1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP") žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PP 5017-2007II/6-2011 zo dňa 11. februára 2011. O trovách konania rozhodol
1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd rozhodol po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší súd" alebo „odvolací súd") jeho predchádzajúce uznesenie č. k. 23S/43/2011-21 z
5 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 435/2001 Z. z." alebo „patentový zákon") zamietnutá žiadosť o pokračovanie v konaní o patentovej prihláške zn. PP 5017-2007 s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty" a rozhodnutie o zastavení konania o predmetnej prihláške patentu z 14. januára 2010 zostalo aj naďalej v platnosti, nakoľko spoluprihlasovatelia neodstránili úradom vytýkané nedostatky, t.j. nepredložili úradu doklad o prevode práv na riešenie z piatich spolupôvodcov na 12 spoluprihlasovateľov
3 a § 37 ods. 5 písm. f/ patentového zákona, ktoré bránili ďalšiemu konaniu o prihláške patentu PP 5017-2007 a mali za následok zastavenie konania o predmetnej prihláške patentu. O rozklade proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodovala Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorá rozhodnutím z
ktorého malo dôjsť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného č. PP 5017-2007II/6-2011 z
1 patentového zákona skúmanie nielen vecnej stránky podanej prihlášky, ale aj jej formálne náležitosti. Poukázal na to, že patentový zástupca podal žiadosť o vykonanie úplného prieskumu v zákonnej lehote, aby sa v rámci prieskumu vyriešil úradom vytýkaný nedostatok, avšak úrad odmietol úplný prieskum vykonať z dôvodu, že konanie o prihláške už medzičasom zastavil. Upozornil tiež na to, že žiadosť o pokračovanie v konaní bola podaná včas, ale nebola doložená zmluva, na ktorej by boli podpísaní všetci spolupôvodcovia a prihlasovatelia súčasne ozrejmiac dôvod jej nepredloženia, a to, že takýto dokument neexistuje, pričom zároveň poukázal, na to, že táto zmluva ani nemusí existovať na to, aby došlo k platnému prevodu práv na riešenie odvolávajúc sa na ustanovenie § 12 ods. 3 patentového zákona, v zmysle ktorého zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom iné jej náležitosti upravené nie sú. Poukázal na to, že v predmetnom prípade k prevodu práv na riešenie došlo písomne, teda podmienka ustanovená v § 12 ods. 3 patentového zákona bola zachovaná majúc zároveň za to, že žalovaný nesprávne pochopil spôsob, ako k prevodu práv na riešenie došlo, a že prevod nebol uskutočnený priamo zo spolupôvodcov na spoluprihlasovateľov a následne popísal akým spôsobom k prevodu práv postupne došlo. Tvrdil ďalej, že nie je právny dôvod na to, aby existovala zmluva, na ktorej by boli súčasne podpísaní všetci spolupôvodcovia a spoluprihlasovatelia, ako to žiadal žalovaný v konaní o prihláške a dodal, že v danom prípade nedošlo k prevodu práv na riešenie priamo zo spolupôvodcov na spoluprihlasovateľov, ale došlo k prevodu na TANO CONTO, s.r.o., z nej na VARS Slovakia, s.r.o. a tá svoj podiel rozdávala, resp. rozpredávala, pričom všetky tieto zmluvy boli doložené žalovanému spolu s vyjadrením dňa 28. apríla 2010, celkove 23 príloh. Z uvedeného mal za to, že nebol daný dôvod, aby na jednej zmluve boli všetci spolupôvodcovia a všetci spoluprihlasovatelia súčasne, teda správny orgán žiadal neexistujúcu zmluvu a až v druhostupňovom rozhodnutí hovoril o dohodách a mal za to, že týmito úkonmi došlo k situácií, že patentový zástupca zostal zmätený a nevedel, čo má zaslať. Vo vzťahu k žalovanému uviedol, že tento vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zastaviť, pretože mal za to, že žalobou bolo napadnuté rozhodnutie procesnej povahy, keďže bolo napadnuté rozhodnutie o pokračovaní v konaní, ktoré nemá byť
a/ OSP predmetom súdneho prieskumu, alternatívne navrhol žalobu žalobcu
1 OSP zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobca síce podal žiadosť o pokračovanie v konaní v zákonom stanovenej lehote, avšak spolu so žiadosťou neurobil zmeškaný úkon, ktorého neurobenie bolo práve dôvodom pre zastavenie konania o patentovej prihláške - nepredložil platnú dohodu o prevode práva na riešenie uzatvorenú medzi spolupôvodcami a spoluprihlasovateľmi. Zároveň poukázal na to, že žalobca napáda druhostupňové rozhodnutie, ktoré sa týka zamietnutia žiadosti o pokračovanie v konaní
2 zákona č. 435/2001 Z. z., a nie rozhodnutie o zastavení konania o patentovej prihláške zo dňa
2 patentového zákona, avšak bez zmeškaného úkonu, namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa. Uviedol, že v predmetnom konaní, aj keď nebol podaný rozklad proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva z 14. januára 2010 o zastavení konania vo veci patentovej prihlášky sp. zn. PP 5017-2007, patentový zákon pripúšťa možnosť pokračovať v konaní
2, čo v podstate prelamuje silu rozkladu proti rozhodnutiu úradu, pretože patentový zákon umožňuje pokračovať aj po zastavení konania, t.j. keby K.. S. so žiadosťou o pokračovanie urobil aj zmeškaný úkon, nepodanie rozkladu proti rozhodnutiu o zastavení konania je právne bezvýznamné. Mal za to, že hlavný problém spočíva v tom, úrad žiadal predložil bližšie nešpecifikovaný dokument (dohodu o prevode práv, na ktorej budú podpísaní všetci pôvodcovia a spolunadobúdatelia uvedení vo výpise z registra patentových prihlášok), čo nakoniec znamenalo, že úrad žiadal dokument, ktorý vzhľadom na postup pri prevode práv na riešenie ani neexistoval, ani nemohol existovať. Namietal, že súd prvého stupňa nevenoval patričnú pozornosť tomu, že úrad žiadal od K.. S. resp. od neho nemožné plnenie, a teda išlo o neplatný právny úkon
2 Občianskeho zákonníka a preto mal za to, že úrad a v súdnom konaní ani súd nezistil riadne skutkový stav, nezisťoval chronológiu postupovania práv od počiatku do podania patentovej prihlášky, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na úvod poukázal na súhlas žalobcu s tým, že nesplnil zákonné podmienky pre vyhovenie žiadosti o pokračovanie v konaní, keď spolu s podanou žiadosťou neurobil zmeškaný úkon dodajúc, že nemohol konať inak ako konal, t. j. z dôvodu neodstránenia nedostatkov podanej prihlášky rozhodnúť o zastavení konania o patentovej prihláške (pol. spisu č. 64) a následne z dôvodu nesplnenia podmienok pre vyhovenie žiadosti o pokračovanie v konaní - rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o pokračovanie v konaní (pol. spisu č. 108). Z uvedeného mal za to, že ani krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení konania o patentovej prihláške nemohol rozhodnúť inak ako zamietnuť žalobu z dôvodu nesplnenia podmienok
2 OSP, keď jediným riadnym opravným prostriedkom voči rozhodnutiu o zastavení konania o patentovej prihláške bol rozklad, ktorý žalobca nepodal. Rovnako súhlasil s rozhodnutím krajského súdu, ktorý vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o pokračovanie v konaní a následnému rozhodnutiu o rozklade zamietol žalobu z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žiadosti o pokračovanie v konaní, t.j. nebol urobený zmeškaný úkon. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že úrad od neho žiadal bližšie nešpecifikovaný dokument, ktorý neexistoval a ani nemohol existovať uviedol, že vo výmere úradu „Výsledok predbežného prieskumu" (pol. spisu č. 35) bolo jednoznačne poukázané na zákonné ustanovenie, t. j. § 12 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z. z. a žalobca bol v zmysle uvedeného vyzvaný na predloženie zmluvy o prevode práva na riešenie, ktoré je predmetom patentovej prihlášky a preto táto požiadavka úradu bola zákonnou a nemožno ju definovať ako požiadavku na predloženie „bližšie nešpecifikovaného" dokumentu majúc za to, že išlo o bežný postup úradu pri odstraňovaní zistených nedostatkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že nič nebránilo žalobcovi, aby už v tomto čase presne určil a špecifikoval spôsob prevodu práv na podanie patentovej prihlášky a predložil relevantné dokumenty, avšak žalobca tak neurobil ani na základe ďalšej výzvy úradu (pol. spisu č. 43) a ani po niekoľkonásobnom predĺžení lehoty na odstránenie nedostatkov a po márnom uplynutí predĺženej lehoty úrad vydal rozhodnutie o zastavení konania o patentovej prihláške z dôvodu nevyjadrenia sa žalobcu a neodstránenia zistených nedostatkov a následne bola aj žiadosť žalobcu o pokračovanie v konaní zamietnutá, nakoľko v podanej žiadosti o pokračovanie v konaní neurobil žalobca zmeškaný úkon. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že nebolo jeho povinnosťou a už vôbec nie povinnosť súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dodatočne zisťovať „chronológiu postupovania práv" a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. PP 5017-2007 II/6-2011 z 11. februára 2011, ktorým žalovaný
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok") v spojení s § 51 ods. 5 zákona č. 435/2001 Z. z. rozklad zamietol a rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky z
3 a § 37 ods. 5 písm. f/ patentového zákona, ktoré bránili ďalšiemu konaniu o prihláške patentu PP 5017-2007 a mali za následok zastavenie konania o predmetnej prihláške patentu. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. PP 5017-2007 z
435/2001 Z. z. o pokračovanie v konaní vo veci patentovej prihlášky č. PP 5017-2007, v ktorej žiadosti reagoval na správu úradu o výsledku prieskumu z
2 zákona č. 435/2001 Z. z. ak účastník konania pred úradom zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu, môže po uplynutí tejto lehoty požiadať úrad o pokračovanie v konaní a zároveň urobiť zmeškaný úkon, a to najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu, vydaného v dôsledku zmeškania lehoty.
5 zákona č. 435/2001 Z. z. úrad zamietne žiadosť o predĺženie lehoty alebo žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorá nezodpovedá podmienkam
ods. 1 alebo 2, alebo jej nemožno vyhovieť
ods. 4; pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti úradu umožní žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, na ktorých základe má byť žiadosť zamietnutá. Z ustanovenia § 51 ods. 5 patentového zákona vyplýva, že správny orgán pred aplikáciou tohto ustanovenia uskutočňuje správnu úvahu a hodnotí, či žiadosť o pokračovanie v konaní zodpovedá podmienkam
ods. 2 a v súlade s tým citované ustanovenie ukladá úradu povinnosť umožniť žiadateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, v danom prípade k dôvodom zamietnutia žiadosti o pokračovaní v konaní. Najvyšší súd poukazuje na to, že v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutia vydaného
5 patentovaného zákona sa skúma iba správna úvaha a splnenie procesných podmienok na pokračovanie v konaní.
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu odvolacích námietok, odvolací súd zistil, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že k žiadosti o pokračovanie v konaní podanej v zákonnej dvojmesačnej lehote
2 patentového zákona nebol zároveň urobený aj zmeškaný úkon, ktorý bránil žalovanému v konaní o patentovej prihláške zn. spisu PP 5017-2007. Túto skutočnosť v odvolaní potvrdil aj samotný žalobca.
názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 51 ods. 2 patentového zákona jednoznačne požaduje, aby k žiadosti o pokračovanie v konaní bol urobený aj zmeškaný úkon, ktorý bol dôvodom zastavenia konania dôvodiac ďalej, že citované ustanovenie ako predpoklad pokračovania v konaní vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných zákonných podmienok : 1) účastník konania pred úradom zmeškal úradom určenú lehotu na vykonanie úkonu 2) účastníkom konania bola podaná žiadosť o pokračovanie v konaní 3) účastník konania zároveň urobil aj zmeškaný úkon 4) účastník konania podal žiadosť a zároveň urobil zmeškaný úkon najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia úradu. Posúdenie splnenia zákonných podmienok na pokračovanie v konaní je vecou správnej úvahy žalovaného, pričom odvolaciemu súdu v danom prípade prináleží iba zhodnotiť, či jeho postup nevybočil zo zákonného rámca, a či následne konajúci správny orgán svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Dôvodom zamietnutia žiadosti o pokračovanie v konaní o patentovej prihláške zn. PP 5017-2007 bolo v danom prípade, že súčasne so žiadosťou o pokračovanie v konaní nebol urobený aj zmeškaný úkon, konkrétne nebola v zákonnej lehote predložená úradom požadovaná dohoda o prevode práv na riešenie s potrebnými náležitosti. Až po uplynutí zákonnej lehoty, táto uplynula dňa 23. apríla 2012, keď posledný deň lehoty (22. apríla 2012) pripadol na nedeľu, urobil patentový zástupca dňa 28. apríla 2012 zmeškaný úkon doručením jednotlivých dohôd a zmlúv. Z uvedeného je evidentné, že zmeškaný úkon bol urobený až po uplynutí zákonnej lehoty a pokiaľ konajúce správne orgány túto skutočnosť vyhodnotili v rámci správnej úvahy za relevantnú pre zamietnutie žiadosti o pokračovanie v konaní, nevybočili z medzí ustanovenia § 51 ods. 2 patentového zákona. Námietky, ktorými žalobca poukazoval na nesprávny postup žalovaného ktorým,
jeho názoru žiadal predloženie neexistujúceho dokumentu,
názoru najvyššieho súdu v danom konaní neobstoja. Najvyšší súd v tejto súvislosti zastáva názor, že tieto námietky mali byť obsiahnuté v rozklade proti rozhodnutiu o zastavení konania zn. PP 5017-2007 zo 14. januára 2010, avšak predmetné rozhodnutie rozkladom napadnuté nebolo.
názoru najvyššieho súdu žalobca v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu a preto krajský súd nepochybil, keď žalobu zamietol. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v tomto konaní nemal úspech a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.