← Slovensko

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Obsah (4)§ 103§ 104§ 7§ 244

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sži/4/2013 Identifikačné číslo spisu: 5012200883 Dátum vydania rozhodnutia: 16.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Kováčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 103O.s.p.

kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

§ 104ods.

1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

§ 7ods.

1 a 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

§ 244ods.

1 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z podaného návrhu vyplýva, že žalobca sa cíti ukrátený na svojich právach v dôsledku postupu žalovaného v súvislosti s infožiadosťou, na ktorú žalovaný nereagoval, čím došlo podľa žalobcu k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaným. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že exekútor nie je povinnou osobou v konaní v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a preto nie je možné o takomto návrhu žalobcu pozitívne v jeho prospech vo vzťahu ku žalovanému exekútorovi rozhodnúť, pretože výkon činnosti exekútora je potrebné považovať za výkon moci verejnej a nie výkon v oblasti verejnej správy. Tento záver vyplýva z právomoci súdu v občianskom súdnom konaní (§7 ods. 1, 2 O.s.p.), ako aj z bližšej špecifikácie predmetu správneho súdnictva, tak ako sú vymedzené v príslušných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca sa preto mylne domnieva, že exekútor nereagovaním na jeho infožiadosť vydal tzv. fiktívne rozhodnutie. Rozhodovanie o podanom návrhu preto nemôže byť predmetom preskúmavacieho konania v správnom súdnictve v konaní o žalobách. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 103, § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Preto krajský súd postupoval správne, keď konanie vo veci zastavil z uvedených zákonných dôvodov. Nakoľko z obsahu návrhu tiež nevyplýva, že by išlo o sťažnosť na činnosť exekútora v exekučnom konaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že potom je aj úvaha krajského súdu správna, keď dôvodí, že na vybavenie žiadosti žalobcu nie je podľa § 218a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov príslušná ani Slovenská komora exekútorov, ktorej by bolo možné v súlade s § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpiť. Vzhľadom na to, že neboli zistené také vady konania pred krajským súdom, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a ani námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako súladné so zákonom potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom konaní úspech nemal a odporcovi zo zákona náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.