tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") v zmysle § 250l ods. 1 a nasl. OSP nie je možné preskúmať postupom
tejto hlavy na základe podaného opravného prostriedku, nakoľko zákon, v tomto prípade nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 104/1945 Sb.") nezveril súdu rozhodovať o opravnom prostriedku proti predmetnému rozhodnutiu. Uvedené nevyplýva zo žiadneho z ustanovení predmetného nariadenia. Ďalej uviedol, že žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie Konfiškačnej komisie v Bratislave zo dňa
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.") miestne, vecne a funkčne príslušnému odvolaciemu správnemu orgánu resp. právnemu nástupcovi Konfiškačnej komisie alebo Sboru povereníkov. Súčasne žiadal o postup
V podanom odvolaní krajskému súdu vyčítal vecnú nesprávnosť výroku napadnutého uznesenia a zmätočnosť spočívajúcu v aplikácii ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, hoci súd prvého stupňa vylúčil postup
tejto hlavy.
žalobcu mal krajský súd v súlade s § 41 ods. 2 OSP žalobu posúdiť
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak chýbala miestna, vecná a funkčná príslušnosť. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že nemohol vec postúpiť príslušnému orgánu na rozhodnutie o odvolaní, pretože pokladal za jeho povinnosť chrániť a zachovávať právne účinky žaloby či odvolania, súčasne uvádzajúc, že princíp subsidiárnej právomoci správneho súdnictva súdu bráni riešiť otázku procesnej prípustnosti odvolania, o ktorom nerozhodol ešte odvolací orgán. Súčasne poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa nemal k dispozícii administratívny spis žalovaného orgánu a nemohol relevantne posudzovať právne účinky odvolania, doručenia napadnutého rozhodnutia a teda ani procesnú prípustnosť. Namietal, že z napadnutého rozhodnutia je zjavné, kto je žalovaným orgánom, a ak neexistuje, musí mať právneho nástupcu, prípadne mal krajský súd uplatniť postup
Ďalej namietal porušenie § 1 a nasl. OSP, čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj § 2 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že je namieste odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). V prejednávanej veci sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Konfiškačnej komisie v Bratislave č. 11230/1948 zo dňa 7. a 10. mája 1948, ktoré bolo v zmysle § 1 ods. 13 nariadenia č. 104/1945 Sb. možné napadnúť v lehote 30 dní po jeho vynesení odvolaním na Sbor povereníkov.
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2 OSP každý úkon posudzuje súd
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
OSP súdy nepreskúmavajú
1, 2 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
10 nariadenia č. 104/1945 Sb. rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný
ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom
13 nariadenia č. 104/1945 Sb. rozhodnutia Komisie, vynesené po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do 30 dní po ich vynesení.
1 OSP, ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Len Ústava Slovenskej republiky a v jej medziach zákony ustanovujú, ktorý subjekt a akým spôsobom môže záväzne inštruovať súdy pri ich rozhodovacej činnosti. V tomto smere považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na § 135 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b/ OSP]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Toto zákonné ustanovenie je doplnkovým k už citovanému čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a k čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou
čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní nikdy nie je viazaný právnym názorom účastníka konania. Aplikácia ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len a len v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP) a riadi sa princípom pozitívnej enumerácie. To znamená, že osobitné zákony výslovne ustanovujú, kedy je možné podať proti neprávoplatnému prvostupňovému rozhodnutiu opravný prostriedok na súd. V súčasnosti možno opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy podať v týchto prípadoch: 1. proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie združenia a proti rozhodnutiu ministerstva o rozpustení združenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 8 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov), 2. proti rozhodnutiu obce o zákaze zhromaždenia alebo čase jeho ukončenia (§ 11 ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve), 3. proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie združenia obcí na krajský súd príslušný
sídla združenia, a ak ide o združenie s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky, na Najvyšší súd Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu o rozpustení združenia a proti rozhodnutiu starostu pri výkone samosprávy (§ 20d ods. 3, § 20f ods. 3, 4 a § 27 ods. 2 bod 1) zákona č. 369/1990 Zb. zákona o obecnom zriadení),
1 Obchodného zákonníka [§ 25 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)],
1 písm. a/ prvého bodu až tretieho bodu - rozhodovanie v prvom stupni
osobitného predpisu o príplatku (§ 4 ods. 6 zákona č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom) a 25. proti rozhodnutiu o odopretí vydania cestovného dokladu a proti rozhodnutiu o odňatí cestovného dokladu (§ 25 zákona č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch). Nariadenie č. 104/1945 Sb. rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy súdom nezveruje. Zo zhora citovaného ustanovenia § 1 ods. 13 nariadenia č. 104/1945 Sb. nesporne vyplýva, že ustanovuje právo účastníka správneho konania podať proti rozhodnutiu Konfiškačnej komisie odvolanie na Sbor povereníkov v lehote 30 dní po jeho vynesení. Preto napriek tomu, že žalobca označil svoje podanie ako „Žaloba - odvolanie proti rozhodnutiu
OSP" a mal za to, že krajský súd ho má prejednať v zmysle ustanovení tretej hlavy piatej časti OSP, je krajský súd povinný postupovať
zákona, ktorý mu okrem iného ukladá posudzovať každý úkon účastníka konania
jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený (§ 41 ods. 2 OSP), a vec prejednať v režime
druhej hlavy piatej časti OSP. Vzhľadom k tomu, že krajský súd vec prejednal v režime tretej hlavy piatej časti OSP, ako to vyplýva z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia, nemožno jeho uznesenie pokladať za súladné so zákonom. V konaní
tretej hlavy piatej časti OSP totiž v zmysle § 246b ods. 1 a ods. 2 písm. a/ OSP na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy koná a rozhoduje samosudca, zatiaľ čo vo veci prejednávanej v režime druhej hlavy piatej časti OSP zákon vyžaduje, aby konal a rozhodol senát. Správne obsadenie súdu je jednou z náležitostí ústavnej požiadavky na zákonného sudcu s jedinou výnimkou, keď miesto samosudcu konal a rozhodol senát. Opačný prípad predstavuje také závažné pochybenie, že takto vydané rozhodnutie súdu nemožno považovať za zákonné a je nutné ho zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac vadu konania spočívajúcu v skutočnosti, že rozhodoval nesprávne obsadený súd uznesenie krajského súdu inak vo výroku vecne správne musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 OSP). V ďalšom konaní krajský súd vec znovu rozhodne
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP vrátane náhrady trov konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Na margo veci odvolací súd uvádza, že
ods.1 v spojení s § 246a ods.1 OSP je na konanie o podaní žalobcu vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, keďže na účely správneho súdnictva je po zaniknutých konfiškačných komisiách žalovaným príslušný obvodný pozemkový úrad (v danej veci Obvodný pozemkový úrad v Bratislave), t.j. správny orgán, ktorému by patrilo rozhodovať
príslušných reštitučných zákonov. V nadväznosti na uvedené však odkazuje na § 105 ods. 1 veta tretia a štvrtá OSP, v zmysle ktorých súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Preto aj ďalšie konanie vo veci uskutoční Krajský súd v Žiline, ktorý v prejednávanej veci konanie začal, keď účastník miestnu príslušnosť najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patril, nenamietal, s čím je spojený procesnoprávny účinok založenia príslušnosti súdu. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.