ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa boli vydané v súlade so zákonom. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupom
O.s.p. preskúmaval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v § 2 ods.1 až 3, ods.6 zákona o správe daní v spojení s § 63a ods.1,2,3,6 uvedeného zákona. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal preukázané, že prvostupňový správny orgán začal daňové exekučné konanie v súlade so zákonom na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 601/340 /91584/10/Stra zo dňa 9. júla 2010 na vymoženie aktuálneho daňového nedoplatku v celkovej výške 127.828,15 eur postupom
zákona; prvostupňový správny orgán na základe oznámenia príslušného útvaru správcu dane po podaní žiadosti odvolávajúceho sa o započítaní pohľadávok
júla 2010 rozhodnutie č. 601/340/98744/10/Stra, ktorým
2 zákona odložil daňovú exekúciu do rozhodnutia daňového riaditeľstva po preskúmaní postúpených žiadostí o započítaní pohľadávok
6 zákona; Daňové riaditeľstvo SR vydalo dňa
1 O.s.p. zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal odvolanie žalobca. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie (zrejme rozsudok) Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 34/2011 - 122 zo dňa 7. mája 2013 tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/222/19997 - 124513/2010/992692 - r zo dňa 10. decembra 2010 sa zrušuje
2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne navrhoval, aby súd uvedené rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., a že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.. Žalobca nesúhlasiac s argumentáciou súdu prvého stupňa, namietal, že záver krajského súdu je nesprávny, pretože žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Tvrdil, že nezákonnosť postupu žalovaného spočíva najmä v tom, že žalovaný neskúmal oprávnenosť vzniku pohľadávky a postupoval iba na základe vyhlásenia dlžníka, ktorý postup žalobca považoval v rozpore so zásadami daňového konania uvedenými v § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Mal za to, že úlohou žalovaného nebolo iba vyžiadať si potvrdenie od správcu pohľadávky, ale jeho úlohou bolo najmä overenie správnosti údajov uvedených v žiadosti, pričom je zrejmé, že zákonodarca týmto znením chcel zamedziť svojvôle dlžníka, ktorý by sám mohol rozhodovať o existencii alebo neexistencii pohľadávky svojho veriteľa. Zdôraznil, že predmetné stanovisko správcu pohľadávky - Krajského školského úradu v Prešove je povinným, avšak nie právne záväzným podkladom pre rozhodnutie žalovaného, pričom tento podklad nemôže byť rozhodujúcim podkladom, nakoľko je neprípustné z dôvodu ochrany práv žalobcu, aby sám dlžník rozhodoval o tom, či pohľadávka voči nemu je spôsobila na započítanie alebo nie. Súčasne žalobca opätovne zdôraznil, že oznámenie o nezapočítaní nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné preskúmať na základe opravného prostriedku v riadne inštančnom postupe v rámci daňového konania s následnou možnosťou súdneho prieskumu rozhodnutia
piatej časti O.s.p. a žalobca nemá ani právne prostriedky na vynútenie vydania potvrdenia žalovaného o započítaní pohľadávok, majúc za to, že predmetné preskúmavacie konanie je jediným prostriedkom ochrany práv žalobcu a zabráneniu svojvôle krajského školského úradu ako aj žalovaného. Vytýkal žalovanému, že riadne nezistil skutkový stav a nepreveril dôvody neuznania pohľadávky priznanej právoplatným súdnym rozhodnutím právnemu predchodcovi žalobcu, pričom žalobca vlastníctvo pohľadávky ako aj jej právny dôvod riadne žalovanému preukázal. Ďalej nesúhlasil s konštatáciou súdu prvého stupňa týkajúcou sa dohody uzatvorenej medzi spoločnosťou Vladyka k.s., Bardejov a dlžníkom Okresným úradom v Bardejove dňa
3 písm. a/ až e/ obsahovať, čo žalovaný aj vykonal a tiež požiadal správcu pohľadávky o potvrdenie záväzku. Mal za to, že z ustanovenia § 63a ods. 6 zákona vyplýva, že žalovaný bol povinný započítať pohľadávku len v prípade, ak dlžník pohľadávku voči svojmu veriteľovi uzná a nerieši prípad neuznania pohľadávky dlžníkom voči svojmu veriteľovi, ako aj že daňovému riaditeľstvu zákon o správe daní a poplatkov nedáva právnu možnosť posudzovať oprávnenosť pohľadávky medzi dlžníkom a veriteľom a jeho povinnosť overiť správnosť údajov uvedených v žiadosti o započítaní neznamená posúdiť a rozhodnúť o oprávnenosti pohľadávky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava II. č. 601/340/107471/10/Stra zo dňa 23. augusta 2010, ktorým správa dane vydal daňovú exekučnú výzvu v zmysle § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. na vymoženie daňového nedoplatku žalobcu vo výške 127 828,15 eur. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou vo veci daňovej exekučnej výzvy na vymoženie daňového nedoplatku žalobcu vo výške 127 828,15 eur v zmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb..
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Medzi účastníkmi konania ostala sporná najmä otázka týkajúca sa oprávnenia žalobcu ako daňového dlžníka na započítanie pohľadávok voči štátnej rozpočtovej organizácii- Krajskej školskej správe v Prešove, a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť, či žalovaný v danej veci správne aplikoval právnu úpravu zákona týkajúcu sa započítania pohľadávky v daňovom exekučnom konaní a za tým účelom, či si zadovážil dostatok relevantných skutkových zistení.
1 zák. č. 511/1992 Zb. daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno proti nemu podať opravné prostriedky.
d/ až j/, ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobe
2 písm. f). Daňová výzva obsahuje:
výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
1 zák. č. 511/1992 Zb. daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne, alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie zamietlo.
1 zák. č. 511/1992 Zb. daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi
.
1,2,3,4,6,9 zákona č. 511/1992 Zb. na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi. Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 331,94 eura. Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo colnom úrade a musí obsahovať
písmen
odseku 3 postúpi spolu s potvrdením výšky a identifikácie daňovej pohľadávky
odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu alebo colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad vyzve daňového dlžníka na doplnenie žiadosti v lehote najmenej ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup
odseku 8 prvej vety neuplatní. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky
prvej vety je správca pohľadávky povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk. Na započítanie
tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov. (§ 358 až 364 Obchodného zákonníka, § 580 a 581 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane ako aj žalovaný v danom prípade postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, keď v danom prípade správne aplikovali právnu úpravu vzťahujúcu sa k započítaniu pohľadávok, pričom žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa vyporiadal s odvolacími námietkami daňového subjektu, z ktorých dôvodov pokiaľ žalovaný správny orgán rozhodnutie správcu dane potvrdil, rozhodol v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa. Účelom daňového exekučného konania je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi
. Samotné vydanie daňovej exekučnej výzvy ešte nie je núteným výkonom spôsobmi
a až na základe právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola vydaná exekučná výzva, správca dane vydá daňový exekučný príkaz. Aj pre daňové exekučné konanie platia primerane zásady ustanovené v § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje(ods. 4).Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8). Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu odvolací súd mal preukázané, že správca dane ako aj žalovaný postupovali v danej veci v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v súčinnosti so žalobcom, keď správca dane vydal rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania na vymoženie aktuálneho daňového nedoplatku v celkovej výške 127 828,15 eur, po podaní žiadosti žalobcu o započítanie pohľadávok správca dane rozhodnutím zo dňa 29. júla 2010 odložil daňovú exekúciu do rozhodnutia daňového riaditeľstva o preskúmaní žiadosti o započítanie pohľadávok
6 zákona a žiadosť postúpil daňovému riaditeľstvu. Daňové riaditeľstvo postupujúc v zmysle § 63a ods.6 si vyžiadalo stanovisko od Krajského školského úradu v Prešove a po preverení možnosti vykonania započítania pohľadávok v zmysle žiadosti daňového dlžníka vydal oznámenie zo dňa 10. augusta 2010 o nezapočítaní pohľadávok, ktoré doručil daňovému dlžníkovi - žalobcovi, ako aj správcovi dane, ktorý až na základe tohto oznámenia pokračoval v daňovom exekučným konaním vydaním daňovej exekučnej výzvy (ktorá je predmetom súdneho prieskumu). Z uvedených dôvodov nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný postupovali v rozpore so zásadami daňového konania ustanovenými v § 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia riadne nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami vo vzťahu k nezapočítaniu pohľadávok, pretože z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (str. 5) vyplýva, že žalovaný odvolacou námietkou žalobcu, týkajúcou sa nezapočítania pohľadávok v zmysle § 63a zákona č. 511/1992 Zb., sa zaoberal a svoje závery v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol. Dôvody, z ktorých žalovaný nezapočítal
uvedeného zákona daňové pohľadávky žalobcu v zmysle jeho žiadosti o započítanie pohľadávok žalovaný napokon žalobcovi oznámil aj v oznámení o nezapočítaní pohľadávok zo dňa
a vyžiadať si od správcu pohľadávky potvrdenie o jej uznaní alebo neuznaní a až následne daňové riaditeľstvo po overení údajov uvedených v žiadosti o započítanie pohľadávok a zadovážení si potvrdenia príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, a ak vzájomné pohľadávky nezapočíta, vydá o tejto skutočnosti oznámenie a túto skutočnosť oznámi subjektom uvedených v § 63a ods.6 zákona o správe daní a poplatkov. Zo zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť daňového riaditeľstva (alebo colného riaditeľstva) preverovať pravdivosť údajov uvedených v žiadosti o započítanie pohľadávok a teda za tým účelom vykonať dokazovanie. Zo znenia právnej úpravy ustanovenej v § 63a ods.1 veta druhá vyplýva, že možno navzájom započítať pohľadávky, ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii. Z uvedeného plynie záver, že zákonodarca zveruje do pôsobnosti daňového riaditeľstva (alebo colného riaditeľstva) právne posúdenie vzájomného započítania pohľadávok v prípade zákonom predpokladaného na základe overenia údajov uvedených v žiadosti o započítanie pohľadávky a potvrdenia od príslušného správcu pohľadávky, či záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva, alebo nie, a na základe svojej (správnej) úvahy rozhodnúť o započítaní resp. nezapočítaní pohľadávky. Súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzuje (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ teda žalovaný v zmysle § 63a zákona č. 511/1992 Zb. rozhodoval o žiadosti žalobcu o započítaní pohľadávky, ktorú má voči štátnej rozpočtovej organizácii - Krajskému školskému úradu v Prešove, bol súd oprávnený preskúmať iba to, či žalovaný správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom o správe daní. Odvolací súd vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a skutkových zistení v danej veci dospel k zhodnému záveru, ako súd prvého stupňa, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď overoval správnosť údajov uvedených v žiadosti žalobcu o vzájomné započítanie pohľadávok a vyžiadal si potvrdenie od príslušného správcu pohľadávky, či záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka - žalobcu, uznáva, skutkové zistenia na základe správnej úvahy posúdil, vyhodnotiac ich tak, že pohľadávky nemožno vzájomne započítať, o čom vydal oznámenie, ktoré doručil žalobcovi - daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu, ktorý následne vydal predmetnú exekučnú výzvu. Odvolací súd dospel k záveru, že daňové riaditeľstvo pri posudzovaní vzájomného započítania pohľadávok nevybočilo z medzí a hľadísk zákonom povolenej správnej úvahy, keďže priamo zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, ako aj zo samotného tvrdenia žalobcu je zrejmé, že zmluvné postúpenie pohľadávok je sporné, keďže je predmetom súdnych sporov v občianskoprávnych konaniach. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je zrejmé, že žalobca v žiadosti o započítaní pohľadávok zo dňa 28. jún 2010 (doručenej Daňovému úradu Bratislava II. dňa 6. júla 2010) uviedol, že pohľadávku, ktorú má voči štátnej rozpočtovej organizácii - Krajský školský úrad v Prešove, nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12. marca 2010 od spoločnosti Step By Step, s.r.o., ktorá ju nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6. decembra 2005 od spoločnosti Domino Press, s.r.o., ktorá ju nadobudla od spoločnosti Vladyka, k.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. novembra 2005, pričom predmetná pohľadávka bola priznaná spoločnosti Vladyka k.s. v občianskom súdnom č. k. Cb 55/95 a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 10. novembra 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. januára 2002.
1,2 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V zmysle citovanej právnej úpravy postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené, pričom pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Vychádzajúc z uvedeného zo skutkových zistení je zrejmé, že žalovaný v postupe a rozhodovaní o nezapočítaní pohľadávok v danom prípade nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom z dôvodu, že zo skutkových okolností vyplýva, že predmetná pohľadávka bola priznaná spoločnosti Vladyka k.s. v občianskom súdnom č. k. Cb 55/95 a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď pri nedostatku relevantných žalobných a odvolacích dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech, náhradu trov tohto konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.