1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. má súd pri určovaní trov konania postupovať podľa advokátskej tarify určenej vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Advokátska tarifa nie je založená na taxatívnom, ale na demonštratívnom výpočte úkonov právnej služby, ako je zrejmé z § 14 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom za úkony právnej služby, na ktoré je nárok na odmenu, sa považujú aj úkony, ktoré nie sú úkonmi vo veci samej, ako je to úplne zjavné z ust. § 14 ods. 3 a 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania v uplatnenej výške. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd nepriznal žalobcovi na náhradu odmenu za dva úkony právnej služby, ktoré si uplatnil v podaní zo dňa 04.10.2012, a to oznámenie o osobnom oslobodení od súdnych poplatkov zo dňa 14.09.2011 a žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 22.09.2011. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov umožňuje za úkony, ktoré nie sú výslovne v nej uvedené, priznať odmenu ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Musí však ísť o podania obsahovo a kvalitatívne porovnateľné s úkonmi vymedzenými vo vyhláške. Oznámenie o osobnom oslobodení od súdnych poplatkov a žiadosť o odročenie pojednávania majú charakter informatívneho oznámenia žalobcu k procesným úkonom súdu. Povahou z dôvodu ich obsahu a nenáročnosti na prípravu nie je možné ich priradiť k žiadnym úkonom uvedeným vo vyhláške. Súd v tomto prípade nezistil takú náročnosť a intenzitu úkonu, aby ich analogicky mohol prirovnať aspoň k 1-inovému úkonu, ktorým je napr. „za zastúpenie na ich pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny“. Pritom ide o typ úkonu mimo kancelárie advokáta. Pričom ani žalobca ich v podaní, ktorým si vyčíslil trovy konania a ani v odvolaní ich neprirovnal k žiadnemu z úkonov podľa vyhlášky, ani netvrdil typ úkonu, ktorý by bolo možné použiť ako referenčný . Neposkytol tak súdu právnu argumentáciu, ktorú by senát preskúmal a zvážil. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu vo výroku o trovách konania podľa § 219 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v odvolacom konaní nemal úspech. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.