← Slovensko

o vymoženie 112 978 Sk

3 Cdo 194/2007 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny

napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 110/2004, sp. zn. 1 Cdo 82/2005, sp. zn. 2 Cdo 168/2004, sp. zn. 3 Cdo 194/2007 -4- 4 Cdo 139/2006). Z dovolania vyplýva názor súdneho exekútora, že odmietnutím jeho odvolania mu bola takto odňatá možnosť pred súdom konať. Namieta, že bol oprávnený podať odvolanie proti uzneseniu súdu o neschválení rozvrhu výťažku a týmto opravným prostriedkom sa domôcť preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní; odvolací súd mu ale znemožnil realizáciu tohto procesného oprávnenia. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného ustanovenia vyplýva zásada, v zmysle ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. V Exekučnom poriadku je prípustnosť odvolania výslovne ustanovená (medziiným aj) v § 164 ods. 1 veta tretia, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie. Úprava prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o rozvrhu výťažku zodpovedá mimoriadnemu významu rozvrhu výťažku v rámci exekučného konania, ktorý bezprostredne predchádza zavŕšeniu exekučného konania. So zreteľom na význam tohto štádia exekučného konania podlieha rozvrh výťažku schváleniu súdom (§ 164 ods. 1 Exekučného poriadku). Rozvrh výťažku uskutočňuje súdny exekútor po schválení príklepu súdom (

§ 154ods.

1 veta prvá Exekučného poriadku), pričom na rozvrhovom pojednávaní určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať (§ 155 Exekučného poriadku). Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v poradí, ktoré je uvedené v ustanovení § 157 ods. 1 Exekučného poriadku (pohľadávky sa rozdeľujú do určitých skupín, pričom platí, že až po uspokojení pohľadávok v prednejšej skupine možno pristúpiť k uspokojeniu pohľadávok v ďalšej skupine; ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne). V najprednejšom poradí sa pri tom uspokojujú súdne trovy a trovy exekúcie (

§ 157ods.

1 písm. a/ Exekučného poriadku). Trovami exekúcie sú v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V rozsudku sp. zn. 3 Cdo 161/2005 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku (v zmysle ktorého je súdom poverený exekútor účastníkom konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie) a uviedol, že v časti exekučného 3 Cdo 194/2007 -5- konania, v ktorej súd rozhoduje o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku dražby na základe výsledkov rozvrhového konania, prináleží postavenie účastníka konania aj súdnemu exekútorovi, lebo v rámci tohto rozhodovania súd skúma okrem iného aj otázku dôvodnosti a výšky trov exekúcie, ktorej riešenie má nepochybne zásadný význam pre konečný (celkový) rozvrh výťažku. Pokiaľ teda uznesenie súdu o rozvrhu výťažku dražby (tak o jeho schválení, ako aj neschválení) možno napadnúť odvolaním v zmysle § 164 ods. l Exekučného poriadku, nie je opodstatnený výklad, v zmysle ktorého by procesné oprávnenie napadnúť toto uznesenie odvolaním nemalo prislúchať aj súdnemu exekútorovi. Na tomto právnom názore zotrváva dovolací súd aj v prejednávanej veci. K dôvodom uvádzaným odvolacím súdom v napadnutom uznesení treba uviesť, že pri rozhodovaní o schválení alebo neschválení rozvrhu výťažku súd skutočne explicitne nerozhoduje o trovách exekúcie (v tom zmysle, že by jeho rozhodnutie obsahovalo bežný výrok o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov konania). Rozhodnutie súdu ale napriek tomu je implicitným rozhodnutím o trovách exekúcie v tom zmysle, že sa ním určuje, či a ktoré trovy exekúcie a v akej výške budú z výťažku uspokojené. Pri tomto rozhodovaní (v časti týkajúcej sa trov exekúcie) má preto súdny exekútor postavenie účastníka konania (

§ 37ods.

1 Exekučného poriadku), ktorý je oprávnený napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním. Bolo by aj nelogické, pokiaľ by Exekučný poriadok toto postavenie a oprávnenie nepriznával tomu, nároky koho sa pri rozvrhu výťažku uspokojujú v najprednejšom poradí (

§ 157ods.

1 písm. a/ Exekučného poriadku). Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v danom prípade odmietol odvolanie súdneho exekútora ako neoprávnenej osoby (§ 218 pod. 1 písm. b/ O.s.p.), hoci podmienky pre tento postup neboli splnené. Tým odňal dovolateľovi jeho právo domôcť sa podaním opravného prostriedku vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia v riadnom opravnom konaní a konanie zaťažil procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Procesná vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie zrušil (§ 234b ods. 1 O.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). 3 Cdo 194/2007 -6- V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. l O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 22. mája 2008 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.