oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bola lehota na predkladanie ponúk stanovená do
ZVO v zmysle § 138 ods. 15 neplynú; rozhodnutím č. 767-131-7000/2010 zo dňa
zápisnice z vyhodnotenia ponúk zo dňa
2 písm. g/ ZVO a navrhol
2 písm. a/ ZVO zrušiť postup zadávania zákazky pre porušenie § 41 ods. 1 ZVO verejným obstarávateľom s odôvodnením námietok totožných s obsahom žaloby; rozhodnutím č. 1228-211-7000/2010 zo dňa 20. októbra 2010 žalovaný
4 ZVO zamietol námietky žalobcu z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal v intenciách ustanovení § 9 ods.4 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 41 ods. 1 a s § 139 ods. 4 uvedeného zákona, ktorých znenie citoval. Konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobca podal ponuku do predmetnej verejnej súťaže v lehote, ktorú určil obstarávateľ vo zverejnenom oznámení o zmene lehoty na predkladanie ponúk, z ktorých dôvodov mal žalobca v zmysle § 41 ods. 1 ZVO právo zúčastniť sa otvárania ponúk a obstarávateľ bol povinný mu účasť na na otváraní ponúk zabezpečiť.
názoru súdu vzhľadom k tomu, že obstarávateľ popri zverejnenom oznámení o zmene lehoty na predkladanie ponúk z dôvodu podania námietok iným uchádzačom v súťaži nezverejnil predpísaným spôsobom (v Úradnom vestníku Európskej únie a vo Vestníku verejného obstarávania, v ktorých bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania) zmenu dátumu a času otvárania ponúk, porušil § 41 ods. 1 ZVO, čím žalobcovi znemožnil zúčastniť sa otvárania ponúk. Krajský súd mal za to, že v tomto zmysle žalovaný zistené skutočnosti po právnej stránke vyhodnotil správne, keď konštatoval, že k porušeniu zákona zo strany obstarávateľa došlo. Stotožnil sa s názorom žalovaného aj v tom, že toto porušenie zákona nemohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože v danom štádiu verejného obstarávania by prítomnosť zástupcu žalobcu na otváraní ponúk nemohla viesť k žiadnej zmene predloženej ponuky, s poukazom na to, že z úkonu otvárania ponúk bola vyhotovená v súlade so ZVO zápisnica, ktorá bola v zákonnej lehote žalobcovi doručená. Krajský súd pri posudzovaní potencionálneho vplyvu porušenia zákona zo strany obstarávateľa na výsledok verejného obstarávania vzal do úvahy aj skutočnosť, že nikto z uchádzačov prítomných na otváraní ponúk a ani žiaden ďalší uchádzač priebeh tohto úkonu nespochybnil a obsah zápisnice z otvárania ponúk nenamietal, z ktorých dôvodov považoval obavu žalobcu, že nerešpektovaním jeho práva zúčastniť sa otvárania ponúk, by mohlo dôjsť k takému porušeniu transparentnosti verejného obstarávania, ktoré by malo zásadný vplyv na jeho výsledok, za neopodstatnenú. Krajský súd sa taktiež stotožnil s názorom žalovaného, že za daných okolností by postup
3 ZVO nebol namieste, nakoľko nariadenie odstránenia protiprávneho stavu je právnou možnosťou, ktorú môže žalovaný využiť, pokiaľ je to vhodné a potrebné, ktorá situácia však s ohľadom na vyššie opísané skutočnosti v prejednávanej veci nenastala. Krajský súd žalobu žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil
tak, že žalobca vo veci úspech nemal, pribratému účastníkovi žiadne trovy v konaní nevznikli a žalovanému v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve právo na náhradu trov zásadne neprináleží. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie a rozhodnutie žalovaného č. 1228-211-7000/2010 zo dňa 20. októbra 2010 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. Odvolanie podal
2, písm. a/, f/ O.s.p.. Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi a poškodzuje jeho práva. Tvrdil, že prvostupňový súd sa počas rozhodovania v danej veci neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami, na ktoré poukazoval v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorými boli porušené postupom a rozhodnutím žalovaného jeho práva. Argumentoval tým, že ako vyplýva z predchádzajúceho prvostupňového konania ako aj konania odporcu o námietkach došlo k jednoznačnému konštatovaniu, že verejný obstarávateľ - Fakultná nemocnica Nitra, svojím postupom vo verejnej súťaži na predmet zákazky „upratovacie služby" vyhlásenej v Úradnom vestníku Európskej únie dňa
3 bola zápisnica z otvárania ponúk zaslaná žalobcovi s poukazom na to, že súd prvého stupňa v žiadnom prípade nekonštatoval porušenie ostatných povinností obstarávateľa vyplývajúcich z § 41 zákona o verejnom obstarávaní, keďže všetky ostatné povinnosti vyplývajúca z § 41 boli zo strany obstarávateľa splnené. K námietke žalobcu, že súd prvého stupňa v konaní žalovaného nikdy nevyzvala, aby predložil znenie zápisnice z otvárania ponúk zo dňa 19.júla 2010 uviedol, že sa nezakladá na pravde, pretože žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe predložil v prílohe kompletný administratívny spis žalovaného a obstarávateľa v originále, ktorého súčasťou je aj uvedená zápisnica z otvorenia ponúk zo dňa 19. júla 2010 a prezenčná listina. Konštatoval, že žalovaný ako aj súd prvého stupňa vychádzali pri posudzovaní skutkového stavu z kompletného administratívneho spisu obstarávateľa, týkajúceho sa predmetného postupu zadávania zákazky, v rámci ktorého je listine zdokumentovaný celý priebeh tohto postupu zadávania zákazky vrátane postupu súvisiaceho s aplikáciou § 41 zákona o verejnom obstarávaní, z ktorého je pritom zrejmé, že obstarávateľ vyhotovil zápisnicu z otvárania ponúk, obsahujúca všetky obligatórne náležitosti a ktorá bola zaslaná všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuku, vrátane žalobcu. Zotrval na názore, že síce bolo preukázané, že došlo k porušeniu práva
1 ZVO, avšak toto porušenie zákona nemohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v danom štádiu verejného obstarávania by prítomnosť zástupcu žalobcu na otváraní ponúk nemohla viesť k žiadnej zmene predloženej ponuky. K námietke žalobcu, že pri verejnom obstarávaní nemohol byť dodržaný postup stanovený v § 9 ods. 7 ZVO uviedol, že tento argument žalobcu je k predmetu súdneho konania irelevantný, pretože obstarávateľovi takáto povinnosť nevznikla, keďže ustanovenie § 9 ods. 7 je účinné od
3 zákona o verejnom obstarávaní zaslal zápisnicu z otvárania ponúk, s poukazom na to že, ak mal žalobca akékoľvek výhrady voči zápisnici z otvárania ponúk, mohol využiť revízne postupy a mohol namietať obsah zápisnice z otvárania ponúk v zmysle § 138 ods. 2 písm. g/ ZVO, ktoré právo nevyužil. Žalovaný dal do pozornosti, že
ZVO je v konaní o námietkach vylúčená subsidiárna aplikácia zákona o správnom konaní, v dôsledku čoho je zrejmé, že žalovaný v konaní o námietkach nepostupuje
procesnoprávnych predpisoch upravených v zákone o správnom konaní, na porušenie ktorých sa žalobca odvolával, v ktorej súvislosti poukázal na právne závery najvyššieho súdu uvedené v uznesení č. 2Sžf 9/2009 zo dňa
členov komisie zriadenej kontrolovaným na vyhodnotenie ponúk pri splnení kontrolovaným určených podmienok ponúkol najnižšiu cenu za predmet zákazky. Záverom žalovaný vyslovil názor, že súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok dostatočne reflektujúc relevantnú právnu úpravu, spisovú dokumentáciu k predmetnej verejnej súťaži, ako aj spisovú dokumentáciu žalovaného správneho orgánu a dôkazy predkladané žalobcom a žalovaným v prvostupňovom konaní, a súčasne že prvostupňový súd vyslovil jednoznačne jasný názor k meritórnej otázke súdneho konania. Ďalší účastník v preskúmavacom konaní - Fakultná nemocnica Nitra, navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.., stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v napadnutým rozsudkom v plnej miere. Mal za to, že krajský súd správne vec posúdil, keď konštatoval, že napriek predmetnému porušeniu zákona, toto nemohlo mať zásadný vplyv na celý výsledok verejného obstarávania, pretože prítomnosť žalobcu by žiadnym spôsobom nebola ovplyvnila ani zvrátila výsledok verejného obstarávania, s poukazom na to, že úspešným uchádzačom bol práve žalobca. Uviedol, že v danom prípade teda vôbec nenachádza dôvody oprávňujúce žalobcu na tvrdenie nedodržania transparentnosti verejného obstarávanie, ktoré by mohlo mať zásadný vplyv na jeho výsledok a aj nikdy nevidel žiadnu zásadnú možnosť ovplyvnenia výsledku, aj keby bol žalovaný nariadil na základe zistení odstránenie nejakého protiprávneho stavu. S poukazom na preukázané skutočnosti vyplývajúce z predložených písomných dokladov nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach netransparentným a diskriminačným postupom verejného obstarávateľa. Ďalej uviedol, že doposiaľ mu nie je zrejmé, aké dôvody vedú žalobcu ako víťaza verejného obstarávania k uplatňovanému postupu. Záverom oznámil, že ako verejný obstarávateľ v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. verejnú súťaž zrušil z dôvodov podstatnej zmeny v časti pôvodného predmetu zákazky, s poukazom na § 9 ods. 3 a § 45 ods. 1 uvedeného zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný
4 zákona č. 25/2006 Z. z. zamietol námietky navrhovateľa- žalobcu. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o zamietnutí námietok žalobcu, ktorými namietal zákonnosť verejného obstarávania vyhláseného obstarávateľom - Fakultná nemocnica Nitra na predmet zákazky: „ upratovacie služby". Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi účastníkmi konania v preskúmavacom konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej úpravy ustanovujúcej zákonné podmienky otvárania obálok uchádzačov o zákazku v procese verejného obstarávania v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. v kontinuálnej súvislosti na zákonnosť procesu verejného obstarávania na predmetnú zákazku. Účelom zákona o verejnom obstarávaní je upraviť zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní ( § 1 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z.).
zákona o verejnom obstarávaní revízne postupy
tohto zákona sú: a) žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe
pred uzavretím zmluvy, rámcovej dohody alebo v súťaži návrhov, b) dohľad nad verejným obstarávaním.
1, 2 zákona o verejnom obstarávaní Úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby
Úrad pri výkone dohľadu
tejto hlavy.
1, 2, 3, 4, 20 zákona o verejnom obstarávaní podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe
. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok
odseku 2 písm. g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy
2 písm. b/. Uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného alebo orgán štátnej správy
2 písm. b/ (ďalej len "navrhovateľ") môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody podať námietky proti a) zámeru uzavrieť zmluvu, alebo koncesnú zmluvu na práce uverejnenom
7, proti podmienkam uvedeným v oznámení
4, § 67 ods. 2, § 77 alebo § 105 ods. 5,
1 a § 82 ods. 1, v rokovacom konaní so zverejnením
1 a § 85 ods. 1 alebo v súťaži návrhov
2,
2, 3, 4, 6 zákona o verejnom obstarávaní ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím
odseku 2 sa zároveň doručuje všetkým úradu známym uchádzačom, záujemcom a účastníkom.
2, 3, 4 zákona o verejnom obstarávaní proti rozhodnutiu úradu o námietkach nemožno podať opravný prostriedok. Rozhodnutie úradu o námietkach je právoplatné dňom jeho doručenia účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie. Rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do desiatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia úradu o námietkach.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení nehorších predpisov - správny poriadok) sa nevzťahujú na konania
tohto zákona okrem konania
9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2 a § 149. Senát odvolacieho súdu vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a z právnej úpravy účinnej v čase vyhláseného verejného obstarávania na predmetnú zákazku dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval v súlade so zákonom č. 25/2006 Z. z., keďže vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, námietkami navrhovateľa sa náležte zaoberal, zákonnosť postupu kontrolovaného obstarávateľa pri zadávaní verejnej zákazky a jej vyhodnotení preskúmal v súlade s § 139 ZVO a súčasne skutkové zistenia v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite uviedol vyhodnotiac ich odkazom na príslušné ustanovenia uvedeného zákona, ako aj uviedol dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodol. Z uvedených dôvodov senát odvolacieho súdu mal za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba považovať za súladné so zákonom, a preto súd prvého stupňa rozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol
1 O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd považuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného za súladné zo zákonom a dostatočne odôvodnené na to, aby dalo žalobcovi odpoveď na skutkové a právne významné otázky a to všetko v medziach zákona č. 25/2006 Z. z., ktorého účelom je upraviť postup zadávania zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž návrhov a správu vo verejnom obstarávaní. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 135 písm. b/ v spojení s § 137 ods.1, 2, písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní zveril do právomoci Úradu vykonávať dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby
(kontrolovaného subjektu), v rámci ktorého rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. V právnej norme ustanovenej v § 139 ods.2, zákona o verejnom obstarávaní zákonodarca zveril do právomoci Úradu v konaní o námietkach, ak v tomto konaní zistil, že postupom kontrolovaného obstarávateľa bol porušený zákon o verejnom obstarávaní a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadiť zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov, nariadiť zrušiť diskriminačné podmienky alebo požiadavky kontrolovaného uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka a nariadiť zaradiť vylúčeného uchádzača, záujemcu alebo účastníka do procesu verejného obstarávania, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov a nariadiť zopakovať výber, zrušiť rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a nariadiť znovu vyhodnotiť ponuky alebo návrhy a zrušiť rozhodnutie o výsledku vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, a ak je to potrebné aj rozhodnutie kontrolovaného o vylúčení uchádzača, záujemcu alebo účastníka, rozhodnutie kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov alebo rozhodnutie kontrolovaného o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov a súčasne nariadiť znovu vyhodnotiť splnenie podmienok účasti. V právnej norme § 139 ods. 3 uvedeného zákona zákonodarca stanovil, že Úrad môže rozhodnutím nariadiť odstránenie protiprávneho stavu, ak porušenie tohto zákona nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. A v právnej norme § 139 ods.4 tohto zákona zákonodarca ustanovil, že pokiaľ Úrad v konaní o námietkach nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky zamietne. V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že súd
právnej úpravy ustanovenej v piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej správne súdnictvo, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový a právny záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pokiaľ zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovanie o určitých otázkach na základe správneho uváženia, neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí (
občianskeho súdneho poriadku) vlastnou úvahou nahrádzal toto oprávnenie správneho orgánu, pretože by vstupoval do právomoci iných orgánov štátnej moci. Vzhľadom k uvedenému pokiaľ zákonodarca v zákone o verejnom obstarávaní zveril do právomoci Úradu v konaní o námietkach posúdenie, či porušenie zákona, ktorého sa kontrolovaný obstarávateľ v konaní verejného obstarávania dopustil, mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, toto uváženie nemôže súd nahradiť svojim vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť a vhodnosť vydaného rozhodnutia. Úrad postupom v zmysle uvedenej právnej úpravy v danom prípade realizoval svoju právomoc, keď na základe námietok žalobcu vykonal dohľad nad dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní obstarávateľom - Fakultná nemocnica Nitra, v rámci ktorej preskúmal zákonnosť úkonov obstarávateľa v rozsahu námietok vznesených navrhovateľom- žalobcom, s cieľom zaistiť zachovanie zásad verejnej súťaže ustanovených v § 9 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, ktorú mu zákonodarca zveril právnou úpravou ustanovenou v § 137 ods. 1, 2 uvedeného zákona, pričom na konanie úradu o námietkach v zmysle § 153 uvedeného zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - správny poriadok. Pokiaľ žalovaný na základe vykonaného prieskumu zákonnosti úkonov verejného obstarávateľ dospel na základe správnej úvahy k úsudku, že pochybenie verejného obstarávateľa nemohlo mať vplyv na zákonnosť procesu verejného obstarávania, odvolací súd konštatuje, že nezistil rozpory v úsudku žalovaného správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania, s poukazom na to, že v danom prípade išlo o rozhodnutie správneho orgánu vydané na základe správnej úvahy (správne uváženie), a preto súd je oprávnený ho preskúmať v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. iba v rozsahu, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, neposudzujúc účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že predmetom námietkového konania boli námietky žalobcu zo dňa 23. septembra 2010 podané Úradu dňa 27. septembra 2010, ktorými namietal, že verejným obstarávateľom bol porušený proces verejného obstarávania
1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko neumožnil všetkým uchádzačom účasť na procese otvárania obálok so súťažnými ponukami. V konaní o námietkach Úrad vykonal dokazovanie zadovážením si spisového materiálu obstarávateľa - Fakultná nemocnica Nitra, vyžiadal si vyjadrenie obstarávateľa k námietkam navrhovateľa - žalobcu a nariadil ústne konanie dňa
názoru odvolacieho súdu v zmysle § 139 ods. 3 ZVO bolo na právnom uvážení Úradu posúdenie vhodnosti odstrániť protiprávny stav, keďže nariadenie odstránenia protiprávneho stavu je právnou možnosťou, ktorú môže Úrad pre verejné obstarávanie využiť, pokiaľ je to vhodné a potrebné. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový súd a ani žalovaný pri rozhodovaní vo veci žiadnym spôsobom nezohľadnili, že uznaným porušením ustanovenia § 41 ods. 1 ZVO zo strany verejného obstarávateľa došlo následne k ďalším porušeniam tohto zákona zo strany verejného obstarávateľa, a preto celý proces verejného obstarávania v predmetnej zákazke je postihnutý kontinuálnym konaním v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z. z.. Senát odvolacieho súdu v danej súvislosti zdôrazňuje, že Úrad v procese posudzovania zákonnosti postupu verejného obstarávateľa bol viazaný rozsahom námietok navrhovateľa a tak ako vyplýva z písomných námietok žalobcu zo dňa
tohto zákona okrem konania
9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134 ods. 2 a § 149, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Úrad v konaní o námietkach
Odvolací súd nemohol považovať za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach, pretože musel zaplatiť peňažnú kauciu, hoci sám zákon žiadnym spôsobom neporušil. Z právnej úpravy ustanovenej v § 138 ods.20 zákona č. 25/2006 Z. z. vyplýva, že kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Úradu, ktorým boli námietky navrhovateľa zamietnuté. Pokiaľ teda v danom prípade Úrad preskúmavaným rozhodnutím námietky žalobcu zamietol, nemohlo mu vzniknúť právo na vrátenie kaucie, ktorú zložil na účet Úradu s podaním námietok ( § 138 ods. 19 ). Odvolací súd súčasne dáva do pozornosti žalobcu, že ak by žalovaný pri rozhodovaní o námietkach zistil iné pochybenia a porušenia zákona zo strany obstarávateľa, na ktoré obsah námietok podaných žalovanému výslovne neodkazoval, a ktoré by mohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, mohlo by byť takéto zistenie impulzom pre žalovaného na osobitný postup (
ZVO).
zákona o verejnom obstarávaní Úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody a pri výkone kontroly pred ukončením súťaže návrhov. V právnej úprave ustanovenej v § 146 zákona o verejnom obstarávaní zákonodarca upravuje postup Úradu, ktorým vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek pred samotným uzatvorením zmluvy s víťazných uchádzačom alebo rámcovej zmluvy a pri výkone kontroly po ukončení súťaže návrhov na základe podnetov fyzických a právnických osôb, ktoré nie sú oprávnené podať námietky a z vlastného podnetu. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu súťažného konania, realizujúc svoju právomoc dohľadu nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby
až do ukončenia súťaže, pričom postup Úradu v zmysle uvedenej právnej úpravy treba považovať za samostatný postup na základe zákonného zmocnenia, avšak zákonná úpravu ustanovená v § 139 zákona o verejnom obstarávaní ukladá Úradu povinnosť konať a rozhodovať spôsobom zákonom predpokladaným práve v konaní o námietkach, ktorý bol v danom prípade splnený. Vzhľadom na uvedené odvolací súd námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa považoval za nedôvodné. Z postupu žalovaného odvolací súd taktiež nezistil takú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne a právne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a s § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. potvrdil stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.