ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Následne, pre spresnenie, čiastočne citoval výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo zmenené prvostupňové správne rozhodnutie, vrátane problematickej časti, z čoho vyplynulo, že jedinou zmenou bola zmena vo formulácii obsahovo totožných dôvodov zamietnutia žiadosti. Teda, že „žalobca nepreukázal splnenie podmienok
1 písm. c/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“), pretože ako osoba s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni nie je vhodnou osobou, pretože
2 písm. a/ zákona o zdravotných poisťovniach hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok uvedených v § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, a to, že peňažné prostriedky vložené do základného imania budúcej zdravotnej poisťovne pochádzajú z legálnych príjmov“, miesto v prvostupňovom rozhodnutí uvedeného dôvodu „nesplnenia podmienky
1 písm. b/ a c/ zákona o zdravotných poisťovniach v spojení s § 33 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach, a tým hodnoverne nepreukázal, že základné imanie a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov“.
krajského súdu došlo iba k nesprávnemu vymedzeniu zmeny pôvodného rozhodnutia, avšak nie z hľadiska § 47 ods. 2 a 3 správneho poriadku, pretože odôvodnenie uvedeného rozhodnutia sa opiera o vecne a právne totožné východiská, ako rozhodnutie správneho orgánu v I. stupni, preto nie je rozhodnutím, ktoré by bolo nepreskúmateľné. Námietku žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu, že sa v ňom nenachádza zmienka o tom, prečo nemožno u žiadateľky dôvodne predpokladať, že zabezpečí riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia, prípadne čo pokladá rozhodujúci orgán za také dôvodné predpoklady, aké dôkazy v tom smere vykonal a akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Majúc za to, že žalovaný sa so všetkými relevantnými skutočnosťami riadne vysporiadal, poukázal krajský súd na to, že žalobkyňa v správnom konaní nevedela preukázať, že osoby s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni budú tými vhodnými, ktorých vzťahy s inými osobami a ich podiely na základnom imaní a na hlasovacích právach sú prehľadné. Poukázal, že žalovaný bol v zmysle vyššie citovaných predpisov povinný skúmať aj vlastnícku štruktúru zdravotnej poisťovne, musel preverovať finančné zázemie hlavného akcionára, ktorý zo žiadnych doložených podkladov hodnoverne nepreukázal dôveryhodnosť pôvodu peňažného vkladu do základného imania.
krajského súdu žalobkyňa nepreukázala dôveryhodne „toky“ finančných zdrojov, pretože boli
predložených podkladov nedostatočne preskúmateľné. Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaný v konaní vytkol nelegálnosť zdrojov, pretože touto sa žalovaný ani nezaoberal, a teda nemohol ani, ako namietala žalobkyňa, porušiť požiadavku prezumpcie neviny. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal s tým, že žalovanému táto neprináleží. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP) odvolanie žalobkyňa. Vzhľadom na tieto skutočnosti nižšie uvedené žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací, rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň požiadala, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy prvostupňového aj odvolacieho súdneho konania vo výške dodatočne žalobkyňou vyčíslenej.
žalobkyne závery krajského súdu ohľadom opodstatnenosti v žalobe vznesených námietok vyplývajú buď z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo sú arbitrárne. Preto zotrvala na námietkach uvedených v žalobe, ktoré
názoru žalobkyne zakladajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a odôvodňujú jeho zrušenie. Pokiaľ krajský súd konštatuje istú nejasnosť výroku napadnutého rozhodnutia bez ďalšieho vplyvu na jeho zákonnosť, žalobkyňa poukazuje, že výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý nemá oporu v zákone, vždy spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. Nič na tom nemení ani záver krajského súdu, že ide len o formálnu vadu, pretože
ustálenej súdnej judikatúry (napr.: Boh. A 701/21; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2011, sp. zn. 5Sžh/4/2010) aj formálne vady rozhodnutia správneho orgánu sú dôvodom jeho zrušenia, ak spôsobujú účastníkovi konania ujmu, čo je v prejednávanej veci nepochybné, nakoľko na základe rozhodnutia žalovaného nebolo žalobkyni udelené povolenie na výkon zdravotného poistenia. Súčasne žalobkyňa poukázala, že výrok napadnutého rozhodnutia tak, ako je formulovaný, nemá oporu v zákone (§ 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku), čo rovnako zakladá jeho nezákonnosť a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Žalobkyňa sa ďalej nestotožnila ani s názorom krajského súdu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného sa opiera o vecne a právne totožné východiská, ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a preto nie je rozhodnutím, ktoré je nepreskúmateľné. Žalobkyňa poukázala na rozpornosť výrokovej časti napadnutého rozhodnutia s jeho odôvodnením: vo výrokovej časti žalovaný uviedol, že žiadosť žalobkyne zamieta z dôvodu, že žalobkyňa nie je vhodnou osobou, pretože nepreukázala splnenie podmienky uvedenej ustanovení § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, že peňažné prostriedky vložené do základného imania budúcej zdravotnej poisťovne pochádzajú z legálnych príjmov; v odôvodnení už žalovaný uviedol, že nebolo preukázané, že peňažné prostriedky pochádzajú z nelegálnych príjmov, resp. že boli získané v rozpore s právnymi predpismi (t. j. nebolo preukázané nesplnenie podmienky uvedenej v § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach), takisto nie je preukázané nespInenie podmienky
2 písm. a/ zákona o zdravotných poisťovniach (t. j. nebolo preukázané, že žalobkyňa nie je vhodnou osobou, pretože hodnoverne nepreukázala splnenie podmienky uvedenej v § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, že základné imanie a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov). Nesprávne majúc na základe dokladov v spise skutkový stav dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci, žalovaný nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou vo vyjadrení z
krajského súdu nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia uviesť, že ani z rozhodnutia žalovaného, ani z rozhodnutia krajského súdu nevyplýva prečo žalovaný žiadosť žalobkyne o vydanie povolenia zamietol napriek tomu, že žalobkyňa predložila všetky zákonom ustanovené listiny preukazujúce jeho vhodnosť a spôsobilosť na výkon zdravotného poistenia, a to najmä preto, že dôvody zamietnutia žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia na výkon zdravotného poistenia, ktoré žalovaný a následne aj krajský súd, vo svojich rozhodnutiach uviedli, nemajú oporu v zákone a z tohto hľadiska možno tieto dôvody považovať len zástupné, ktoré nie sú spôsobilé odôvodniť zamietnutie žiadosti žalobkyne. V závere odvolania žalobkyňa zdôraznila, že zo správneho poriadku (§ 3 ods. 1, § 34 ods. 1, ods. 5, § 47 ods. 3), no najmä z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyplýva, že žalovaný ako orgán verejnej moci môže konať len na základe ústavy a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Táto podmienka sa vzťahuje aj na dokazovanie vykonávané pred žalovaným v konaní o udelenie povolenia na výkon zdravotného poistenia. Preto ak osobitný zákon (§ 35 ods. 1 a 2, § 33 zákona o zdravotných poisťovniach a § 2 ods. 4 Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 766/2004 Z. z. o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia; ďalej len „vyhl. č. 766/2004 Z. z.“) ustanovuje okruh dokazovaných skutočností vrátane dôkazných prostriedkov, ktorými majú byť zákonom ustanovené skutočnosti dokázané, alebo naopak vyvrátené, nemôže žalovaný vyžadovať, resp. aj vykonávať dokazovanie skutočností nad rámec požiadaviek zákona, ako ani vykonávať dôkazy, ktoré osobitný zákon nepozná. V opačnom prípade ide zo strany správneho orgánu, žalovaného o exces z ústavného príkazu. Napokon nemožno
žalobkyne opomenúť ani skutočnosť, že dokazovanie vykonané žalovaným na základe dôkazných prostriedkov získaných bez zákonného základu, je dokazovaním vykonaným v rozpore so zákonom, a je namieste ho bez ďalšieho považovať za nezákonné (§ 34 ods. 1 správneho poriadku), a teda sú v konaní nepoužiteľné. Na záver žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s jej námietkou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, kedy žalovaný napriek predloženiu všetkých zákonom požadovaných listín žalobkyňou a pri zjavnom splnení zákonných požiadaviek žiadosť žalobkyne zamietol. Preto sú
žalobkyne ako arbitrárne a nepreskúmateľné aj závery krajského súdu v tomto smere neprijateľné, pretože vychádzajú zo záverov uvedených žalovaným v jeho rozhodnutí, ktoré je samo arbitrárne a svojvoľné. Ak aj súd prvého stupňa niektoré otázky sám právne posudzuje, ide o posúdenie nesprávne, prípadne opäť arbitrárne, nemajúce oporu v zákone. Žalovaný využil svoje právo účastníka konania a k podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril. Odvolanie označil za nedôvodné a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Nesúhlasil so námietkou žalobkyne týkajúcou sa zmätočnosti a nezákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý je
žalovaného jasný, zrozumiteľný, netrpí žiadnou vadou a je v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku. K zmene prvostupňového rozhodnutia došlo na základe dokazovania vykonaného pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Jej dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní skutkového stavu veci dospel k odlišnému právnemu záveru než prvostupňový správny orgán, na základe čoho zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že zamietol žiadosť žalobkyne o vydanie povolenia
iného ustanovenia zákona o zdravotných poisťovniach. Išlo o úplnú zmenu prvostupňového rozhodnutia, t. j. odvolací správny orgán v celom rozsahu nahradil výrok prvostupňového rozhodnutia svojím rozhodnutím. Vyjadril nesúhlas tiež s námietkou rozpornosti výroku a jeho odôvodnenia, kedy
žalovaného žalobkyňa napadnuté rozhodnutie nesprávne citovala. Zdôraznil, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, že nebolo preukázané nesplnenie podmienky
2 písm. a/ zákona o zdravotných poisťovniach. Práve nesplnenie tejto podmienky bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia bola skutočnosť, že žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú v § 33 ods. 1 písm. c/ zákona o zdravotných poisťovniach tým, že žalobkyňa nie je vhodnou osobou, pretože
2 písm. a/ zákona o zdravotných poisťovniach hodnoverne nepreukázala splnenie podmienok uvedených v § 33 ods.1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, že peňažné prostriedky vložené do základného imania budúcej zdravotnej poisťovne pochádzajú z legálnych príjmov. Zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil, prečo nepovažoval účtovnú závierku predloženú žalobkyňou za spôsobilú preukázať dôveryhodný pôvod peňažných vkladov vložených do základného imania budúcej zdravotnej poisťovne tak, ako to vyžaduje zákon o zdravotných poisťovniach v § 33 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 2 písm. a/. Za účelom zistenia skutkového stavu veci a posúdenia splnenia podmienok na vydanie povolenia vyžadovaných zákonom o zdravotných poisťovniach bolo v danej veci potrebné vykonať dokazovanie ďalšími dôkazmi. Žalovaný v danom prípade postupoval v súlade s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci ustanovenou v § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku a v súlade so zmyslom a účelom ustanovení zákona o zdravotných poisťovniach o vydávaní povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia s ohľadom na verejný záujem pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP),preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne možno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Zákonnosť znamená, že nezostane bez povšimnutia také porušenie hmotného práva, ktoré malo alebo nemohlo nemať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako to platí, ak boli porušené predpisy o konaní do tej miery, že tým utrpeli ujmu základné procesné práva účastníkov. Ak nejde o porušenie práva takého dosahu, zostane síce rozsudok nedotknutý, ale správny (kasačný) súd vytkne tieto chyby v odôvodnení svojho rozhodnutia. Predmetom konania v tunajšej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný na rozklad žalobkyne zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z
1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, že základné imanie a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov, s poukazom na § 2 ods. 4 vyhl. č. 766/2004 Z. z. s tým, že ak právnická osoba vznikla pred menej ako troma rokmi, predkladajú sa za účelom preukázania dôveryhodného pôvodu peňažných vkladov uvedené doklady len za obdobie od vzniku, keďže v žiadosti žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že vznikla 08. septembra 2005, preto nedisponuje účtovnými závierkami overenými audítorom spolu s výrokom audítora, správy o hospodárení predkladané valnému zhromaždeniu za posledné tri roky; 3. dokladov, ktoré preukážu splnenie podmienky
1 písm. c/ zákona o zdravotných poisťovniach, že osoby s kvalifikovanou účasťou na budúcej zdravotnej poisťovni sú vhodné, ich vzťahy s inými osobami a ich podiely na základnom imaní a na hlasovacích právach sú prehľadné, keďže doklady predložené žalobkyňou vyhodnotil ako netransparentné, pretože zo žiadosti nebolo zrejmé, v ktorých právnických osobách má osoba s kvalifikovanou účasťou na budúcej zdravotnej poisťovni podiely a keďže tieto informácie prvostupňový správny orgán zistil len nepriamo na základe výpisov z obchodného registra, (§ 33 ods. 1 písm. c/ zákona o zdravotných poisťovniach, § 2 ods. 5 vyhlášky č. 766/2004 Z. z.); 4. dokladov, ktoré preukážu splnenie podmienky
1 písm. e/ zákona o zdravotných poisťovniach, že skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni sú prehľadné (§ 2 ods. 7 vyhl. č. 766/2004 Z. z.), žalobkyňa miesto predloženia dokladov v žiadosti uviedla, že nemá úzke väzby na žiadne ďalšie skupiny ani spoločnosti; 5. dokladov, ktoré preukážu splnenie podmienky
1 písm. f/ zákona o zdravotných poisťovniach, že výkonu dohľadu nad verejným zdravotným poistením neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny
1 písm. e/ zákona o zdravotných poisťovniach, miesto predloženia ktorých žalobkyňa v žiadosti opätovne uviedla, že nemá úzke väzby na žiadne ďalšie skupiny ani spoločnosti;
1 písm. c/ zákona o zdravotných poisťovniach v spojení s § 2 ods. 5 vyhl. č. 766/2004 Z. z.. Konanie zostalo prerušené. Podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu
1 písm. c/ zákona o zdravotných poisťovniach uviedla, že nemá podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v žiadnej právnickej osobe. Ďalej uviedla údaje o účasti Z. na základnom imaní spoločností FLOW, s. r. o. (100 %), EKOFLOW, s. r. o. (50 %), HOTEL KRYM, s. r. o. (50 %), AQUAVITAL, s. r. o. (80 %), INKFLOW, a. s. (60,37 %), INKFLOW ISA, INC. (100 %), a o jej členstve v štatutárnych orgánoch, kedy je jednak konateľkou FLOW, s. r. o., a tiež predsedníčkou predstavenstva INKFLOW, a. s.. Následne žalobkyňa uviedla, že Z. ako predseda budúcej zdravotnej poisťovne VIVIA zdravotná poisťovňa, a. s. nemá podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v žiadnej právnickej osobe. Súčasne žalobkyňa pripojila: - výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti FLOW, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, - výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. spoločnosti EKOFLOW, s. r. o., Hanulova ulica 5/b, 841 02 Bratislava, - výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. spoločnosti HOTEL KRYM, s. r. o., Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, - výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. spoločnosti AQUAVITAL, s. r. o., Hanulova 5b, 841 01 Bratislava - výpis z registra spoločnosti INKFLOW USA, INC., c/o Friedman Siegelbaum, 7Becker Farm Road, Roseland, New Jersey 07068, USA, - výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti INKFLOW, a. s., Tehelná 189, 960 01 Zvolen, - výpis z knihy akcionárov spoločnosti INKFLOW, a. s., Tehelná 189, 960 01 Zvolen, - výpis Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. spoločnosti INKFLOW, a. s., Tehelná 189, 960 01 Zvolen, - výpis Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. spoločnosti INKFLOW, a. s., Tehelná 189, 960 01 Zvolen, na diskete, vydaný SCP 04. októbra 2005, - čestné vyhlásenie Z., - grafické znázornenie skupiny právnických osôb v ktorých má Z. podiel na základnom imaní, alebo je v nich členom štatutárneho orgánu, - výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti INKFLOW Bratislava, s. r. o., Magnetová 11, 831 04 Bratislava, ktorá je dcérskou spoločnosťou INKFLOW, a. s.. Žiadosťou z 09. decembra 2005 č. SK12/000006/2005 prvostupňový správny orgán požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o preskúmanie, či sa nevedie, alebo neviedlo trestné stíhanie proti H. a Z., pretože po preskúmaní žiadosti a jednotlivých dokladov predložených žalobkyňou dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, že základné imanie budúcej zdravotnej poisťovne a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov. Prvostupňový správny orgán pritom poukázal na to, že spôsob, akým žiadateľka chcela preukázať pôvod finančných prostriedkov vzbudzuje pochybnosti, či finančné operácie, ktoré vykonali H., Z. a niektoré obchodné spoločnosti sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto nadobudol pochybnosti, či spoločnosť FLOW, s. r. o., Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, je vhodnou osobou
2 zákona o zdravotných poisťovniach. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z
1 zákona č. 335/2005 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v pléne 06. októbra 2005 uznesením sp. zn. 29/05-28 dospel k záveru, že boli splnené podmienky na pozastavenie účinnosti zákona o preukazovaní pôvodu majetku, pretože jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, najmä pokiaľ ide o zásahy do základných práv
čl. 19 a
čl. 20 ústavy, s osobitným zreteľom na jeho spätnú účinnosť. Rozhodnutím zo 07. decembra 2005 č. SK 12/000006/2005 prvostupňový správny orgán žiadosť žalobkyne o povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia zamietol
ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, pretože žiadateľka nesplnila podmienku stanovenú v § 33 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 33 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach a hodnoverne nepreukázala, že základné imanie a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov. Pri posudzovaní podmienok nebolo tiež preukázané, že žiadateľku možno považovať za vhodnú osobu, u ktorej sa dá predpokladať, že zabezpečí riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Toto rozhodnutie bolo žalobkyni doručené
ustanovenia § 158 ods. 1 TP. Prezídium Policajného zboru, úrad justičnej a kriminálnej polície listom z
2 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach, pretože žiadateľka nesplnila podmienku stanovenú v ustanovení § 33 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 33 ods. 2 zákona o zdravotných poisťovniach a hodnoverne nepreukázala, že základné imanie a ďalšie finančné zdroje pochádzajú z legálnych príjmov. Na základe posúdenia žiadosti nemožno predpokladať, že žiadateľku možno považovať za vhodnú osobu, u ktorej sa dá predpokladať, že zabezpečí riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Na rozklad žalobkyne doručený
2 správneho poriadku a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP v znení účinnom v čase vydania rozsudku). Výzvou z
1 písm. b/, c/ zákona o zdravotných poisťovniach s tým, že nemôže zodpovedať za presvedčenie tvorcov tohto právneho predpisu, že na základe účtovnej závierky právnickej osoby možno preveriť legálnosť jej príjmov. Následne, žalovaný 03. marca 2010, rozhodnutím č. SK 12/000006/2005R, 44883/11484/2010/971 rozhodnutie prvostupňového správneho úradu z 05. mája 2006, č. SK 12/000006/2005
2 správneho poriadku zmenil tak, že žiadosť žalobkyne zamietol
2 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach z dôvodu, že budúca zdravotná poisťovňa nespĺňa podmienku ustanovenú v § 33 ods. 1 písm. c/ zákona o zdravotných poisťovniach tým, že žiadateľka ako osoba s kvalifikovanou účasťou na zdravotnej poisťovni nie je vhodnou osobou, pretože hodnoverne nepreukázala splnenie podmienok
2 písm. a/ zákona o zdravotných poisťovniach, že peňažné prostriedky vložené do základného imania budúcej zdravotnej poisťovne pochádzajú z legálnych príjmov. Toto rozhodnutie je predmetom terajšieho konania.
1 zákona o zdravotných poisťovniach organizačná štruktúra a systém riadenia zdravotnej poisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa je povinná v rámci svojej organizačnej štruktúry zriadiť útvar vnútornej kontroly a túto vnútornú kontrolu efektívne vykonávať. Výber zamestnancov zdravotnej poisťovne oprávnených na výkon vnútornej kontroly schvaľuje dozorná rada zdravotnej poisťovne.
2 zákona o zdravotných poisťovniach Zdravotná poisťovňa je povinná v stanovách: a. upraviť vzťahy medzi predstavenstvom zdravotnej poisťovne, dozornou radou zdravotnej poisťovne a útvarom vnútornej kontroly, b. rozdeliť a upraviť pôsobnosť a zodpovednosť zdravotnej poisťovne na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.
1 zákona o zdravotných poisťovniach (v znení účinnom od
písmena e/, g. je technicky a organizačne pripravený na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
2 zákona o zdravotných poisťovniach za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. c/ sa považuje právnická osoba alebo fyzická osoba: a. ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. b/, b. u ktorej možno dôvodne predpokladať, že zabezpečí riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
7 zákona o zdravotných poisťovniach za kvalifikovanú účasť na zdravotnej poisťovni pri posudzovaní podmienok uvedených v odseku 1 písm. c/ sa považuje priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu.
8 zákona o zdravotných poisťovniach nepriamym podielom
odseku 7 sa rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba alebo fyzická osoba vykonáva kontrolu.
9 zákona o zdravotných poisťovniach Kontrolou
odseku 8 sa rozumie: a. priamy alebo nepriamy podiel najmenej 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach právnickej osoby, b. právo vymenúvať alebo odvolávať predstavenstvo, väčšinu členov predstavenstva, dozornej rady alebo riaditeľa právnickej osoby, c. možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu
písmena a/, ktorej je iná fyzická osoba spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou, stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo, d. možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu
písmena a/ iným spôsobom.
1 zákona o zdravotných poisťovniach žiadosť o vydanie povolenia obsahuje: a. obchodné meno a sídlo budúcej zdravotnej poisťovne, b. výšku základného imania budúcej zdravotnej poisťovne, c. zoznam budúcich akcionárov s kvalifikovanou účasťou (§ 33 ods. 7) na budúcej zdravotnej poisťovni; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti, d. vecné, personálne a organizačné predpoklady na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, e. meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo osôb navrhovaných za členov predstavenstva a členov dozornej rady zdravotnej poisťovne, prokuristov zdravotnej poisťovne, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly a údaje o ich dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti (§ 33 ods. 3 a 5), f. meno, priezvisko, trvalý pobyt, rodné číslo žiadateľa, jeho podpis alebo ak ide o právnickú osobu, jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, meno, priezvisko a funkciu štatutárneho orgánu a jeho podpis alebo členov štatutárneho orgánu a ich podpisy, prípadne meno, priezvisko, funkciu a podpis osoby oprávnenej konať za žiadateľa, g. zoznam listín priložených k žiadosti
odseku 2, h. vyhlásenie žiadateľa, že údaje v žiadosti o vydanie povolenia a listiny uvedené v prílohe
odseku 2 sú úplné a pravdivé, i. dátum a miesto vyhotovenia žiadosti o vydanie povolenia.
2 zákona o zdravotných poisťovniach žiadateľ o vydanie povolenia k žiadosti priloží: a. zakladateľskú listinu alebo zakladateľskú zmluvu, b. stanovy zdravotnej poisťovne, c. písomné vyhlásenie žiadateľa, že na jeho majetok nebol vyhlásený konkurz alebo zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a že je osobou dôveryhodnou; na posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa sa použije § 33 ods. 3, d. návrh organizačnej štruktúry zdravotnej poisťovne a vnútorných pravidiel jej činnosti, e. stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb uvedených v odseku 1 písm. e/, f. odpisy registra trestov nie staršie ako tri mesiace osôb uvedených v odseku 1 písm. e/, g. čestné vyhlásenia osôb uvedených v odseku 1 písm. e/ o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom, h. návrh obchodno-finančného plánu budúcej zdravotnej poisťovne, ktorý musí obsahovať 1. predpokladaný počet poistencov, 2. predpokladaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, 3. predpokladaný rozsah zriaďovacích nákladov a ich finančné krytie, i. doklad o splatení základného imania
1 písm. a/, j. plnomocenstvo osoby oprávnenej konať za žiadateľa, ak je žiadateľ v konaní o vydanie povolenia zastúpený zástupcom.
3 zákona o zdravotných poisťovniach doklad o emitovaní všetkých akcií v zaknihovanej podobe na meno
1 doručí zdravotná poisťovňa úradu do 90 dní od vzniku akciovej spoločnosti.
1 zákona o zdravotných poisťovniach úrad rozhodne o žiadosti o vydanie povolenia na základe posúdenia žiadosti a vecných, personálnych a organizačných predpokladov na vykonávanie verejného zdravotného poistenia do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti
1 a 2.
2 zákona o zdravotných poisťovniach úrad žiadosť o vydanie povolenia zamietne, ak: a. žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti a žiadateľ ani napriek výzve úradu nedostatky žiadosti neodstráni v lehote určenej úradom; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní, b. budúca zdravotná poisťovňa nespĺňa niektorú z podmienok ustanovených v § 33 alebo c. žiadosť obsahuje nepravdivé údaje a listiny.
1 zákona o zdravotných poisťovniach úrad vydá povolenie, ak žiadateľ splnil podmienky ustanovené v § 33 a jeho žiadosť obsahuje všetky náležitosti
1 a 2.
3 vyhl. č. 766/2004 Z. z. splnenie podmienky
1 zákona sa preukazuje dokladom o tom, že všetky akcie sú vydané v podobe zaknihovaných cenných papierov na meno, a to zoznamom akcionárov a výpisom z účtu majiteľov zaknihovaných cenných papierov.
4 vyhl. č. 766/2004 Z. z. splnenie podmienky
1 písm. b/ zákona sa preukazuje dokladmi o dôveryhodnom pôvode peňažných vkladov vložených do základného imania budúcej zdravotnej poisťovne zakladateľmi a dokladom o pôvode ďalších finančných zdrojov budúcej zdravotnej poisťovne, a to: a. pri fyzickej osobe prehľadom o jej majetkovej a finančnej situácii, výpisom z účtov, výpisom z katastra nehnuteľností, b. pri právnickej osobe predložením účtovných závierok overených audítorom spolu s výrokom audítora, správ o hospodárení predkladaných valnému zhromaždeniu za posledné tri roky; ak právnická osoba vznikla pred menej ako tromi rokmi pred preukazovaním splnenia podmienky
1 písm. b/ zákona, predkladajú sa uvedené doklady len za obdobie od jej vzniku.
1 zákona o zdravotných poisťovniach na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
2 správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti“) legalizáciou sa na účely tohto zákona rozumie úmyselné konanie, ktoré spočíva v: a. zmene povahy majetku alebo prevode majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, s cieľom utajenia alebo zakrytia nezákonného pôvodu majetku alebo s cieľom napomáhania osobe, ktorá sa podieľa na páchaní takejto trestnej činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania, b. utajení alebo zakrytí pôvodu alebo povahy majetku, umiestnenia alebo premiestnenia majetku, vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, c. nadobudnutí, držbe, užívaní a požívaní majetku s vedomím, že tento majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na trestnej činnosti, d. účasti na konaní
písmen a/ až c/, a to aj vo forme spolčenia, napomáhania, podnecovania a navádzania, ako aj v pokuse o takéto konanie.
1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“) kto príjem alebo iný majetok z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnom čine, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie, a. prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebo b. drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.
a/ zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri trestov“) v registri trestov sa evidujú údaje o fyzických osobách a nimi spáchaných trestných činoch získané z trestných listov o právoplatných odsúdeniach súdmi Slovenskej republiky.
zákona o registri trestov v registri trestov sa evidujú údaje o právnických osobách, ktorým bolo právoplatným rozhodnutím súdu uložené zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku, získané z trestných listov súdov Slovenskej republiky o právoplatnom uložení ochranného opatrenia.
1 písm. d/ zákona o registri trestov trestným listom sa na účely tohto zákona rozumie písomné oznámenie súdu, ktoré obsahuje údaje o rozhodnutí o vine s uvedením právnej kvalifikácie skutku miesta a času jeho spáchania, druhu a výmere trestu a ochrannom opatrení, ich výkone a uložených obmedzeniach alebo povinnostiach
2 zákona o registri trestov výpis z registra trestov generálna prokuratúra vydá na žiadosť osobe, ktorej sa týka a ktorej totožnosť musí byť overená, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o registri trestov nahliadnutie do odpisu registra trestov generálna prokuratúra umožní osobe, ktorej sa týkajú záznamy vedené v registri trestov. Nahliadnutie do elektronickej formy záznamov sa vykoná na základe písomnej žiadosti. Osoba, ktorej sa záznamy týkajú, si môže urobiť zo záznamov výpis; pred nahliadnutím sa overí totožnosť žiadateľa.
čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 46 ústavy:
čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Úlohou súdu v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
Druhej hlavy Piatej časti OSP je posúdiť, či napadnuté rozhodnutie vydal správny orgán, ktorý na to bol oprávnený na základe spravodlivého procesu, či správny orgán vychádzal zo spoľahlivo a zákonne zisteného stavu veci dostačujúceho pre vydanie napadnutého rozhodnutia, či takto zistený skutkový stav správne právne posúdil
účinného právneho predpisu, či nedošlo k vybočeniu z diskrečného oprávnenia správneho orgánu, a či je napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrozumiteľné a preskúmateľné a náležite odôvodnené. Krajský súd dospel k záveru, že je namieste žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Najvyšší súd však dospel k odlišnému záveru, a to, že žaloba žalobkyne je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzajúceho, trpí viacerými vadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. Správny poriadok ako lex generalis pre správne konanie ukladá správnym orgánom povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), za súčasnej povinnosti svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci (§ 3 ods. 4 správneho poriadku). Je povinnosťou správneho orgánu vyvážiť povinnosť presného a úplného skutočného stavu veci a povinnosť vybaviť vec bez zbytočných prieťahov, pričom je povinný zvoliť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. V prejednávanej veci v konaní o žiadosti žalobkyne o povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia spochybnila žalobkyňa zákonnosť dokazovania skutočností
1 písm. b/ zákona o zdravotných poisťovniach v spojení s § 2 ods. 4 vyhl. č. 766/2004 Z. z., keď prvostupňový správny orgán a následne aj žalova
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.