1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: I/221/16013-84438/2011/990325-r zo dňa
4, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 3 (pol. č. 10a sadzobníka súdnych poplatkov) zákona č. 71/1992 Zb., s poučením, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu sa odvolal žalobca. V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako aj rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového orgánu sú nezákonné, z ktorého dôvodu ich žalobca napáda podanou žalobou v súlade s § 249 O.s.p. v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca patrí do skupiny spoločností personálne prepojených s pánom Mikulášom Varehom. Tvrdil, že súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojených s p. U. sú stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť p. U. ako osoby nezastupiteľnej a od neho vyžadovali tisícky odpovedi bez reálnej výpovednej hodnoty, voči tomuto postupu sa spoločnosti museli brániť uplatnením svojich práv súdnou cestou, z ktorých dôvodov sa stali účastníkmi niekoľko desiatok súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu ako aj rozhodnutí daňových úradov a
jeho vedomostí neboli tieto konania právoplatne ukončené v neprospech týchto subjektov, pričom Krajský súd v Košiciach v cca 190 prípadoch právoplatne konštatoval nezákonnosť postupu daňových úradov, dajúc do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/110/2011, ktoré bolo potvrdené najvyšším súdom rozhodnutím sp. zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa
jeho vedomostí neboli tieto konania právoplatne ukončené v neprospech týchto subjektov, pričom Krajský súd v Košiciach v cca 190 prípadoch právoplatne konštatoval nezákonnosť postupu daňových úradov, dajúc do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/110/2011, ktoré bolo potvrdené najvyšším súdom rozhodnutím sp. zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa
2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ako i odvolaniu proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku nie je možné priznať úspech. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca žalobou podanou na krajskom súde sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: I/221/16013-84438/2011/990325-r zo dňa
ust. § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
1 písm. a/ zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
1,2,3 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok
odseku
1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania. Účelom ustanovenia § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou je nepriaznivá finančná, resp. majetková situácia a druhou skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade fyzických osôb sa prihliada aj na osobné a rodinné pomery. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania, deklarovanou taktiež Európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností preukázaných žiadateľom. O oslobodení od súdnych poplatkov v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia súd rozhoduje na návrh účastníka konania, ku ktorému je tento povinný pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. V prejednávanej veci žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov pre nepriaznivú finančnú a majetkovú situáciu, ktorú bližšie odôvodnil v zásade skutočnosťami, ktoré zopakoval aj vo svojom odvolaní. K návrhu nepripojil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vyhodnotil postup krajského súdu ako zákonný, plne rešpektujúci ustanovenie § 138 ods. 1, 2 O.s.p., ako aj práva na súdnu a inú právnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky. Najvyšší súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu o oslobodenie od súdneho poplatku vychádzal aj zo skutočností mu známych z jeho činnosti, ktoré
1 O.s.p. netreba dokazovať, keď z konaní v obdobných prípadoch zistil, že žalobca ako fyzická osoba alebo ako jediný spoločník obchodných spoločností v konaniach súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (predtým Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) na výzvu súdu prvého stupňa so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov predložil tlačivo o svojich majetkových a finančných pomeroch bez náležitého vyplnenia. Napr. v konaní najvyššieho súdu sp zn. 6Sžf/123,124/2013 žalobca na základe výzvy súdu predložil dňa 12. augusta 2013 krajskému súdu tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníka konania (§ 138 ods. 2 O.s.p.), ktoré však vyplnil len na jeho titulnej strane, t.j. v rozsahu identifikačných údajov účastníka konania - právnickej osoby, a tlačivo podpísal a datoval. K tlačivu pripojil čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že „obchodná spoločnosť dlhodobou nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, spoločnosť nevstupuje do žiadnych nových obchodných vzťahoch a vykonáva iba nevyhnutné úkony spojené s chodom obchodnej spoločnosti. Obchodná spoločnosť ďalej vyhlasuje, že nedisponuje žiadnym hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, s ktorým je oprávnená disponovať takým spôsobom, že tento majetok by mohol byť predmetom akéhokoľvek príjmu pre spoločnosť. Obchodná spoločnosť ďalej vyhlasuje, že všetky jej účtovné a iné doklady boli zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní v marci 2011 a do dnešného dňa, napriek výzvam, jej tieto doklady neboli vrátené, čo spoločnosť vážnym spôsobom poškodzuje (okrem toho ide informáciu súdu známu aj z iných súdnych konaní). Z dôvodu zaistenia a nevrátenia dokladov orgánmi činnými v trestnom konaní spoločnosť nemohla podať daňové priznania dane z príjmov právnických osôb od roku 2010, nakoľko nezavinene nedisponuje svojimi vlastnými dokladmi, ktoré by boli podkladom na spracovanie daňového priznania.“ Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd v prejednávanej veci vykonal zisťovanie majetkových pomerov žalobcu, ktoré je potrebné nielen tvrdiť, ale ich aj preukázať. Neprihliadal na skutočnosť, že žalobca je podnikateľským subjektom, ako na dôvod nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov, a už vôbec túto skutočnosť osebe nehodnotil ako dôvod pre nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
1, 2 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti (žalobca ani v iných konaniach nepredložil dôkazy preukazujúce dôvodnosť oslobodenia od súdnych poplatkov) a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal. Keďže žalobca nepredložil doklady preukazujúce jeho tvrdenie o nepriaznivej situácii, krajský súd, logicky, nemohol vykonať akékoľvek dokazovanie v tomto smere. Preto bolo správne jeho rozhodnutie nepriznať žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že nepreukázal svoje tvrdenia o nepriaznivosti finančných a majetkových pomerov. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že súd mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov výlučne z dôvodu, že je podnikateľom, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu nevyplýva, keďže súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že nepreukázal splnenie zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 138 ods. 1 O.s.p., ktorých splnenie zákonodarca predpokladá kumulatívne. Zo skutkových zistení daného prípadu je zrejmé, že žalobca bol v danej veci neúspešný, keďže jeho žaloba bola zamietnutá rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 7S/147/2011-53 zo dňa 21. novembra 2012, ktoré rozhodnutie prvostupňového súdu bolo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžf/53/2013 zo dňa 28. mája 2014 potvrdené. Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že nemožno prihliadať ani na počet súdnych konaní, v ktorých je žalobca účastníkom, respektíve na úspešnosť iných spoločností nachádzajúcich sa v obdobnej situácii ako žalobca v súdnych konaniach proti Finančnému riaditeľstvo Slovenskej republiky, pretože bez riadneho preukázania splnenia zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 138 ods.1 O.s.p., ktoré je súd povinný posudzovať v každej veci individuálne vzhľadom na skutkové okolnosti daného prípadu, tvrdené skutočnosti žalobcu nemôžu odôvodniť iné než zamietavé rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenia krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, dospejúc k záveru, že krajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok, ako aj o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho poplatku bol v súlade so zákonom ako aj s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 224 ods.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.