Obsah (8)

§65§ 175§ 274§ 58§ 132§ 255§ 39§ 250j

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9So/108/2012 Identifikačné číslo spisu: 1010201250 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§65zákona č.461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Súčasne účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že navrhovateľovi bol

potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia zo 14.septembra 2010 (ďalej len „potvrdenie GR ZVJS“) od 2. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok

zákona č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.328/2002 Z.z.“). Poukázala na to, že pre nárok na tento dôchodok a určenie jeho sumy mu bola zhodnotená doba služby od 18.roku veku, t.j. od

1. apríla 1966 do 31.decembra 2005 v rozsahu 37 rokov, z toho 21 rokov v
2. kategórii funkcií a 16 rokov v III. pracovnej kategórii a vzhľadom na ustanovenie § 60 ods.2 zákona č.461/2003 Z.z., preto obdobie od
3. apríla 1966 do 31.decembra 2005 ako aj obdobie samostatnej zárobkovej činnosti popri zamestnaní od
4. januára 1995 do
5. decembra 1997, nebolo možne hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov dňom
6. apríla 2010 nezískal potrebnú dobu 15 rokov dôchodkového poistenia, keďže získal len 2 roky a 220 dní poistenia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol od
7. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok v sume úhrnu starobného dôchodku vypočítaného

piatej časti zákona č.100/1988 Zb. a prídavku k starobnému dôchodku vypočítaného

zákona č.73/1998 Z.z., ktorá bola vyššia ako suma výsluhového dôchodku. Za nespornú považoval skutočnosť, že navrhovateľovi pre stanovenie sumy uvedeného starobného dôchodku bola započítaná doba od 8. apríla 1966 do 31.decembra 2005 v rozsahu 37 rokov, z toho 21 rokov v 1.kategórii funkcií a 16 rokov v III. pracovnej kategórii a preto odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok

zákona č.461/2003 Z.z. nemohla do obdobia dôchodkového poistenia hodnotiť ani obdobie od

1. apríla 1966 do
2. decembra 2005, ani obdobie samostatnej zárobkovej činnosti. Keďže ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, dospel k záveru, že odporkyňa rozhodla správne, keď žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietla. Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že získaním viac ako 20 rokov zamestnania v 1.kategórii funkcií (doba služby) vekovú podmienku 55 rokov pre vznik nároku splnil

zákona č.100/1988 Zb. dňom 8. 04.2003 a nárok na priznanie starobného dôchodku dovŕšením 55.roku veku sa mu zachováva

§ 175zákona č.100/1988 Zb.

aj

§ 274ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.

Naviac získal dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 17 rokov a 266 dní, ktorá mu doteraz nebola zhodnotená. Tvrdenie odporkyne, že nespĺňa podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia nemá oporu v zákone. Nič mu nebolo priznané duplicitne a nezaslúžene. Pre výsluhový dôchodok mu bola

§ 58zákona č.328/2002 Z.z.

započítaná len doba služby v rozsahu 27 rokov a ustanovenie § 128 zákona č.328/2002 Z.z. ho malo iba chrániť. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v stručnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť. Je nepochybné, že navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže („policajt“) vykonával službu policajta od

1. októbra 1980 do
2. decembra
3. Ako doba výkonu služby v 1.kategórii funkcií mu v súlade s § 130 ods.1 v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bola zhodnotená doba služby policajta v rozsahu 27 rokov - od
4. októbra 1980 do
5. decembra 1999 (19 rokov a 96 dní), doba základnej vojenskej služby od
6. októbra 1967 do
7. septembra 1969 (1 rok a 359 dní) a doby vojenských cvičení od
8. júna 1973 do
9. júla 1973 (33 dní), od
10. marca 1975 do
11. mája 1975 (55 dní) a od
12. júna 1979 do
13. júla 1979 (35 dní), celkovo v 1.kategórii funkcií v rozsahu 21 rokov a 213 dní; na účely výsluhového dôchodku mu

potvrdenia GR ZVJS bola zhodnotená aj doba služby od

1. januára 2000 do dovŕšenia veku 55 rokov, teda do
2. apríla 2003 v rozsahu 3 roky a 98 dní a doba služby po vzniku nároku na starobný dôchodok od
3. apríla 2003 do
4. decembra 2005.

§ 65ods.2 zákona č.461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 132ods.1 písm.

a) v spojení s § 129 zákona č.100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií. V zmysle §14 ods.4 zákona č.100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t.j. aj príslušníkov zborov nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok

piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok

piatej časti zákona č.100/1988 Zb., keďže vek 55 rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

§ 175zákona č.100/1988 Zb.

i § 274 zákona č.461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do

1. decembra
2. Keďže navrhovateľ do
3. decembra 1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č.100/1988 Zb. a § 274 zákona č.461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. Navrhovateľ sa narodil X. S. XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov

§ 65ods.2 v spojení s § 274 zákona č.461/2003 Z.z.

a § 175 zákona č.100/1988 Zb. dovŕšil dňom

1. apríla
2. Uvedený dôchodkový vek napokon vyplýva aj z rozhodnutia GR ZVJS z
3. januára 2006, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok. Z uvedených dôvodov je nesprávny záver odporkyne i krajského súdu, že navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek až dňom dovŕšenia veku 62 rokov.

§ 65ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.

poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

§ 255ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.

za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004

predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 255ods.5 zákonač.461/2003 Z.z.

za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

osobitného predpisu. Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok

zákona č.328/2002 Z.z., teda že obdobie výkonu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Z ustanovenia § 255 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok

osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania). Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ v dobe od 1. septembra 1963do 14. septembra 1967, študoval na strednej škole v dennej forme štúdia. Odporkyňa navrhovateľovi

§ 255ods.1 zákona č.461/2003 Z.z.

v spojení s § 6 ods.1) bod

1. zákona č.101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení hodnotila len dobu štúdia na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky od
2. septembra 1963 do
3. apríla 1966, teda iba do dovŕšenia
4. roku veku. Celkovo mu tak pre posúdenie nároku na starobný dôchodok

zákona č.461/2003 Z.z., hodnotila iba 2 roky a 220 dní dôchodkového poistenia. Také hodnotenie obdobia dôchodkového poistenia však nie je v súlade so zákonom. Pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi nehodnotila dobu ďalšieho štúdia a doby zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, lebo

jej názoru tieto doby boli navrhovateľovi zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok (tento názor si osvojil aj krajský súd), taký záver nie je ničím podložený. Z rozhodnutia GR ZVJS číslo : GR ZVJS-13612/33-06 z

1. januára 2006 totiž nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku. Je nesporné, že navrhovateľovi bol od
2. januára 2006 priznaný výsluhový dôchodok

zákona č.328/2002 Z.z., keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods.1 uvedeného zákona). Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. V zmysle § 128 zákona č.328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období

predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej

predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Oznámenia GR ZVJS z

1. júna 2013 na účely výsluhového zabezpečenia boli navrhovateľovi ako doba trvania služobného pomeru zhodnotené doby od
2. októbra 1967 do
3. septembra 1969 a od
4. októbra 1980 do
5. decembra 2005, teda v trvaní viac ako 27 rokov. Z rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku vyplýva, že na účely nároku na tento dôchodok (§ 38 ods.1) a výpočtu jeho sumy

§ 39ods.1 zákona č.328/2002 Z.z.

bolo navrhovateľovi zhodnotených len 27 skončených rokov služby. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná

§ 39ods.1 zákona č.

328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného

zákona č. 100/1988 Zb). a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného

zákona č. 73/1998 Z.z.), v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. mu výsluhový dôchodok bol priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku. Z ustanovení § 38, § 39 a § 128 ods.1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku

skorších predpisov. Z evidenčných listov o dobách zamestnania vyplýva, že okrem doby štúdia navrhovateľ získal dobu civilného zamestnania (štúdium + zamestnanie) v obdobiach od

1. septembra 1963 do
2. septembra 1980, s výnimkou dôb vojenských cvičení, ktoré mu boli hodnotené ako doby trvania služobného pomeru. Ak teda odporkyňa pre posúdenie nároku na starobný dôchodok započítala navrhovateľovi len 2 roky a 220 dní dôchodkového poistenia, postupovala v rozpore so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie

§ 250ja ods.3 veta prvá v spojenís § 250j ods.2 písm.

1. a)a
2. b)O.s.p. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods.4 O.s.p.). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo úspešný navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.