1 písm.
Správneho poriadku poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Fakultnej nemocnici Trnava, A. Žarnova 11, 917 75 Trnava (ďalej len „poskytovateľ zdravotnej starostlivosti“) za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), t. j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne uložená pokuta 3 300 € (slovom: tritisíctristo eur). Porušenie zákonnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. spočívalo v tom, že hoci stav pacienta - 15 mesačného N. E. - bol nepochybne
priebehu a teplôt progresívny a signalizoval sepsu už od
názoru súdu neobstojí ani žalobný dôvod, že správne orgány dostatočne nepreukázali porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. K otázke nenariadenia znaleckého dokazovania súd uviedol, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. na zistenie stavu vecí pribral do konania konzultantov, renomovaných odborníkov z oblasti pediatrie. Zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok na účely ako podkladu pre rozhodnutie vo veci pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborných konzultantov, ani nebola relevantným spôsobom vyvrátená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo strany žalobkyne. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedla, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočností bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinností správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočností. Zistenie úplného a presného stavu vecí je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Dôkazy, ktoré sú základom správnych rozhodnutí, musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o posúdenie správností poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská. Krajský súd nepovažoval za dôvodné poukazy na nerešpektovanie § 34 správneho poriadku, t. j. nevypočutie účastníka, resp. jednotlivých lekárov a nevypracovania znaleckého posudku. Krajský súd ďalej konštatoval, že ako bolo podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí, žalobkyňa mala možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní. Žalobkyni bol daný k dispozícii Protokol č. 234/2010, proti ktorému boli zo strany žalobkyne podané námietky. Napriek vyslovenému názoru krajského súdu, že správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom na doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný, žalobkyňa naďalej zastáva názor, že sa žalovaný nezaoberal námietkami, ktoré žalobkyňa v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vzniesla, a to najmä v tom zmysle, že prvostupňový správny orgán porušil § 34 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého ods. 1 na dokazovanie mal použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa aj naďalej má za to, že žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že prvostupňový správny orgán dostatočne nevykonal dokazovanie, keď nevypočul účastníka konania, a to zástupcu žalobkyne a nevypočul svedkov, ktorými sú konajúci lekári v liečebnom procese. Žalobkyňa opakovane tvrdí, že povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo dať vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom zapísaným v zozname znalcov pre príslušný odbor, pretože pri osvojovaní právneho názoru nestačí vychádzať zo stanoviska prizvanej osoby prvostupňového správneho orgánu prof. MUDr. X. T., CSc. konzultanta úradu v medicínskom odbore pediatria ustanoveného za účelom konzultácie zdravotného stavu pacienta. Žalobkyňa ďalej namietala, že žalovaný pri posudzovaní skutkového a právneho stavu nezistil náležite skutkový stav, a to napriek tomu, že tak neurobil ani prvostupňový správny orgán a následne nemohol byť takto zistený stav dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Nemožno sa stotožniť s tým, že by si prvostupňový orgán obstaral všetky podklady, ktoré boli nevyhnutné na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Je pravdou, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, avšak tento je súčasne povinný vykonať dôkazy objektívne a nie sa len opierať o stanoviská konzultanta úradu. Žalobkyňa má za to, že žalovaný sa nezaoberal ani podkladmi pre rozhodnutie v prvom stupni, a to vyjadreniami účastníka a tiež neumožnil, aby účastník konania, resp. konajúci lekári mali možnosť prejavu, keď tak neurobil ani prvostupňový orgán na ústnom pojednávaní, kde možno klásť otázky svedkom a znalcom. Žalovaný viac menej súhlasil, aby v tomto konaní, ako aj v ďalších konaniach, ktoré sú vedené proti žalovanému a iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, boli podávané údajné odborné stanoviská neznámymi osobami tzv. konzultantmi, ktorí nemajú kvalifikačné predpoklady pre posudzovanie skutkového stavu súvisiaceho s vykonávaním zdravotnej starostlivosti. Žalovaný by mal postupovať v zmysle § 34 zákona o správnom konaní, v zmysle ktorého podkladom pre rozhodnutie vo veci určite nemôže byť odborné stanovisko neznámej osoby označenej ako odborný konzultant. Žalobkyňa aj naďalej zastáva názor, že žalovaný mal hodnotiť stanoviská odborných konzultantov ako právne bezvýznamné, ktoré nemôžu nahrádzať znalecký posudok, ktorý mal byť vo veci ako dôkaz vypracovaný súdnym znalcom. Nesprávnosť rozhodnutia žalobkyňa vidí aj v tom, že predseda úradu neakceptoval námietku týkajúcu sa znaleckého posudku, keďže údajne počas správneho konania žalobkyňa vypracovanie znaleckého posudku nenavrhla. Toto je v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, že dokazovanie vykonáva úrad. Práve toto ustanovenie zakladá povinnosť prvostupňovému úradu nariadiť znalecké dokazovanie za účelom objektívneho zistenia a hodnotenia skutkového stavu. Predseda úradu sa odmietol zaoberať možnou neobjektívnosťou posudzovania skutkového stavu konzultantmi. Žalovaný v konaní o rozklade sa mal zaoberať námietkami žalobkyne, ktoré boli podané k Protokolu o vykonanom dohľade č. 234/2010. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že námietky podané v správnom konaní, vrátane rozkladu nie sú podložené argumentmi, ktoré sú významné práve v súvislosti s rozhodnutím o neuložení pokuty. Žalovaný nesprávne postupoval, keď vychádzal z toho, že je tu daná zodpovednosť žalobkyne, ktorú údajne v námietkach proti protokolu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevyvrátil. Toto tvrdenie úradu je tendenčné a bez ohľadu na to, ako posúdil námietky, držal sa toho názoru, že je daná zodpovednosť žalobkyne bez toho, že by ďalej skúmal, či v skutočnosti došlo k porušeniu povinnosti, navyše rozhodnutie je odôvodnené len tým, že došlo k porušeniu povinnosti, avšak vôbec nie je uvedené, akej povinnosti. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia vidí žalobkyňa aj v tom, že predseda úradu sa vôbec nezaoberal námietkou žalobkyne, že v danom prípade sa jednoznačne nedá povedať, že vývoj ochorenia by u pacienta bol býval iný pri včasnom začatí liečby žalobkyňou. Konanie a samotné rozhodovanie oboch správnych orgánov je v rozpore s právnymi predpismi v časti vykonávania a hodnotenia dôkazov, keď osobné konzultácie svojich pracovníkov s erudovanými zamestnancami žalobkyne zamieňa s ústnym pojednávaním, na ktorom mali byť vypočutí súčasne odborníci a lekári v liečebnom procese, a nie lekári a zamestnanci prvostupňového orgánu. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, a to s ohľadom na zdravotný stav pacienta a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi.
žalobkyne rozhodnutie správneho orgánu sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery. Žalobkyňa má za to, že nedošlo k pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré boli vyslovené rozhodnutím. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za účelové a žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že ku všetkým relevantným zisteniam sa mala žalobkyňa možnosť vyjadriť v priebehu konania, všetky písomnosti a podklady jej boli počas konania doručované a osoby konzultantov jej tiež neboli neznáme. K veci sa mali možnosť vyjadriť všetky zúčastnené osoby, čo vyplýva z obsahu spisu. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.
1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Žalobkyňa v odvolaní namietala jednak neúplne zistený skutkový stav, nevypočutie lekárov v liečebnom procese na ústnom pojednávaní, poradcov, ktorí vyjadrovali svoje stanoviská a závery namiesto znaleckého posudku, resp. posudkov a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom pripojených spisov nezistil žiadne porušenie zákona avizované v odvolaní. Žalovaný postupoval správne a v súlade so zákonmi, keď do procesu výkonu dohľadu prizval odborného konzultanta v špecializovanom odbore pediatria - prof. MUDr. X. T., CSc., ktorý je uznávaným odborníkom v predmetnej oblasti. Takýto postup žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca predložil nejaký konkrétny relevantný dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom spochybňoval odborný záver žalovaného a preto i
názoru Najvyššieho súdu SR neexistoval za daného skutkového stavu právny dôvod, aby žalovaný vo veci nariaďoval znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti správne konštatuje žalovaný, že s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore a súdnych znalcov sa už vysporiadal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 4Sžo/10/2008 zo dňa
1, 2 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.