1 M Cdo 7/2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Milana Deáka v právnej veci navrhovateľa J., súdneho exekútora, so sídlom v P. X., proti odporcovi T., bývajúcemu v T. o zaplatenie 267 016 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16 C 235/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z
- januára 2007 sp. zn. 16 C 235/2005 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Trenčín z
- januára 2007 sp. zn. 16 C 235/2005 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trenčín rozsudkom z
- januára 2007 sp. zn. 16 C 235/2005-56 návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 61 601 Sk k rukám právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi podmienkami dohodnutými v zmluve o vykonaní exekúcie z
- 1996 (v konaní nebolo sporné), podľa ktorej vôľou účastníkov zmluvy (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) bolo , že exekútor ( navrhovateľ ) má nárok na odmenu po skončení exekúcie resp. jej zastavení. , ak bol oprávnený nárok uspokojený aspoň čiastočne ( čl. VI ) . Keďže zmluvou o postúpení pohľadávky ( uzavretou
- 2002 medzi T. a R. ako postupcami a J. ako postupníkom ) 1M Cdo 7/2007 2 bola časť pohľadávky ( v sume 2 565 000 Sk ) postúpená za odmenu 2 000 000 Sk , o čom bol exekútor upovedomený a z ktorého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, dospel k záveru , že nedošlo k splneniu dlhu ( § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka ) , ale len k zmene v osobe veriteľa ( § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka ). Tým k nesplneniu podmienky zmluvy ( čl. VI), preto navrhovateľ ( exekútor ) nemá nárok na odmenu vo výške v zmluve dohodnutej a ktorej sa svojím návrhom domáhal. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v časti výroku , ktorým bol návrh zamietnutý , podal na základe podnetu navrhovateľa mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vytýkal mu nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že preskúmané konanie trpí vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd sa síce oboznámil so spisom sp. zn. E r 204/1996 ( Ex 996/1996 ) , ako aj zmluvou uzavretou medzi účastníkmi , ale tieto dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. Nezaoberal sa tým, či nárok navrhovateľa v predmetnej veci nie je totožný s nárokom , ktorý uplatnil ako odmenu exekútora v exekučnej veci Er 204/1996 ( Ex 996/1996 ) a v ktorej bola oprávnenému ( odporca ) uložená povinnosť ( právoplatným a vykonateľným uznesením z
- mája 2004 ) k náhrade trov exekúcie vo výške 36 023, 50 Sk. Teda či nejde o vec právoplatne rozsúdenú ( res iudicata), čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a keby nastala bolo by potrebné konanie zastaviť. Okrem toho sa okresný súd vôbec nezaoberal otázkou, aký právny vzťah vznikol medzi účastníkmi a nepodriadil ho pod žiadny hmotnoprávny predpis. Len konštatoval, že navrhovateľ podal návrh podľa § 80 písm. b / O. s. p. , pričom jeho povinnosťou bolo posúdiť, či nárok navrhovateľa je nárokom vyplývajúcim z Exekučného poriadku alebo zo zmluvy a vtedy určiť o aký typ zmluvy išlo. Poukázal na pochybenie okresného súdu spočívajúce v tom, že na pojednávaní
- 2006 vyhlásil uznesenie , ktorým konanie v časti 137 643,70 Sk zastavil, ale i keď ide o uznesenie , ktoré sa doručuje účastníkom a je proti nemu prípustné odvolanie, nevypracoval ho. Týmto postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a nerozhodol o celom uplatnenom nároku. Napokon pochybil v tom, keď sa nezaoberal námietkou navrhovateľa o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť. 1M Cdo 7/2007 3 Navrhovateľ uviedol, že sa plne stotožňuje s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p. ) generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243 e ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť. Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania , osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov ( § 242 ods. 2 O. s. p. ). V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p. , b/ konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p.a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza , že konanie je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s. p. ). Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie okresného súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože 1M Cdo 7/2007 4 odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Predmetom konania bol navrhovateľom uplatnený nárok na odmenu dohodnutú v zmluve o vykonaní exekúcie, keď ako súdny exekútor na základe poverenia súdu vykonával exekúciu v prospech odporcu (oprávneného ) pre vymoženie pohľadávky v sume 4 300 000 Sk. Okresný súd dospejúc k záveru o jeho nedôvodnosti návrh napadnutým rozsudkom zamietol. Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. To znamená, že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti , pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou posúdenia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania z hľadiska typu zmluvy medzi nimi uzavretej a z neho vyplývajúcimi skutkovými a právnymi závermi. V odôvodnení rozsudku iba odcitoval ustanovenie § 80 písm. b/ O. s. p. dospejúc k záveru o neopodstatnenosti nároku z dôvodu postúpenia pohľadávky , ktorá bola predmetom exekúcie , bez vysporiadania sa s námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa platnosti zmluvy o postúpení a výkladu čl. VI zmluvy uzavretej s odporcom. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, preto je postihnuté inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto z tohto dôvodu dôvodne podal mimoriadne dovolanie , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. ( § 243b ods. 1 , 2 O. s. p. ). V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). 1M Cdo 7/2007 5 Za dôvodnú nemožno považovať námietku generálneho prokurátora Slovenskej republiky týkajúcu sa existencie neodstrániteľnej podmienky konania a to prekážky už právoplatne rozhodnutej veci( res iudicata ) spočívajúcej v totožnosti nároku uplatneného v predmetnej veci s nárokom uplatneným ako trovy exekúcie v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín po sp. zn. Er 204/
- Treba uviesť, že o tento nedostatok podmienky konania môže ísť len vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté o čo išlo v právoplatne skončenom konaní. Samotná skutočnosť, že v určitom konaní je jeho predmetom to isté právo alebo že prípadne jeho účastníci sú tí istí účastníci ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania, t. j. nárok založený na rovnakých skutkových okolnostiach a na rovnakom právnom dôvode . Pokiaľ z uvedených znakov chýba čo i len jeden , nejde o tú istú vec, totiž skoršie rozhodnutie nemôže zakladať prekážku veci právoplatne rozhodnutej. V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. Er 204/1996 okresný súd ( uznesením z
- 2004 ) rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku o trovách zastavenej exekúcie a v predmetnej veci si navrhovateľ uplatňoval nárok na odmenu, dohodnutú v zmluve,i keď v súvislosti s exekúciou vedenou v označenom konaní. Pokiaľ ide o námietku procesného pochybenia generálneho prokurátora Slovenskej republiky v nevypracovaní uznesenia o zastavení konania v časti o zaplatenie 137 643,70 Sk ( i keď by bola dôvodná ), v tejto časti ale na podanie mimoriadneho dovolania nebol procesne oprávnený, keďže navrhovateľ ju v podnete nenamietal. Preto sa ani dovolací súd jej opodstatnenosťou nezaoberal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- februára 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: 1M Cdo 7/2007 6