názoru mimoriadneho dovolateľa, odvolací súd sa nezaoberal námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Okresný súd nesprávne použil § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka namiesto aplikácie § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho nepojal do základu svojich skutkových zistení a ani sa nevyporiadal s právne významnými dôkazmi vzťahujúcim sa k tomuto ustanoveniu. Považoval za objektívne jednoznačné, vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu 1 Sk v kúpnej zmluve z
2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené. V preskúmavanej veci uplatnil generálny prokurátor dovolací dôvod
243f ods. 1 písm.b/ O.s.p. a to v súvislosti s nedostatkami v zistení skutkového stavu a
1 písm.c/ O.s.p. nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s nesprávnym použitím § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska namietanej simulácie právneho úkonu. Za inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ a § 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.) sa spravidla považuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, že súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, že boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O.s.p. a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov. Dovolací súd s poukazom na obsah spisu, námietky dovolateľa a ním uvedený dovolací dôvod (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.) nepovažuje dovolanie za dôvodné. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že súdy pre svoje skutkové zistenia vzali do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v ich hodnotení dôkazov a poznatkov nevyplýva logický rozpor. Súd prvého stupňa každý dôkaz uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a podrobne rozviedol, čo z neho vyplýva, resp. čo z neho vyvodil vrátane dovolateľom namietaných výpovedí svedkov JUDr. Miadoka a Ing. Vokána. Hodnotenie vierohodnosti dôkazov v rámci hodnotenia ich pravdivostnej hodnoty je právom súdu. V prejednávanej veci súdy prihliadali na listinné dôkazy - predloženú kúpnu zmluvu z 15. marca 2004 a zápisnicu zo zasadnutia valného zhromaždenia z toho istého dňa a nie na neisté tvrdenia svedka JUDr. Miadoka, jeho domnienky („nepamätám si..., pripúšťam aj možnosť..., nemôžem s určitosťou tvrdiť..., pre odstup času si nepamätám" a pod.), či svedka Ing. Vokána, tvrdiaceho, že kúpnu zmluvu nepodpisoval, keď listinné dôkazy (vyššie uvedené) svedčili o opaku. Súdy vzali do úvahy i skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo v súvislosti s posúdením, či kúpnu zmluvu podpisovala oprávnená osoba, a teda či je kúpna zmluva z tohto dôvodu platným právnym úkonom. Pri vyvodenom závere, že kúpna zmluva bola uzavretá 15. marca 2004 s prihliadnutím na nepopierateľnú skutočnosť, že JUDr. Miadok bol z funkcie konateľa spoločnosti (predávajúcej) odvolaný na valnom zhromaždení konanom 13. apríla 2004 a táto zmena bola v obchodnom registri zapísaná až 7. júna 2004, súdy nepochybne vyvodili logický záver, že kúpnu zmluvu uzavrela na to oprávnená osoba, ktorej overenie pravosti podpisu aj s odstupom času nemení nič na tom, kedy bola kúpna zmluva podpísaná. V súvislosti k namietanému, že vo veci nebol vypočutý konateľ kupujúcej R. D. dovolací súd poznamenáva, že o tom, ktoré dôkazy budú vykonané rozhoduje výlučne súd (§ 120 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci boli účastníci poučení
4 O.s.p. (predložiť všetky dôkazy a skutočnosti), no vypočutie R. D. nenavrhli. Navyše z obsahu spisu nevyplýva ani tvrdenie generálneho prokurátora, že spolu s R. D. bol konateľom kupujúcej i JUDr. Miadok. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že JUDr. Miadok bol spoločníkom spoločnosti kupujúcej od
1 písm.b/ O.s.p. V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor Slovenskej republiky namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Mimoriadny dovolateľ namietal súdmi nesprávne použitý § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka a nesprávne posúdenie otázky kúpnej zmluvy z 15. marca 2004 z hľadiska namietanej simulácie právneho úkonu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje situáciu, ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi. V preskúmavanej veci generálny prokurátor správne namietal, že toto ustanovenie sa na ňu nevťahuje. Správne mali súdy poukázať na § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje účinnosť zapísaných údajov voči tretím osobám, a to odo dňa ich zverejnenia, okrem prípadu, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch vedela. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce citoval nesprávne ustanovenie, ale v odôvodnení uviedol, že skutočnosť, že kupujúca o tejto zmene (zániku funkcie konateľa) nevedela, nemôže jej byť tento fakt na ťarchu, čo fakticky vyplýva práve z § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná
.
1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie) spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Účelom kúpnej zmluvy je tak prevod vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu. Účelom darovacej zmluvy je bezodplatný prevod vlastníckeho práva. Darca darovacou zmluvou niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný to prijíma. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že úmysel strán je pri oboch týchto úkonoch rozdielny. V preskúmavanej veci ako to správne konštatovali aj súdy nižších stupňov úmysel žalobkyne bezodplatne darovať nehnuteľnosti žalovanej nebol preukázaný. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 1 Sk s prihliadnutím na ťarchy, ktoré na nehnuteľnosti viazli, pričom ich zmluvná voľnosť nebola obmedzená. V danej veci neboli splnené podmienky predvídané v § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ktorého iný právny úkon (v danej veci tvrdená darovacia zmluva), ktorý mal byť zastretý právnym úkonom (kúpna zmluva) platí len ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. V prejednávanej veci nebola preukázaná vôľa účastníkov uzavrieť darovaciu zmluvu a uzavretá kúpna zmluva nemá náležitosti zmluvy darovacej, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena, keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je naopak, bezodplatnosť. Navyše neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. Z obsahu spisu skutočnosť, že by kupujúca považovala kúpnu zmluvu za zastretý právny úkon nevyplýva. Treba zdôrazniť, že podstatou náležitosťou kúpnej zmluvy je okrem iného dohoda o cene. V danej veci žalobkyňa (aj mimoriadny dovolateľ) odôvodňovala neplatnosť kúpnej zmluvy tým, že účastníci vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu, mienili uzavrieť darovaciu zmluvu. Občiansky zákonník v § 589 ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, avšak všeobecne záväzné cenové predpisy iba v malej miere obmedzujú zmluvnú voľnosť v občiansko-právnych vzťahoch. Týmto predpisom je zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a na jeho základe vydávané vykonávacie predpisy, ktoré vymedzujú všeobecné pravidlá zabraňujúce tomu, aby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu. Za neprimeranú cenu sa u predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady. Označený zákon a ani iný zákon nezakazoval (v preskúmavanej veci) dohodnúť i kúpnu cenu 1 Sk, pokiaľ to zodpovedalo vôli zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené potom tvrdené nesprávne právne posúdenie otázky platnosti kúpnej zmluvy z hľadiska namietanej simulácie právneho úkonu je neopodstatnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vytýkané nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.) nepovažoval za dôvodné. Dovolanie generálneho prokurátora zamietol v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. Úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však túto náhradu nepriznal, pretože trovy súvisiace s odmenou právneho zástupcu žalovanej za vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva, keď v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo nové okolnosti. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.