1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. v spojení s § 44 zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov úrok za omeškania v sume 9947, 52 euro (299 679 Sk) zodpovedajúci dobe omeškania od
1 colného zákona právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným). Je nepochybné, že žalobca nenamietal premlčanie colného dlhu a colný dlh vo výške 3796,12 euro dobrovoľne napriek tomu, že nárok colného úradu už bol premlčaný zaplatil dňa
názoru súdu účinná. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že pre clo ako aj pre úroky z nezaplatenej sumy cla platí spoločne 6 ročná premlčacia lehota uvedená v § 238 ods. 1 colného zákona a v danom prípade začala plynúť premlčacia lehota dňa
a/ zákona č. 618/1992 Zb.). Vznik úroku z omeškania je podmienený existenciou samotného colného dlhu po lehote splatnosti. Nemožno prijať názor, že zánikom hlavného záväzku (colného dlhu) zaniká aj jeho príslušenstvo, teda úrok z omeškania. Ak dôjde k oneskorenému zaplateniu cla, teda clo nebolo zaplatené v určenej lehote, dôjde
1 písm. b/ zákona č. 618/1992 Zb. k vymeraniu úroku z omeškania a z toho je zrejmé, že úrok z omeškania môže byť vymeraný aj potom, čo samotný dlh ako hlavný záväzok zanikol (v danom prípade jeho zaplatením).
žalovaného dochádza tak k situácii, kedy hlavný záväzok už zanikol, avšak jeho príslušenstvo nezaniklo a naďalej trvá. Existencia úrokov z omeškania trvá v súlade so zákonom aj po zániku samostatného colného dlhu. Zákon č. 618/1992 Zb. síce rieši zánik colného dlhu aj premlčanie colného dlhu ale vo vzťahu k úrokom z omeškania riešil len možnosť upustenia od vybratia úroku z omeškania a preto nemožno prijať názor, že právna úprava premlčania colného dlhu sa rovnako vzťahuje aj na úrok z omeškania, či dokonca názor, že premlčaním colného dlhu (práva vybrať a vymáhať colný dlh) dochádza zároveň aj k premlčaniu úroku z omeškania a právny predpis - zákon č. 618/1992 Zb. žiadnu takúto úpravu neobsahuje a jej "doplnenie" rozhodnutím českého najvyššieho súdu zo strany krajského súdu spôsobuje situáciu, kedy orgán súdnej moci supluje legislatívnu činnosť moci zákonodarnej. Analogické použitie právnej úpravy premlčania colného dlhu aj na premlčanie úroku z omeškania by nemalo prehliadať základné odlišnosti oboch právnych inštitútov, najmä odlišné podmienky vzniku, resp. uplatnenia a najmä odlišný okamih ich vzniku, resp. uplatnenia. Pretože colný dlh nevzniká v rovnakom okamihu ako úrok z omeškania, nemôže byť prípadná premlčacia doba pri oboch inštitútoch počítaná rovnako a na túto skutočnosť nemá vplyv ani akcesorická povaha úrokov z omeškania k colnému dlhu. Neskôr prijatý zákon č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov upravoval v § 229 ods. 1 písm. a/ úrok z omeškania ako "súčasť dlžnej sumy", čo možno považovať za ešte užšie prepojenie medzi colným dlhom a úrokom z omeškania, než je tomu v prípade, keď je úrok z omeškania označený ako "príslušenstvo cla". Žalovaný ďalej uviedol, že colné orgány navyše priebežne vykonávali úkony smerujúce k vymeraniu úroku z omeškania, čo by v prípade existencie zodpovedajúcej právnej úpravy nepochybne spôsobilo prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom krajského súdu, v zmysle ktorého pre clo aj pre úroky z omeškania platí spoločne 6 ročná premlčacia lehota, ktorá začala spoločne plynúť dňa 1. januára 1994 a uplynula dňa 31. decembra 1999, mimochodom v čase, kedy bol žalobca ešte stále v omeškaní a kedy ešte nemohol byť úrok z omeškania v plnej výške vymeraný. Žalovaný ďalej uviedol, že ak dlžník neuplatní svoje právo vzniesť námietku premlčania a pohľadávku dobrovoľne zaplatí, neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by ho za to "odmenila" nemožnosťou vymerať mu zákonom určený úrok z omeškania. Akceptácia námietky premlčania úroku z omeškania, aj keď zákon takýto inštitút nepozná, z dôvodu, že žalobca ako dlžník plnil svoj dlh "dobrovoľne" v čase, keď už bol premlčaný (a teda ho plniť nemusel) sa zase javí
žalovaného ako zákonom nepredpokladaná "odmena" pre žalobcu za to, že zaplatil to, čo bol štátu povinný zaplatiť. V závere svojho odvolania žalovaný uviedol, že colný orgán nemôže analógiou dopĺňať chýbajúcu právnu úpravu, ak je zrejmé, že zákon pri určitom inštitúte neupravuje premlčaciu lehotu, nemôže správny orgán s takouto lehotou operovať a účastníkovi konania uznať námietku premlčania. Žalobca sa písomne ku odvolaniu žalovaného vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako zákonný potvrdil a zaviazal žalovaný správny orgán zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Uviedol, že závery a argumentácia žalovaného uvedené v odvolaní sú účelové, formalistické, čoho dôkazom je fakt, že v prípade omeškania dlžníka, je právne postavenie dlžníka, ktorý uplatnil námietku premlčania a právne postavenie dlžníka, ktorý zaplatil už premlčanú pohľadávku nerovnaké a o tom, či bude štát požadovať zaplatenie úrokov alebo nie, bude rozhodujúca otázka, či dlžník zaplatil dlžnú sumu, alebo nie, pričom do horšieho postavenia sa dostane osoba, ktorá premlčaný dlh zaplatila. Žalovaný v odvolaní neuviedol ani jeden právne relevantný dôvod, ktorým by bolo možné spochybniť závery krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku krajského súdu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu.
druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
1 colného zákona č. 618/1992 Zb. každú sumu dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcu colnému dlhu musia colné orgány vymerať ihneď po tom, len čo im budú oznámené všetky údaje a predložené všetky doklady potrebné na jeho vymeranie. Vymerané clo zapíšu do svojich účtovných dokladov.
1 colného zákona musia colné orgány sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch oznámiť dlžníkovi.
1 colného zákona, ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov uľahčenia platby cla uvedených v §§ 228 až 233, je clo splatné do 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho výšku dlžníkovi.
1 písm. b/ colného zákona, ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote, bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý je príslušenstvom cla.
1 colného zákona právo vyberať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatný.
2 colného zákona, ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol dlžník o tomto úkone upovedomený, nedoplatky cla možno však vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
3 na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník namieta a len v rozsahu uplatňovanej námietky.
6 colného zákona úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka o zaplatenie cla doručená dlžníkovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise za preukázané, že vzhľadom na skutkový stav v danej veci začala premlčacia lehota plynúť dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.