ďalej). Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu 3 Cdo 272/2007 -6- domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (
2 zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (
4 zákona o dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (
5 zákona o dobrovoľných dražbách). Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných. V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko žalobcov, vzniká medzi nimi navzájom (aktívne) procesné spoločenstvo žalobcov; ak je niekoľko žalovaných, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne) procesné spoločenstvo žalovaných. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného spoločenstva (§ 91 ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Pri nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Pre rozlíšenie, či ide o procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom, 3 Cdo 272/2007 -7- z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho, že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok dražby týka. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vychádzal odvolací súd v prejednávanej veci zo správneho záveru, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. Napriek tomu ale odvolací súd nerozhodol správne. Právne závery odvolacieho súdu tak, ako sú vysvetlené v odôvodnení napadnutého rozsudku, svedčia totiž o tom, že odvolací súd (a pred ním tiež súd prvého stupňa) pri správnom závere o nerozlučnom spoločenstve žalovaných nesprávne interpretoval § 91 ods. 2 O.s.p. a nerozlučnému spoločenstvu účastníkov konania priradil taký obsah, ktorý mu nezodpovedá a ktorý nemá podklad v uvedenom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku zreteľne uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neuplatnil právo podaním žaloby (v určenej lehote) voči všetkým nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa žaloba týka. Odvolací súd, potvrdzujúc napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny, sa s uvedeným názorom stotožnil a (zrejme vzhľadom na význam, ktorý pre správne rozhodnutie prejednávanej veci pripisoval existencii procesného spoločenstva žalovaných) pripustil dovolanie za účelom vyriešenia otázky, či v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vzniká medzi žalovanými nerozlučné spoločenstvo. To svedčí o tom, že odvolací súd vychádzal z názoru, že zo samotnej povahy nerozlučného spoločenstva viacerých žalovaných v konaní o žalobe na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva, že žaloba musí buď už v čase jej podania smerovať proti ním všetkým, alebo aspoň byť dodatočne (v určenej lehote) rozšírená tak, aby smerovala proti ním všetkým. Tento názor ale nemá oporu v § 91 ods. 2 O.s.p. Ustanovenie § 91 O.s.p. sa týka procesného postavenia jednotlivých spoločníkov a procesných účinkov ich úkonov medzi spoločníkmi navzájom a tiež vo vzťahu k tretím osobám (napríklad k účastníkom na opačnej procesnej strane). Vyplýva to celkom zreteľne v prípade samostatného spoločenstva z formulácie „koná každý z nich samostatne“ (
1 O.s.p.) a v prípade nerozlučného spoločenstva z formulácie „platia úkony jedného 3 Cdo 272/2007 -8- z nich“ (
2 O.s.p.). Uvedené ustanovenie ale neupravuje opak – procesné účinky úkonov tretích osôb (stojacich mimo spoločenstva) vo vzťahu k jednotlivým spoločníkom. Neurčuje teda, že by v prípade samostatných spoločníkov boli procesné úkony tretích osôb spôsobilé vyvolať požadované procesné účinky len ak boli urobené individuálne voči každému samostatnému spoločníkovi. Obdobne v prípade nerozlučných spoločníkov neurčuje, že by právne úkony tretích osôb mali zamýšľané procesné účinky len ak tieto úkony boli urobené spoločne voči všetkým spoločníkom. Pokiaľ preto osobitný zákon (v danom prípade zákon o dobrovoľných dražbách) stanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo samotnej skutočnosti, že v občianskom súdnom konaní o tejto žalobe ide medzi viacerými žalovanými o nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., bez ďalšieho vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby v stanovenej lehote bola žaloba buď podaná spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v stanovenej lehote bola aspoň rozšírená na všetkých žalovaných – nerozlučných spoločníkov. Pri riešení otázky včasného uplatnenia práva na súde nemožno preto v takom prípade vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva žalovaných v Občianskom súdnom poriadku (§ 91 ods. 2 O.s.p.), ale je potrebné vziať na zreteľ, či a ako túto otázku upravuje práve osobitný zákon. Súdy oboch nižších stupňov v prejednávanej veci už z toho, že žalovaní 1/ a 2/ sú nerozlučnými spoločníkmi v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., vyvodili vo vzťahu k včasnosti uplatnenia práva na súde nesprávny právny záver, ktorý nezodpovedá vyššie uvedenému výkladu dovolacieho súdu; tým je daná opodstatnenosť dovolaním uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že v dovolacom konaní posudzoval vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí len vo vzťahu k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke (majúcej väzbu na ustanovenie § 91 O.s.p.). Iné otázky [napríklad, či zákon o dobrovoľných dražbách popri vymedzení okruhu účastníkov konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a stanovení prekluzívnej lehoty, v ktorej musí byť žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podaná na súde (
2 zákona o dobrovoľných dražbách), určuje aj lehotu, v ktorej sa osoby uvedené v § 21 ods. 4 3 Cdo 272/2007 -9- zákona o dobrovoľných dražbách musia stať účastníkmi konania, ďalej či v prípade včas (v zákonom určenej lehote) podanej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobca môže aj po uplynutí tejto lehoty robiť dispozície s okruhom žalovaných a či je alebo nie je postačujúce, ak v čase meritórneho rozhodovania súdu o žalobe sú účastníkmi konania všetky osoby uvedené v § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách], Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto dovolacom konaní neriešil, lebo odvolacím súdom pripustená dovolacia otázka k ich riešeniu nesmerovala. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil nielen dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ale tiež odvolacím súdom potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa (a s ním súvisiace uznesenie tohto súdu o trovách konania) a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) na ďalšie konanie. Právny názor dovolacieho súdu bude v ďalšom konaní záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. mája 2008 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.