1 OSP a neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal. V lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP) podala proti tomuto rozsudku odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania. Namietala spôsob, akým sa krajský súd vysporiadal s jej žalobnými námietkami, nesúhlasiac s jeho závermi. V prvom rade mala žalobkyňa za to, že ak prvostupňový orgán nekonal s právnym zástupcom žalobkyne, nielenže konal v rozpore s § 25 ods. 5 správneho poriadku a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ale toto jeho nezákonné konanie malo negatívne následky pre žalobkyňu. Tieto spočívajú nielen v jeho fatálnom neúspechu v konaní, ale aj vo vzniku škody, ktorá jej vznikla zbytočne vynaloženými nákladmi na právne zastupovanie. Namietala nesprávnosť skutkových zistení krajského súdu vo vzťahu k tvrdeniu, že „žalobca začal konať a reagoval na oznámenie o začatí konania vo veci odstránenia reklamného zariadenia, keď požiadal Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava (ďalej len „KÚ CDaPK Trnava“) o stanovisko, a to v rámci správnym orgánom uloženej 30 dňovej lehoty, ktoré ale nebolo súhlasné a nezakladalo tak dôvod ani pre začatie konania o vydanie povolenia na zvláštne užívanie cesty a jednoznačne utvrdzovalo, že dotknutý orgán s umiestnením reklamného zariadenia nesúhlasí“. Pokiaľ KÚ CDPK Trnava obdržal 10. októbra 2011 od žalobkyne žiadosť o stanovisko k umiestneniu existujúceho reklamného zariadenia, ide o dôsledok absencie právnej pomoci, ktorú zavinil prvostupňový správny orgán zmätočným doručovaním (ignorovaním právneho zastúpenia žalobkyne) a zmätočným číslovaním jednotlivých rozhodnutí. Poukázala na skutočnosť, že v prípade, keby žalobkyňa mohla riadne realizovať svoje právo byť v konaní zastúpená zvoleným zástupcom - advokátom, nežiadala by o vydanie „stanoviska“, ale o vydanie povolenia na zvláštne užívanie komunikácie
1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“), keďže dotknuté reklamné zariadenie je umiestnené v telese cesty a na cestnom pozemku. KÚ CDaPK Trnava bol teda povinný postupovať
1 cestného zákona a vydať rozhodnutie (§ 8 ods. 3 cestného zákona). Záver krajského súdu, že toto „stanovisko“ nebolo súhlasné, a preto nezakladalo dôvod ani pre začatie konania o vydanie povolenia na zvláštne užívanie cesty je
žalobkyne vecne nesprávne a nemá oporu v zákone. Keďže dotknuté reklamné zariadenia je umiestnené priamo v telese cesty, cestný orgán mal vydať povolenie
1 cestného zákona, v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 35/1984 Zb., ktoré sa predkladá do stavebného konania v zmysle § 126 ods. 2 stavebného zákona, a nie stanovisko v zmysle § 14 ods. 2 vyhl. č. 35/1984, resp. stanovisko v zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona. Zdôraznila, že „stanovisko“ KÚ CDaPK Trnava z 21. októbra 2011 sp. zn. 2011/02484/Si/BC15 nemá náležitosti povolenia
v spojení s § 47 zákona o správnom konaní a nemá ani náležitosti „záväzného stanoviska“ dotknutého orgánu tak ako ich vyžaduje § 140b stavebného zákona. Takýmto „stanoviskom“ nemôže byť stavebný úrad v žiadnom prípade viazaný a takéto „stanovisko“ nenahrádza rozhodnutie o povolení
1 zákona č.135/1961 Zb. a nemá teda žiadne účinky. Žalobkyňa ďalej označila za prejav hrubej nezákonnosti a absolútnej arogancie a nekompetentnosti cestného správneho orgánu, ak vo vlastnom podaní (ktoré nespĺňa ani minimálne zákonné kritériá) vopred vyhlási ako v takejto veci rozhodne, t. j., že povolenie nevydá. Takéto vyhlásenie prirovnala k vyhláseniu súdu, ktorým oznámi navrhovateľovi, že o jeho návrhu na vydanie uznesenia sa má rozhodovať rozsudkom, ale súd takýto rozsudok aj tak nevydá a uplatnené právo neprizná. Vo vzťahu k spôsobu, akým sa krajský súd vysporiadal s námietkou krátkosti lehoty na predloženie dokladov, žalobkyňa uviedla, že z dôvodu, že správny orgán nekonal so splnomocneným zástupcom žalobkyne, nemohla táto o predĺženie lehoty požiadať. Navyše, z § 3 ods. 2 správneho poriadku vyplýva povinnosť správneho orgánu určiť lehotu tak, aby mohla žalobkyňa účinne uplatniť svoje práva bez ohľadu na možnosť požiadať o jej predĺženie, čím žalobkyňu zbytočne zaťažil. Za vlastnú špekuláciu krajského súdu označila žalobkyňa konštatovanie, že konanie právneho zástupcu žalobkyne by neovplyvnilo postoj KÚ CDPK Trnava. Pokiaľ krajský súd nemal za relevantnú námietku, že správny orgán označoval rozhodnutia vydávané v tej istej veci rôznymi číslami, žalobkyňa opätovne poukázala na skutočnosť, že týmto postupom správneho orgánu bola alebo mohla byť uvedená do omylu. Navyše, správny orgán postupoval v rozpore so zákonom 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Na záver rozsudku krajského súdu vytkla, že sa absolútne nezaoberal tvrdením nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s dôvodmi odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Týmto postupom mal krajský súd zaťažiť svoj rozsudok rovnakou vadou. V ostatnom žalobkyňa poukázala na žalobu a písomné vyjadrenie z
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Predmetom konania v tunajšej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Mesta Galanta z 03. novembra 2011 č. OSP 496/12196-1/2011-Mo, OSP 605/13330-1/2011 a toto rozhodnutie o nariadení odstránenie reklamného zariadenia potvrdil.
1 stavebného zákona povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné
osobitných predpisov iné orgány: a/ terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, b/ ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, c/ informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
2 stavebného zákona na terénne úpravy a práce uvedené v odseku 1 písm. a/ a b/ sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil.
3 stavebného zákona povolenie sa nevyžaduje pri označeniach budov štátnych orgánov, pri návestiach v záujme verejnej bezpečnosti a poriadku, pri uličných, požiarnych, dopravných, vodohospodárskych a opisných značkách, pri označení geodetických bodov a poštových schránok. Povolenie sa nevyžaduje ani pri označeniach budov, pokiaľ nie sú reklamným zariadením.
1 stavebného zákona podať žiadosť o povolenie terénnych, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku alebo ten, kto má iné oprávnenie užívať pozemok na požadovaný účel.
2 stavebného zákona podať žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo užívať stavbu či pozemok, na ktorom sa má zariadenie umiestniť.
1 stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie: a/ závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b/ stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu
2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c/ stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d/ dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
1 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhl. č. 453/2000 Z. z.“) v žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa uvedie: a/ meno, priezvisko (názov) a adresa (sídlo) žiadateľa, b/ druh, účel a čas trvania informačného, reklamného a propagačného zariadenia, c/ označenie stavby alebo parcelné číslo pozemku
katastra nehnuteľností, 1) na ktorom sa má informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, s uvedením vlastníckych alebo iných práv, d/ zoznam účastníkov konania, ktorí sú žiadateľovi známi.
2 vyhl. č. 453/2000 Z. z. k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí: a/ dokumentácia obsahujúca návrh informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jednoduchý náčrt jeho umiestnenia v primeranej mierke v dvoch vyhotoveniach, b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy.
3 vyhl. č. 453/2000 Z. z. ak je to vzhľadom k umiestneniu alebo ku konštrukčnému riešeniu informačného, reklamného a propagačného zariadenia potrebné, v žiadosti sa ďalej uvedie alebo sa k nej pripojí: a/ náčrt alebo fotografia nehnuteľnosti alebo aj jej okolia, ktoré preukazujú vhodnosť začlenenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia do priestoru a jeho výtvarné riešenie, b/ technický opis konštrukčného riešenia informačného, reklamného a propagačného zariadenia a jeho inštalácie vrátane údajov o vhodnosti použitých materiálov z hľadiska bezpečnosti, stability a mechanickej odolnosti nosnej konštrukcie a jej upevnenia; ak ide o svetelné zariadenie, technický opis spôsobu jeho napojenia na elektrické vedenie, c/ doklady o rokovaniach s vlastníkmi (správcami) stavby alebo pozemku a s účastníkmi konania, ak sa konali pred podaním žiadosti, d/ údaje o tom, či sa prevádzka informačného, reklamného a propagačného zariadenia dotkne práv iných osôb, napr. osvetlením, zakrytím svetla, hlukom.
1 cestného zákona a užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž).
3 cestného zákona na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 1) s týmito odchýlkami: a/ § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú, b/ odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach nadmernej a nadrozmernej prepravy nemá odkladný účinok.
1 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku
osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä: a/ preprava nadmieru ťažkých alebo rozmerných predmetov a používanie vozidiel, ktorých rozmery alebo hmotnosť presahujú mieru ustanovenú osobitnými predpismi, b/ umiestňovanie zariadení alebo predmetov na diaľnici, ceste alebo miestnej komunikácii, najmä predajných, reklamných alebo zábavných, c/ umiestňovanie, skladanie a nakladanie predmetov, zariadení alebo materiálu na diaľnici, ceste a miestnej komunikácii, neslúžiacich na údržbu a opravy týchto komunikácií, ak sa nemajú bezodkladne odstrániť, d/ usporadúvanie akcií, umiestňovanie vecí a zariadení (napríklad hospodárskych, kultúrnych, zábavných, skladov, predajní, používanie reproduktorov, nevhodných svetelných zdrojov) v blízkosti diaľnice alebo cesty, ak by sa ich prevádzkou alebo umiestnením, prípadne prevádzkovým ruchom nimi vyvolaným mohla ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, e/ hnanie stáda dobytka po ceste a miestnej komunikácii, f/ vláčenie kmeňov alebo iných predmetov, ktorými by sa mohla cesta alebo miestna komunikácia poškodiť, g/ zriaďovanie, vykonávanie plánovanej opravy a údržby nadzemných a podzemných vedení každého druhu.
2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
3 správneho poriadku splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
1 správneho poriadku písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.
5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
3 pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd sa, rovnako ako krajský súd, v prvom rade oboznámil s obsahom pripojených administratívnych spisov. Zistenia z nich následne konfrontoval jednak s námietkami žalobkyne, ako aj so závermi krajského súdu, všímajúc si najmä konštatovania oponované žalobkyňou. V tu preskúmavanom správnom konaní začalo Mesto Galanta ako prvostupňový správny orgán konania o odstránenie reklamného zariadenia
1 písm. b/ stavebného zákona, a to na „podnet na odstránenie nepovolených informačných, reklamných a propagačných zariadení v ochranných pásmach pri cestách I. triedy“ z
prezenčnej listiny sa ústneho konania spojeného s miestnou obhliadkou 16. augusta 2011 zúčastnila aj žalobkyňa, za ktorú bol prítomný V.. V spise sa ďalej nachádza plnomocenstvo udelené Mgr. Jánovi Polákovi, advokátovi so sídlom v Bratislave, Miletičova 64, ktorým ho žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v správnom konaní vedenom na MsÚ Galanta č. k. OSP 367/10503-1/2011 a na všetky ostatné úkony s tým spojené až do právoplatného skončenia veci. Plnomocenstvo je podpísané len konateľom žalobkyne, neobsahuje ani odtlačok pečiatky žalobkyne, ani podpis splnomocneného advokáta.
záznamu z ústneho konania spojeného s miestnou obhliadkou konaného
správneho poriadku, a to s ohľadom na § 88a a § 140b stavebného zákona, ktoré ustanovujú totožnú 30-dňovú lehotu na vydanie stanoviska dotknutým správnym orgánom. Na záver namietla zmätočnosť postupu prvostupňového správneho orgánu spočívajúcu v rozličnom označovaní listín a rozhodnutí vydaných v tomto konaní, kedy oznámenie o začatí konania nieslo č. OSP 367/1053-1/2011, následne iné (neuvedené) čísla, pričom samo rozhodnutie bolo označené číslom OSP 496/12196-1/2011-Mo, OSP 605/13330-1/
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, a žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona. S účinnosťou od
predpisov účinných do
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.