1 písm. b/ O. s. p. odmietol. Výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktorými bol zamietnutý návrh na ustanovenie zástupcu J., pripustená zmena návrhu, zrušený rozsudok súdu prvého stupňa (okrem výroku , ktorým bol zamietnutý návrh v prevyšujúcej časti) a odmietnuté odvolanie odporcov 1, 2, 3 proti výroku , ktorým bol návrh zamietnutý, I. keď boli obsiahnuté v rozsudku, sú podľa § 167 ods. 1 O. s. p. svojou povahou uzneseniami, preto bolo treba prípustnosť dovolania proti ním posudzovať podľa tých zákonných ustanovení, ktoré vymedzujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam. Podľa § 239 O. s. p. je dovolanie prípustné, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( § 239 Ods. 1 O.. s. p. ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p. ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( § 239 Ods. 2 písm. b/ O. s. p. ) alebo uznesenie 1 Cdo 43/2007 7 o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). Pretože v prejednávanej veci sú dovolaním napadnuté uznesenia nevykazujúce niektoré zo znakov vymenovaných v citovanom ustanovení § 239 O. s. p., nemožno prípustnosť dovolania proti nim z tohto ustanovenia vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania proti uvedeným uzneseniam podľa § 239 O. s. p. , ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonom ustanovení nezistil. Napokon dovolatelia vo svojom dovolaní ani žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. nenamietalI... Pokiaľ v dovolaní argumentovali tvrdením, že odvolací súd rozhodol o zmene návrhu v rozpore s § 95 O. s. p. a pri zamietnutí návrhu na ustanovenia zástupcu neskúmal v akom rozsahu bolo plnomocenstvo pre J. udelené, tieto tvrdenia procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. nenapĺňajú. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu námietky odporcov treba považovať za dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ( rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ), ktorý je síce relevantným dôvodom dovolania , ale sám osebe prípustnosť dovolania podľa § 236 a nasl. O. s. p. nezakladá. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcov 1, 2, 3 aj v tejto časti ako aj dovolanie odporcu 4/ proti výroku ktorým bola pripustená zmena návrhu a zrušený rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 4 O. s. p.
1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný , odmietol. Navrhovateľ bol vo vzťahu k odporcom 1, 2, 3 úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov dovolacieho konania ( § 243b ods. 4 O. s. p.
O. s. p a § 142 ods. 1 O. s. p. ) Dovolací súd mu ich náhradu nepriznal , pretože nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania ( § 243b ods. 4 O. s. p.
1 O. s. p. s § 151 ods. 1 O. s. p. ). 1 Cdo 43/2007 8 P o u č e n I. e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok V R. 29. januára 2008 JUDr. Jana Bajánková, v.r. Za správnosť vyhotovenia: predsedníčka senátu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.