŕňa právo na osobnú obhajobu, právo nechať sa obhajovať obhajcom, ktorým môže byť len advokát, právo na povinnú obhajobu, ako aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Zároveň predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Obvinený považoval za porušenie práva na obhajobu to, že krajský súd zamietol jeho návrh na výsluch znalca z odboru farmácie. Tento mal posúdiť zloženie zdravotnej masti, vyrábanej obvineným z rastliny konope. Obvinený sa domnieva, že súd úplne ignoroval dôkazy vyznievajúce v jeho prospech. Takýmto dôkazom mal byť aj dôkaz o hmotnosti stopy č. 9, ktorá v dôsledku pochybenia znalkyne Zliechovcovej pri znaleckom skúmaní, mala byť vyňatá z dôkazov. Na základe toho sa mala zmeniť právna kvalifikácia skutku uvedená v rozsudku Krajského súdu v Nitre. Taktiež namietal, že „kontrolný“ znalecký posudok, ktorého vypracovanie obvinený navrhol, nebolo možné zabezpečiť z dôvodu likvidácie zaisteného materiálu. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že práve tieto námietky opakovane vznášal obhajca obvineného v priebehu trestného konania. S uvedenými námietkami a závermi obvineného sa dovolací súd nestotožňuje. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí (zvlášť odvolacieho súdu) vyplýva, že súdy sa námietkam obvineného dôsledne venovali. Najvyšší súd preto na závery konajúcich súdov uvedené na strane 4 až 8 odôvodnenia rozhodnutia súdu druhého stupňa a na strane 7 až 11 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa poukazuje. Rovnako rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhov obvineného na doplnenie dokazovania, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Dovolací dôvod pod § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku teda naplnený nebol. Čo sa týka dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Trestného poriadku, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (pochybenie znalkyne pri stope č. 9), k tomu dovolací súd uvádza, že súdy prvého a druhého stupňa vykonali dokazovanie zákonným spôsobom. Napriek tomu, že obvinený dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku ničím neodôvodnil, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že pokiaľ ide o tento dovolací dôvod, z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani úplnosť skutkových zistení ani hodnotenie dôkazov a pod. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť ustáleného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
12 Trestného poriadku, pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie práva hmotného. V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť. Vo vzťahu k zistenému skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu. Nevykonanie dokazovania v rozsahu požadovanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako dôvod dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku. Najvyšší súd preto konštatuje, že ani dovolací dôvod
1 písm. i/ nebol naplnený. Pokiaľ prokurátor v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného poukazuje na nesprávne použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odsúdenému, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že dovolací súd je
1 Trestného poriadku viazaný len dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pretože v tejto dovolaním napadnutej časti nebolo podané dovolanie v neprospech obvineného, dovolací súd v zmysle zásady zákazu „reformatio in peius“ (zákaz zmeny k horšiemu) nemohol napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušiť a sám uložiť obvinenému trest. Obvinený U. W. v závere dovolania požiadal dovolací súd, aby rozhodol o započítaní jeho väzby v inej trestnej veci (nekonkretizovanej), pretože tak neurobil ani okresný ani krajský súd.
1 Trestného poriadku o započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava
stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného bola obmedzená. Príslušným na rozhodnutie je predseda senátu, resp. samosudca súdu určeného
2 Trestného poriadku, teda rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon nariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto veci nie je príslušným súdom na rozhodnutie o započítaní väzby a trestu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného U. W. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné
c/ Trestného poriadku odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.