1 Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10 To 33/2013 zo dňa 4. decembra 2013 rozhodol rozhodol:
c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 13. mája 2013, sp. zn. 5 T 162/2012 bol obvinený N. Y. uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
1 Tr. zák. Za to mu bol
1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody na 28 mesiacov, pričom na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (
2 písm. b/). Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 To 33/2013 zo dňa 4. decembra 2013
por. bolo odvolanie obvineného zamietnuté. Obvinený N. Y. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu krajského súdu dovolanie
l písm. d/, písm. i/ Tr. por. s odôvodnením, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení svojho dovolania uviedol, že v posudzovanej veci krajský súd ustálil skutkový stav na základe listinných dôkazov, z ktorých vyplýva, že bol zamestnaný v spoločnosti MICRON spol. s r. o. od
1 písm. d/ Tr. por. Dovolací dôvod bol
jeho názoru naplnený tým, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí právne kvalifikovaný ako trestný čin, pričom však sa žiadneho trestného činu nedopustil. Ak by súd vykonal a vyhodnotil vyššie uvedený listinný dôkaz, nemohol by ho uznať vinným zo spáchania žalovaného trestného činu. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že bol porušený zákon, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove ako aj rozsudok Okresného súdu Poprad zrušil a vec vrátil tomuto súdu, aby ju tento v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu, ktorým bolo odvolanie obvineného N. Y. podané proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Poprad zamietnuté. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. K podaniu dovolania došlo na Okresnom súde Poprad, t.j. v mieste
por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. d/, písm. i/ Tr. por., teda na to, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky ako aj, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd sa musel teda vysporiadať s dovolacou námietkou obvineného N. Y., v rámci ktorej spochybňuje zákonný priebeh súdneho konania, a to z hľadiska porušenia jeho práva byť prítomný na hlavnom pojednávaní okresného súdu, resp. na verejnom zasadnutí krajského súdu a domáha sa preto zrušenia uznesenia Krajského súdu v Prešove i rozsudku Okresného súdu Poprad, ktorými bol obvinený právoplatne odsúdený pre prečin úverového podvodu
1 Tr. zák. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 ods. l písm. d/ Tr. por. je, že hlavné pojednávanie (resp. verejné zasadnutie) bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Vo všeobecnosti platí, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. dovolací súd preskúmal, či v predmetnom prípade bolo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Z obsahu relevantných častí spisového materiálu vyplýva, že dňa 12. marca 2013 obvinený osobne prevzal upovedomenie o termíne hlavného pojednávania, pričom sa na hlavné pojednávanie dňa 13. mája 2013 nedostavil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Samosudkyňa
2 Tr. por. vykonala hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Rozsudok Okresného súdu Poprad obvinený napadol odvolaním, pričom verejné zasadnutie odvolacieho súdu dňa
5 Tr. por. verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.
6 Tr. por. verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.
8 Tr. por. ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa
1 písm. d/ Tr. por. za irelevantnú. Rovnako nie je možné akceptovať ani právnu argumentáciu obvineného vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., namietajúc nesprávne právne posúdenie zisteného skutku. V tejto súvislosti obvinený dôvodil, že sa nemohol dopustiť trestného činu úverového podvodu
1 Tr. zák., nakoľko nie je pravdou, že pri podpise zmluvy o poskytnutí úveru na nákup tovaru uviedol nepravdivé údaje o trvaní jeho pracovného pomeru a mesačnom príjme, nakoľko pracovný pomer so spoločnosťou MICRON spol. s r. o. Poprad nebol nikdy prerušený ani ukončený. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere uzavrel, že názor dovolateľa nie je možné akceptovať, pretože tento predstavuje chybný právny názor a ako taký nemôže zakladať záver o nesprávnosti právneho posúdenia zisteného skutku v posudzovanej veci. V danej súvislosti treba zdôrazniť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. V trestnej veci obvineného N. Y. to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov prečinu úverového podvodu
1 Tr. zák., zo spáchania ktorého trestného činu bol obvinený uznaný vinným. Z pohľadu vyššie uvedeného najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nie je povolaný zaoberať sa „Dodatkom k pracovnej zmluve“, ktorý sa nachádza na č. l. 145 súdneho spisu (podaného osobne na Okresnom súde Poprad dňa 27. decembra 2013).Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Treba uviesť, že obhajobnými námietkami obvineného vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho konania sa dostatočne a podrobne zaoberal už prvostupňový súd vo svojom odsudzujúcom rozsudku zo dňa 13. mája 2013, sp. zn. 5 T 162/2012, ako aj krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom dovolací súd sa v celom rozsahu s právnou argumentáciou týchto súdov stotožnil a poukazuje na ňu, bez potreby ju opakovať. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. Y. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.