p., a preto krajský súd v zmysle § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p. v spojení s § 250v ods. 8 O. s. p. a § 246c O. s. p. konanie zastavil a účastníkom náhradu konania nepriznal. Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ dňa 20.09.2012 odvolanie, v ktorom žiadal jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené, bola mu odňatá reálna možnosť konať pred zákonným súdom. Procesnú prípustnosť odvolania vyvodil z čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý má prednosť pred O. s. p. K odvolaniu priložil prípis Ústavného súdu SR Rvp 5043/2012 - 5 zo dňa 13. júna 2012, ktorým odložil podanie navrhovateľa zo dňa 29. mája 2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce preskúmal (§ 212 ods. 1 O. s. p. s použitím § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné ako neprípustné odmietnuť.
1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1 veta druhá O. s. p., opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je upravené v piatej hlave piatej časti O. s. p. (§ 250v), pričom v súlade s ustanovením § 250v ods. 8 O. s. p. sa na toto konanie použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti O. s. p. iba subsidiárne.
1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
7 O. s. p., proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že navrhovateľ sa vo vzťahu k odporcovi 2/ domáhal, aby mu súd zakázal pokračovať v konaní pod č. 1268/2012 v porušovaní práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a prikázal mu obnoviť stav pred nezákonným zásahom tak, že odstráni namietané procesné vady, zruší upovedomenie o postúpení podania č. 1268/2012 zo dňa
ktorého opravný prostriedok v správnom súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti O. s. p. a rovnako na ustanovenie § 250v ods. 7 O. s. p., sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania v danej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že skutočnosť nesprávneho poučenia účastníkov konania o prípustnosti opravného prostriedku zo strany krajského súdu, nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 204 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. Rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je v ustanovení § 250v O. s. p. upravené ako celok a je konaním jednoinštančným, keďže ustanovenie § 250v ods. 7 O. s. p. prípustnosť opravného prostriedku v konaní proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy celkom vylučuje.
1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Pokiaľ navrhovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces samo osebe negarantuje žiaden opravný prostriedok v civilných veciach. Odvolávajúc sa na vyššie uvedené musel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa
1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a s § 250v ods. 7 O. s. p. odmietnuť ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, napriek nesprávnemu poučeniu zo strany krajského súdu. Najvyšší súd naviac poukazuje, že odvolanie bolo podané až po uplynutí zákonnej lehoty pre podanie odvolania, čo by aj v prípade prípustnosti podania odvolania odôvodňovalo postup majúci za procesný následok odmietnutie odvolania. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol analogicky
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. a § 250v ods. 8 O. s. p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odmietnutie odvolania má rovnaké procesné účinky ako zastavenie konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.