2 v spojení s § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 747/2004 Z. z.“ alebo „zákon o dohľade nad finančným trhom“) zastavila druhostupňové konanie o rozklade z
1 zákona č. 747/2004 Z. z. uložila žalobcovi ako samostatnému finančnému agentovi
1 písm. a/ zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 186/2009 Z. z.“ alebo „zákon o finančnom sprostredkovaní“) opatrenie na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, a to vykonať odbornú skúšku pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti v sektore poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov v lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v Inštitúte bankového vzdelávania Národnej banky Slovenska, n. o. a písomne informovať Národnú banku Slovenska (ďalej aj „NBS“), o splnení tohto opatrenia v lehote do 5 pracovných dní odo dňa, kedy mu bolo doručené osvedčenie o úspešnom vykonaní odbornej skúšky pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a súbežne
ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o finančnom sprostredkovaní pokutu 3.000 eur (slovom: tritisíc eur) za porušenie § 41 ods. 10 zákona o finančnom sprostredkovaní tým, že do 31. decembra 2011 nesplnil požiadavky pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti. Žalobca sa včas podanou žalobou na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) domáhal preskúmania postupu žalovaného
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdu poriadku (ďalej len „OSP“), pretože postupom žalovaného v okolnostiach prípadu boli priamo dotknuté žalobcove práva podliehajúce ochrane
Žiadal rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska z
3 zákona o dohľade nad finančným trhom lehota je zachovaná, ak sa podanie doručí do Národnej banky Slovenska najneskôr v posledný deň lehoty alebo, ak sa podá na poštovú prepravu. Rozklad podaný po tejto lehote treba posudzovať ako rozklad oneskorene podaný. Lehota na podanie rozkladu je zákonnom ustanovenou lehotou, pričom zákon neumožňuje zmenu tejto lehoty (skrátenie ani predĺženie) a rovnako zákon neumožňuje odpustenie zmeškania tejto lehoty. V druhostupňovom konaní o rozklade sa musí preskúmať, či lehota na podanie rozkladu bola zachovaná, pričom zákon ukladá odmietnuť rozklad podaný oneskorene. Z tohto dôvodu nebolo možné návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty vyhovieť. Prvostupňové rozhodnutie NBS dňom právoplatnosť, a tým bolo predmetné konanie právoplatne skončené.
žalovanej druhostupňové rozhodnutie NBS bolo vydané v súlade so zákonom, keďže ustanovenie § 32 ods. 2 zákona o dohľade nad finančným trhom ukladá Bankovej rade NBS rozhodnutím odmietnuť rozklad, ktorý bol podaný oneskorene, pričom zároveň je potrebné konanie o podanom rozklade zastaviť z osobitného procesného dôvodu (oneskoreného podania rozkladu) na základe ustanovenia § 22 ods. 1 písm. i/ zákona o dohľade nad finančným trhom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska (§ 246 ods. 2 písm. a/ OSP a § 33 zákona o dohľade na finančným trhom) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 OSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovanej v medziach žaloby nie sú v rozpore so zákonom, a preto žalobe nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Z obsahu pripojeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, že rozhodnutím č. ODT-7767/2012-3 z 20. decembra 2012, Národná banka Slovenska, Útvar dohľadu nad finančným trhom
1 zákona č. 747/2004 Z. z. uložila žalobcovi ako samostatnému finančnému agentovi
1 písm. a/ zákona č. 186/2009 Z. z. opatrenie na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, a to vykonať odbornú skúšku pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti v sektore poskytovania úverov a spotrebiteľských úverov v lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v Inštitúte bankového vzdelávania NBS, n. o. a písomne informovať Národnú banku Slovenska o splnení tohto opatrenia v lehote do 5 pracovných dní odo dňa, kedy mu bolo doručené osvedčenie o úspešnom vykonaní odbornej skúšky pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a súbežne
ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b/ zákona o finančnom sprostredkovaní pokutu 3.000 eur za porušenie § 41 ods. 10 zákona o finančnom sprostredkovaní nesplnením požiadavky pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti do
2 v spojení s § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č. 747/2004 Z. z. rozhodnutím č. GUV-654/2013 z
2 v spojení s § 22 ods. 1 písm. i/ zákona o dohľade nad finančným trhom dôvodiac tým, že medzi zákonom ustanovené podmienky na konanie
zákona o dohľade, ktoré sú dôvodom na zastavenie konania o podanom rozklade
1 písm. i/ zákona o dohľade nad finančným trhom úplne jednoznačne a nepochybne patrí aj oneskorené podanie rozkladu. Mala za to, že bolo potrebné rozhodnutím
2 zákona o dohľade nad finančným trhom odmietnuť oneskorene podaný rozklad a zároveň bolo potrebné konanie o podanom rozklade zastaviť z osobitného procesného dôvodu (z dôvodu oneskoreného podania rozkladu) na základe ustanovenia § 22 ods. 1 písm. i/ zákona o dohľade nad finančným trhom.
1 zákona č. 747/2004 Z. z. na konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom a osobitnými zákonmi, v ktorom sa rozhoduje o právach alebo povinnostiach dohliadaných subjektov alebo iných osôb, sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak; na konanie pred Národnou bankou Slovenska
tohto zákona a osobitných zákonov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)].
4 zákona č. 747/2004 Z. z. účastník konania má právo podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania po vydaní tohto rozhodnutia nevzdal rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice; za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podaný rozklad nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odkladný účinok má vždy rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty
tohto zákona alebo osobitného zákona a rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o odobratí povolenia alebo licencie udelených dohliadanému subjektu
osobitného zákona. Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu sa podáva útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý vydal toto rozhodnutie. Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu možno podať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia (§ 29 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z.). Lehota na podanie rozkladu je lehotou zákonnou a nemožno ju predĺžiť. Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, lehota je zachovaná, ak sa podanie najneskôr v posledný deň lehoty doručí do Národnej banky Slovenska alebo podá na poštovú prepravu. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak (§ 19 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z.).
1 veta prvá zákona č. 747/2004 Z. z. o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada. Banková rada rozhodnutím odmietne rozklad, ktorý bol podaný oneskorene alebo ktorý bol podaný osobou, ktorá na podanie rozkladu nie je oprávnená, alebo ak rozklad smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je rozklad prípustný (§ 32 ods. 2 veta tretia zákona č. 747/2004 Z. z.). Zákon o dohľade nad finančným trhom inštitút odpustenia zmeškania lehoty neupravuje. Navyše z citovaného zákonného ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. nesporne vyplýva, že na konanie
tohto zákona nemožno použiť správny poriadok, teda ani jeho stanovenie § 28 zakotvujúce možnosť správneho orgánu zo závažných dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Námietky žalobcu uvedené v žalobe preto nemôžu obstáť a žalovaná správne a súlade so zákonom odmietla ako oneskorene podaný rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, Útvaru dohľadu nad finančným trhom č. ODT-7767/2012-3 z
1 OSP zamietol ako nedôvodnú. Jedinou „vadou“ rozhodnutia žalovanej, ktorú možno vytknúť, ktorá však nemala žiaden vplyv na jeho zákonnosť (§ 250i ods. 3 OSP), je to, že nadbytočne rozhodol aj o zastavení rozkladového konania
ustanovenia § 22 ods. 1 písm. i/ zákona č. 747/2004 Z. z., nakoľko ustanovenie § 22 zákona č. 747/2004 Z. z. tak, ako je v tretej časti tohto zákona systematicky zaradené, sa vzťahuje iba na prvostupňové konanie pred Národnou bankou Slovenska a nie na druhostupňové konanie bankovej rady o rozklade. Banková rada zastaví konanie, ak na to existuje dôvod, len vtedy, ak zruší prvostupňové rozhodnutie (§ 32 ods. 3 zákona č. 747/2004 Z. z.). Záverom, i keď nad rámec konania, nedá najvyššiemu súdu nepoznamenať, že zdravotné dôvody, uvádzané žalobcom - opuch členku ľavej nohy v dôsledku úrazu dňa 06. januára 2013 v priebehu plynutia lehoty na podanie rozkladu (od 28. decembra 2012 do 11. januára 2013), zjavne nemohli byť prekážkou na napísanie a odoslanie rozkladu. Ak mohol žalobca dňa 07. januára 2013 navštíviť lekára, nie je zrejmé, čo mu bránilo spojiť sa prípadne aj so svojou advokátkou. V zmysle zásady, ktorá platila už v rímskom práve,
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, bolo predovšetkým na žalobcovi, aby sa sám ako nositeľ práva postaral o to, aby jeho podcenením či zanedbaním toto právo nestratil. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.